Zápal kostnej drene (osteomyelitída) je akútne hnisavé infekčné ochorenie spôsobené baktériami. Ide o veľmi závažnú chorobu, sprevádzanú vysokými horúčkami, únavou, nevoľnosťou a pulzujúcou bolesťou v mieste zápalu. Zvýšené riziko vzniku ochorenia je u diabetikov, narkomanov, dlhodobo hospitalizovaných a imobilných pacientov. Liečený zápal má nízku úmrtnosť, ale vyžaduje si niekoľkotýždňovú hospitalizáciu a následnú rehabilitáciu. Ochorenie sa lieči antibiotikami, v závažných prípadoch chirurgickým vyčistením dreňovej dutiny a v extrémnych prípadoch amputáciou.
Pri liečbe ochorenia sa počas 4-8 týždňov injekčne aplikujú vysoké dávky viacerých antibiotík. Ak sa do 48 hodín zdravotný stav pacienta nezlepší, je potrebný chirurgický zákrok, pri ktorom sa vyčistí dreňová dutina kosti od mŕtveho tkaniva a baktérií a do dreňovej dutiny sa aplikujú antibiotiká. V extrémnych prípadoch je na záchranu života pacienta nevyhnutné amputovať postihnutú časť tela.
Zápal zapríčiňujú baktérie, vo väčšine prípadov ide o druh Staphylococcus aureus (zlatý stafylokok). Baktérie sa môžu dostať do kosti viacerými spôsobmi. Do kostnej drene sa dostanú krvnou cestou pri systémových infekciách alebo pri vnútrožilovej aplikácii liekov či drog bez správnej dezinfekcie. Niekedy sa prítomnosť baktérií v krvnom riečisku nemusí vôbec prejaviť a prvým príznakom je až zápal kosti. Ďalej je možný prestup zápalu z okolitého tkaniva na kosť, napríklad zo zubného kazu alebo zápalu stredného ucha. Tretím spôsobom vzniku ochorenia je priamy prechod baktérií z okolitého prostredia pri chirurgickom zákroku alebo z otvorenej zlomeniny. Zápal kostnej drene je tiež komplikáciou závažných prípadov tuberkulózy.
Zápal kostnej drene má rýchly nástup a dramatický priebeh. Prítomné sú vysoké horúčky, zimnica, nevoľnosť, únava, pulzujúca bolesť v oblasti postihnutia, celkové začervenanie a opuch okolia zapálenej kosti. Baktérie sa z kostnej drene vyplavujú do krvi, čo môže zapríčiniť otravu krvi (sepsu). Tá môže vyvolať septický šok a zlyhávanie obehového systému. Hnisavý zápal môže mať za následok dlhodobé poškodenie kosti, v extrémnych prípadoch je potrebná amputácia.
Stanovenie diagnózy sa opiera o klinické príznaky pacienta a krvné testy zamerané na množstvo bielych krviniek a zápalové markery. Konečná diagnóza a rozsah zápalu sa potvrdzujú RTG vyšetrením alebo magnetickou rezonanciou (MRI). Konkrétny druh baktérie spôsobujúcej osteomyelitídu a jej citlivosť na antibiotiká sa zisťuje opakovanou kultiváciou baktérií z pacientovej krvi a odberom vzorky hnisu z kosti. Na tento účel slúžia punkčné ihly.
Vzniku zápalu kostnej drene sa možno brániť využívaním dezinfekčných prípravkov a čistením rán. V prípade hlbokých poranení a zlomenín sa odporúča bezodkladne vyhľadať lekársku starostlivosť. To platí aj pre akékoľvek známky zápalu v rane (začervenanie, opuch, bolesť) , aj v menšej. Riziko vstupu baktérií do krvného riečiska možno znížiť neužívaním vnútrožilových drog a dodržiavaním osobnej hygieny.
Transplantácia kostnej drene je lekársky postup, pri ktorom sa nahradí kostná dreň v dôsledku jej poškodenia chorobou, infekciou či chemoterapiou.…
Antibiotiká sú jedny z najčastejšie predpisovaných liekov na Slovensku a takmer každý z nás sa s nimi za svoj život stretol či stretne. S ich…
Neliečený akútny zápal môže prerásť až do chronického, ktorý môže trvať roky. Viete, ktoré potraviny pomáhajú potlačiť zápal? Z…
