Stres maskovaný za úspech – ako spoznať vysoko funkčnú úzkosť?

V tomto článku sa dozviete

• Ako vyzerá vysoko funkčná úzkosť a ako sa prejavuje?
• Kedy je úzkosť prirodzená a kedy sa stáva problémom?
• 7 príznakov vysoko funkčnej úzkosti
• Koho sa vysoko funkčná úzkosť najviac týka? 
• Ako zvládať vysoko funkčnú úzkosť?

Ako vyzerá vysoko funkčná úzkosť a ako sa prejavuje?

Nenápadne sa skrýva za výkonnosť, perfekcionizmus a neustálu potrebu pomáhať druhým. Na prvý pohľad pôsobí ako hnacia sila úspechu, no v skutočnosti vytvára neustály tlak, ktorý berie veľa energie. Akademické a pracovné úspechy môžu byť jej dôsledkom, no cena za ne býva vysoká.

Každodenný život sprevádzajú úzkostné myšlienky, ktoré sa nedajú vypnúť. Neustále premýšľanie, obavy a pocit, že v ničom nie som dosť dobrý, zasahujú do každého rozhodnutia. Navonok môžete vyzerať, že máte všetko pod kontrolou, no váš vnútorný nepokoj postupne ovplyvňuje psychické aj fyzické zdravie. Dlhodobé prežívanie vysoko funkčnej úzkosti môže viesť k vyhoreniu, únave a celkovej zhoršenej kvalite života.¹

Vysoko funkčná úzkosť je typ úzkosti, ktorý si mnohí ani nevšimnú. Na rozdiel od generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD), ktorá môže človeka úplne ochromiť, ľudia s touto formou navonok vyzerajú, akoby mali všetko pod kontrolou. Vnútri ich však zožierajú neustále obavy, stres, vyčerpanie a nedôvera v samého seba.

Aj keď lekári túto poruchu oficiálne nezaraďujú medzi štandardné diagnózy, používa sa na opis ľudí, ktorí síce zvládajú každodenné povinnosti, no pritom žijú v neustálom napätí.²

Kedy je úzkosť prirodzená a kedy sa stáva problémom?

Je normálne, že v náročnom období alebo počas stresujúcej situácie cítime úzkosť. Napríklad rozprávanie pred skupinou môže vyvolať napätie, no zároveň nás motivuje pripraviť sa. Podobne aj šoférovanie v hustej premávke prináša stres, ale zároveň nás udržiava sústredených a opatrných, aby sme predišli nehode.

Problém nastáva, keď strach a úzkosť prerastú do takej miery, že nás úplne ochromia a bránia v bežnom živote. V takom prípade môže ísť o úzkostnú poruchu. 

Podľa americkej Národnej aliancie duševných chorôb boli v roku 2017 v Spojených štátoch úzkostné poruchy najčastejším problémom duševného zdravia. Trpelo nimi viac než 40-miliónov dospelých.³ Podľa prieskumu Eurobarometer z roku 2023 zažilo v priebehu roka depresiu alebo úzkosť až 46 % obyvateľov Európskej únie.⁴

7 príznakov vysoko funkčnej úzkosti

1. Neustále sa strachujete a nad všetkým premýšľate

Ak máte vysoko funkčnú úzkosť, vaša myseľ nikdy neoddychuje. Neustále analyzujete a rozoberáte do najmenších detailov každé rozhodnutie, pracovnú úlohu či vzťahy. Myšlienky sa krútia v nekonečných cykloch, a kým niečo vyriešite, cítite sa úplne vyčerpane.

Ovláda vás strach z najhorších scenárov, aj keď sú nepravdepodobné. Pochybujete o sebe, obávate sa o svoje zdravie, či o to, čo si o vás myslia ostatní. Každodenné rozhodovanie sa mení na boj, pretože stále premýšľate nad tým, či ste zvolili správne. Tento neustály tlak ovplyvňuje vašu pohodu a bráni vám užívať si prítomný okamih.

2. Všetko musí byť dokonalé a stále sa kritizujete

Perfekcionizmus je váš spôsob, ako sa s úzkosťou vyrovnať. Stanovujete si nereálne ciele a nikdy nie ste spokojný so svojimi výsledkami. Aj keď okolie vidí váš úspech, vy máte pocit, že ste len šťastnou náhodou unikli zlyhaniu.

Aj drobná chyba vo vás vyvoláva pocit neúspechu. Strácate hodiny zdokonaľovaním detailov alebo úlohy odkladáte zo strachu, že nebudú dokonalé. Sebakritika je neustála a vy máte pocit, že nikdy nerobíte dosť. Tento tlak je vyčerpávajúci a namiesto radosti vám prináša len stres.⁵

3. Odkladáte úlohy a vyhýbate sa povinnostiam

Úzkosť vás paralyzuje natoľko, že namiesto riešenia problémov ich odkladáte. Povinnosti posúvate na poslednú chvíľu, venujete sa nepodstatným veciam a vyhýbate sa úlohám, ktoré vám spôsobujú stres.

Problémom je, že toto správanie vás dostáva do začarovaného kruhu. Čím viac vecí odkladáte, tým väčší stres pociťujete. Výsledkom je znížená produktivita, pocity viny a ešte väčšia úzkosť.

4. Máte problémy so spánkom

Úzkosť sa neprejavuje len v hlave, ale aj v tele. Neustále napätie spôsobuje bolesti hlavy, krku či čeľuste. Únava je vaším denným spoločníkom, pretože vaša myseľ nikdy nevypína.

Problémy so spánkom sú bežné – nemôžete zaspať, budíte sa uprostred noci a ráno sa cítite neoddýchnutý. Úzkosť tiež ovplyvňuje trávenie, môže spôsobiť nevoľnosť, bolesti brucha či problémy so žalúdkom.

5. Neviete sa uvoľniť

Aj keď máte voľný čas, nedokážete vypnúť. Stále myslíte na to, čo musíte urobiť, čo ste mohli spraviť lepšie alebo čo vás čaká zajtra.

Vaša myseľ je neustále v pohotovosti, takže relaxácia je takmer nemožná. Dokonca aj pri aktivitách, ktoré by vás mali tešiť, cítite nepokoj. 

6. Sociálne interakcie vám spôsobujú stres

Aj keď navonok pôsobíte sebavedomo, v skutočnosti vás sociálne interakcie stresujú. Môžete pociťovať aj fyzické prejavy ako potenie, chvenie, búšenie srdca aj pri tých, ktoré sa môžu zdať ako neškodné. Bojíte sa, čo si o vás myslia ostatní, či ste niečo nepovedali zle alebo či vás posudzujú.

Často sa preto radšej spoločnosti vyhýbate. Odmietate pozvania, nachádzate si výhovorky, aby ste nemuseli medzi ľudí. Keď už niekam idete, veľmi málo sa do rozhovorov zapájate, pretože sa obávate, že poviete niečo zahanbujúce. Výsledkom je osamelosť a ešte väčší pocit úzkosti.

7. Hľadáte úľavu v návykových látkach

Aby ste na chvíľu úzkosť utíšili, môžete siahnuť po alkohole, cigaretách alebo iných návykových látkach. Možno sa nadmerne venujete práci, cvičeniu alebo iným aktivitám, ktoré vám pomáhajú aspoň dočasne „vypnúť“.

Problém je, že tieto mechanizmy riešenie neprinášajú, len prehlbujú stres a môžu viesť k vážnejším problémom. Namiesto krátkodobej úľavy je dôležité hľadať zdravšie spôsoby zvládania úzkosti.⁶

Koho sa vysoko funkčná úzkosť najviac týka? 

Keďže sa o vysoko funkčnej úzkosti stále vie pomerne málo, presné príčiny a mechanizmy, ktoré ju spúšťajú, ešte nie sú úplne preskúmané. Odborníci však predpokladajú, že úzkosť môže súvisieť s viacerými vecami:

• Gény – ak sa úzkosť alebo iné duševné poruchy vyskytujú vo vašej rodine, je väčšie riziko, že sa rozvinú aj u vás.
• Povahové črty – plachosť, nervozita v nových situáciách či zvýšená citlivosť môžu zvyšovať riziko úzkosti už od detstva.
• Stresové zážitky – silné alebo dlhodobé vypätie môže úzkosť spustiť kedykoľvek, najmä ak sa nakopí viacero problémov naraz.
• Zdravotné problémy – niektoré ochorenia, napríklad poruchy štítnej žľazy alebo srdcové choroby, môžu úzkosť vyvolať alebo zhoršiť. Rizikom sú aj iné duševné poruchy.
• Návykové látky – alkohol a drogy môžu na chvíľu pomôcť utíšiť úzkosť, no v konečnom dôsledku ju ešte viac prehĺbia. Aj abstinenčné príznaky po ich vysadení ju môžu zhoršiť.⁷

Ako zvládať vysoko funkčnú úzkosť?

Úzkosť môžete zvládnuť rôznymi spôsobmi. Ak je priveľká, oplatí sa vyhľadať odbornú pomoc. Kognitívno-behaviorálna terapia vám pomôže pochopiť, ako vaše myšlienky ovplyvňujú správanie, a naučí vás pracovať so stresom tak, aby vám nebránil v každodennom živote.

Viacerí z nás sa ženieme za úspechom, o ktorom si myslíme, že ho musíme dosiahnuť – vysoký plat, veľký dom, nové auto. Často však ide o hodnoty, ktoré nám vštepila spoločnosť, nie o to, čo nás naozaj robí šťastnými. Terapeut vám môže pomôcť zistiť, čo je pre vás skutočne dôležité, a nastaviť si ciele podľa vlastných potrieb, nie podľa očakávaní druhých. 

Dôležité je tiež prestať sa porovnávať s ostatnými a nastaviť si jasné hranice, aby ste sa nepreťažovali.

Aj malé návyky môžu pomôcť zmierniť úzkosť. Skúste do svojho dňa zaradiť krátku relaxáciu alebo vedomé dýchanie. Pomáha aj mindfulness – zameranie sa na prítomný okamih bez neustáleho premýšľania nad tým, čo ešte treba urobiť.

Hoci vysoko funkčná úzkosť nie je oficiálna diagnóza, dokáže človeka poriadne vyčerpať. Navonok môžeme pôsobiť sebavedomo a úspešne, no vnútri bojujeme s pochybnosťami, strachom a tlakom byť dokonalí. Ak vám to prerastá cez hlavu, terapia a zdravé návyky vám môžu pomôcť nájsť väčší pokoj a rovnováhu.⁸