Duševné zdravie sa vzťahuje na emocionálnu, psychologickú a sociálnu pohodu, ktorá ovplyvňuje naše myslenie, cítenie a správanie v každodennom živote. Starostlivosť o naše duševné zdravie je nevyhnutná, pretože ovplyvňuje celkovú kvalitu života, produktivitu, vzťahy, pomáha nám zvládať výzvy a udržiavať rovnováhu v čoraz zložitejšom svete.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa v roku 2022 na Slovensku zhoršila situácia v oblasti duševného zdravia. Psychiatrické ambulancie zaznamenali 417 530 pacientov, čo je medziročný nárast o 10,7 %. Hospitalizovaných bolo 39 944 pacientov s duševnými poruchami, pričom najčastejším dôvodom hospitalizácie boli poruchy správania zapríčinené užívaním alkoholu. Znepokojivý je tiež nárast porúch duševného zdravia detí, najmä u mladistvých vo veku 15 až 19 rokov, kde počet novodiagnostikovaných prípadov stúpol o 11,6 %. Pandémia, spolu s ďalšími svetovými udalosťami, mala výrazný negatívny vplyv na psychické zdravie populácie, v dôsledku zvýšeného stresu, izolácie a neistoty.
Poruchy duševného zdravia sa môžu líšiť v závažnosti od miernych ťažkostí v každodennom živote až po vážne stavy vyžadujúce zásah lekára. Medzi najčastejšie duševné poruchy patrí:
Úzkostná porucha patrí medzi najčastejšiu poruchu duševného zdravia, ktorá sa vyznačuje nadmerným strachom, obavami alebo nervozitou. Zahŕňa generalizovanú úzkostnú poruchu (pretrvávajúce obavy z rôznych aspektov života), sociálnu úzkostnú poruchu (intenzívny strach zo sociálnych situácií) a fóbie (iracionálny strach z konkrétnych predmetov alebo scenárov).
Príznaky úzkostnej poruchy môžu zahŕňať nepokoj, rýchly tlkot srdca, svalové napätie a ťažkosti so sústredením. Liečba často zahŕňa psychoterapiu, lieky alebo kombináciu oboch.
Depresia je porucha nálady, ktorá je závažnejšia ako dočasný pocit smútku. Vyznačuje sa pretrvávajúcou zlou náladou, pocitom prázdna, nedostatkom záujmu alebo potešenia z činností a pocitmi beznádeje alebo viny.
Bežné sú aj fyzické príznaky ako únava, zmeny chuti do jedla a poruchy spánku. Bez liečby môže depresia výrazne zasahovať do každodenného života a narúšať duševné zdravie. Terapia, zmeny životného štýlu a lieky sú účinnými možnosťami liečby.
Panická porucha pozostáva z náhlych, opakujúcich sa epizód intenzívneho strachu známych ako záchvaty paniky. Tieto záchvaty sa často objavia bez varovania a sú sprevádzané príznakmi ako búšenie srdca, dýchavičnosť, pocit, že sa nemôžete nadýchnuť, potenie, chvenie a strach zo straty kontroly.
Panická porucha môže viesť k vyhýbaniu sa situáciám, pri ktorých došlo k záchvatom, čo má vplyv na kvalitu nášho života. Liečba zvyčajne zahŕňa kognitívno-behaviorálnu terapiu a niekedy aj lieky.
Bipolárna porucha je porucha nálady charakterizovaná extrémnymi výkyvmi nálady medzi depresívnymi a manickými náladami. Počas manických epizód sa môžete cítiť euforicky, plný či plná energie a príliš sebavedomo, zatiaľ čo depresívne epizódy prinášajú pocity smútku, únavy a nezáujmu o každodenné aktivity.
Tento stav môže narušiť duševné zdravie, vzťahy, prácu a každodenné fungovanie, ale dá sa zvládnuť pomocou liekov na stabilizáciu nálady a psychoterapie.
Poruchy príjmu potravy, ako je mentálna anorexia, mentálna bulímia a emočné prejedanie sa, zahŕňajú nezdravé stravovacie návyky, ktoré negatívne ovplyvňujú naše fyzické a duševné zdravie. Tieto poruchy často pramenia zo skresleného vnímania tela a intenzívneho strachu z priberania.
Príznaky zahŕňajú obmedzovanie v jedení, zvracanie, prejedanie sa a nadmerné obavy o telesnú hmotnosť alebo vzhľad. Pre zotavenie je rozhodujúca včasná intervencia prostredníctvom psychoterapie, lekárskej starostlivosti a nutričného poradenstva.
Každá porucha duševného zdravia má odlišný súbor príznakov, ktoré sa môžu líšiť v závažnosti a vplyve na každodenný život. Správne určená diagnóza si vyžaduje dôkladné posúdenie špecialistom ako je psychológ alebo psychiater.
Diagnóza | Príznaky súvisiace s diagnózou |
Úzkostná porucha | Nadmerné obavy alebo strach, búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, potenie, svalové napätie, nepokoj, problémy s koncentráciou alebo podráždenosť. Časté sú aj poruchy spánku, ako sú problémy so zaspávaním alebo zotrvaním v spánku. Úzkostné poruchy sa môžu prejaviť ako vyhýbanie sa určitým situáciám alebo predmetom, čo vedie k narušeniam každodenného života. |
Depresie | Pretrvávajúci smútok, beznádej alebo pocit prázdnoty, ktorý trvá týždne alebo dlhšie. Ľudia môžu stratiť záujem o činnosti, ktoré ich kedysi bavili, pociťovať únavu a mať problémy so sústredením alebo rozhodovaním. Objaviť sa môžu aj zmeny chuti do jedla alebo hmotnosti, poruchy spánku, pocity bezcennosti, viny alebo dokonca myšlienky na sebapoškodzovanie alebo samovraždu. |
Panická porucha | Počas panického záchvatu môžete pociťovať búšenie srdca, dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, potenie, chvenie, závrat, pocit dusenia, strach zo straty kontroly, zo zbláznenia sa alebo zo smrti. Tieto fyzické vnemy sú často sprevádzané pocitom odtrhnutia od reality alebo seba samého. Panická porucha môže viesť k pretrvávajúcim obavám z budúcich záchvatov a vyhýbaniu sa situáciám, v ktorých sa predchádzajúce vyskytli, čo výrazne ovplyvňuje každodenný život. |
Bipolárna porucha | Extrémne zmeny nálad, ktoré siahajú od manických epizód po depresívne epizódy. Počas manickej fázy prevláda eufória, nadmerná energia alebo nezvyčajná podráždenosť, impulzivita, rýchla reč, uháňajúce myšlienky a nafúknutý pocit sebadôvery so zníženou potrebou spánku. Naproti tomu depresívne epizódy prinášajú pretrvávajúci smútok, únavu, stratu záujmu o aktivity, ťažkosti so sústredením a pocity bezcennosti alebo viny. |
Poruchy príjmu potravy | Nezdravé lipnutie na jedle, telesnej hmotnosti alebo na štíhlej línii, obmedzovanie v stravovaní, diéty alebo pôst, epizódy prejedania sa s pocitom straty kontroly a následné vracanie alebo nadmerné cvičenie, dramatické zmeny hmotnosti, črevné problémy, únava a príznaky podvýživy, ako je rednutie vlasov alebo suchá pokožka. |
Poruchy duševného zdravia vznikajú súhrou genetických, biologických, psychologických a environmentálnych faktorov. Niektoré stavy sú vrodené alebo sú ovplyvnené genetikou, zatiaľ čo iné sú získané neskôr v živote v dôsledku životných skúseností alebo environmentálnych stresorov.
Medzi spúšťače duševných porúch patrí:
Genetická predispozícia hrá významnú úlohu pri mnohých poruchách duševného zdravia, ako je schizofrénia, bipolárna porucha a depresia. U ľudí s rodinnou anamnézou týchto stavov je vyššia pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie porucha duševného zdravia.
Nerovnováha v neurotransmiteroch, ako je serotonín, dopamín a norepinefrín, môže prispieť k poruchám duševného zdravia, napríklad k depresii či úzkosti. Štrukturálne abnormality alebo poškodenie špecifických oblastí mozgu, ako je hipokampus alebo prefrontálny kortex, môžu tiež zvýšiť riziko stavov, ako sú Alzheimerova choroba alebo schizofrénia.
Môžu byť výsledkom genetických abnormalít, prenatálnej expozície toxínom (napríklad alkoholu alebo drog), infekcií alebo komplikácií počas pôrodu, ktoré ovplyvňujú vývoj mozgu.
Dlhotrvajúci stres, či už z práce, vzťahov alebo finančných ťažkostí, dokáže prevalcovať schopnosť tela vyrovnať sa s ním. Chronická aktivácia stresovej reakcie môže zhoršiť funkciu mozgu, čo vedie k stavom ako úzkosť, depresia alebo syndróm vyhorenia. Je tiež známe, že stres zhoršuje už existujúce problémy duševného zdravia.
Životné podmienky, napríklad chudoba, diskriminácia alebo vystavenie násiliu, môžu prispieť k poruchám duševného zdravia. Obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo podporným sociálnym sieťam zvyšuje zraniteľnosť.
Užívanie drog alebo alkoholu môže zmeniť chémiu mozgu a viesť k poruchám duševného zdravia, ako je závislosť, depresia alebo psychóza.
Hormonálne výkyvy, najmä počas puberty, tehotenstva alebo menopauzy, môžu ovplyvniť duševné zdravie. Napríklad popôrodná depresia nastáva po pôrode v dôsledku hormonálnych zmien v kombinácii s emocionálnymi a fyzickými problémami.
Niektoré zdravotné stavy, ako sú poruchy štítnej žľazy, chronická bolesť alebo neurologické ochorenia, môžu napodobňovať alebo zhoršovať príznaky duševných porúch. Infekcie ako encefalitída alebo komplikácie z chorôb, napríklad HIV/AIDS, môžu tiež ovplyvniť duševné zdravie.
Diagnózu psychickej poruchy môže určiť len psychiater, ktorý má špecializované vzdelanie na posudzovanie a liečbu týchto stavov. Lekári na určenie typu a závažnosti poruchy používajú niečo ako test na psychické poruchy, čo sú vlastne zavedené kritériá z diagnostických príručiek, ako je napríklad DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch). Včasná a presná diagnóza je rozhodujúca pre účinnú liečbu a podporu.
Psychológ takisto zohráva dôležitú úlohu v procese diagnostiky. Vykonáva podrobné rozhovory, psychologické testy a pozorovanie, čím pomáha odhaliť povahu problémov a ich príčiny. Na základe toho môže odporučiť ďalšie kroky alebo priamo odporučiť pacienta k psychiatrovi.
Dostať sa k psychiatrovi nevyžaduje výmenný lístok, keďže ide o špecialistu, ktorého služby sú často prístupné bez odporúčania. V niektorých prípadoch môže psychológ poskytnúť odborné odporúčanie, najmä ak pacient už prešiel diagnostickým procesom. Je však dôležité sledovať podmienky konkrétneho zdravotného zariadenia a poisťovne.
Existuje niekoľko možností liečby duševných porúch – od liekov až po rôzne formy terapie. Cieľom týchto liečebných postupov je zmierniť príznaky, zlepšiť kvalitu života a poskytnúť dlhodobé riešenia pre ľudí s psychickými poruchami.
Medzi bežné liečebné metódy patria:
Na trhu je niekoľko voľnopredajných doplnkov na podporu pri ľahších stavoch psychických porúch, aj keď za liečbu sa považovať nedajú. Ich užívanie by ste mali konzultovať so svojím lekárom, ktorý zhodnotí, či sú dané doplnky pre vás dostatočné. Ide o doplnky s obsahom valeriány lekárskej, medovky lekárskej, levandule či horčíka.
Lieky na predpis predpisujú psychiatri na zvládnutie rôznych porúch duševného zdravia. Ide o antidepresíva (napr. SSRI, SNRI), antipsychotiká, anxiolytiká (benzodiazepíny) a stimulanty (metylfenidát). Tieto lieky musí predpisovať jedine lekár a zároveň sledovať účinnosť liečby, pretože môžu mať vedľajšie účinky a vyžadujú si úpravu dávkovania.
Terapia alebo poradenstvo je základným pilierom liečby porúch duševného zdravia. Existujú rôzne typy terapie, z ktorých každá je zameraná na špecifické potreby:
V závažných prípadoch môže byť potrebná hospitalizácia, ktorá poskytuje bezpečné prostredie, kde môžu pacienti dostávať intenzívnu terapiu vrátane manažmentu liekov, psychoterapie a dôkladného monitorovania.
Hospitalizácia sa zvyčajne odporúča vtedy, keď duševný stav pacienta predstavuje riziko pre jeho bezpečnosť alebo bezpečnosť ostatných, alebo keď sa o seba nedokáže postarať.
Iné alternatívne spôsoby riešenia duševných ťažkostí:
Prevencia je kľúčom k udržaniu dobrého duševného zdravia. Denná starostlivosť o duševné zdravie zahŕňa dostatočný spánok, ktorý je nevyhnutný pre emocionálnu reguláciu a kognitívne funkcie. Pravidelná fyzická aktivita zase zlepšuje náladu a pomáha lepšie zvládať stres vďaka uvoľňovaniu endorfínov.
Socializácia podporuje pocit spolupatričnosti a podpory, dôležité sú aj koníčky, ktoré nám pomáhajú vypnúť a vyhnúť sa vyhoreniu. V náročných životných situáciách je kľúčové rozpoznať svoje limity a neváhať požiadať o pomoc, či už priateľov, rodinu alebo odborníkov. Proaktívna starostlivosť posilňuje duševnú pohodu a pripravuje nás na zvládanie životných vzostupov a pádov.
Komplikácie duševných porúch môžu ovplyvniť všetky aspekty nášho života vrátane vzťahov, práce a fyzického zdravia.
Môžu viesť k užívaniu návykových látok, sociálnej izolácii, finančným problémom alebo problémom udržať si zamestnanie. Ťažké prípady môžu vyústiť až do sebapoškodzovania alebo samovražedných myšlienok.
Problémy fyzického zdravia, ako sú srdcové choroby alebo oslabená imunita, sú tiež bežné v dôsledku chronického stresu alebo nesprávneho životného štýlu spojeného s duševnými poruchami. Včasná diagnostika a liečba sú rozhodujúce, aby sa predišlo týmto komplikáciám.
Jedlo zohráva zásadnú úlohu v duševnom zdraví tým, že ovplyvňuje funkciu mozgu a náladu. Strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné potraviny, chudé bielkoviny a zdravé tuky, poskytuje základné živiny, ako sú omega-3 mastné kyseliny, vitamíny B a antioxidanty, ktoré podporujú zdravie mozgu.
Konzumácia príliš veľkého množstva spracovaných potravín, cukru a nezdravých tukov môže prispieť k zápalu a zhoršiť náladu alebo úzkosť. Správne stravovanie zahŕňa konzumáciu vyváženej stravy, dostatočnú hydratáciu, obmedzenie kofeínu a alkoholu a zaraďovanie potravín, ktoré podporujú zdravie čriev, ako sú jogurty a vláknina, keďže črevá a mozog sú úzko prepojené.
Je vám ťažko na duši alebo vás dlhodobo trápi nejaký duševný problém?
Dôvera vám prispeje na online konzultáciou s odborníkom sumou 30 €.