Slezina je orgán, ktorý plní niekoľko dôležitých funkcií. Zväčšenie sleziny spravidla nie je samostatnou chorobou, ale príznakom iných ochorení. Závažnou komplikáciou je prasknutie sleziny a vykrvácanie.
Slezina je nepárový orgán – tvarom pripomína fazuľu a je uložená v ľavom podrebrí. U dospelého človeka dosahuje dĺžku približne 12 centimetrov. Histologicky sa skladá z dvoch častí, a to bielej a červenej pulpy, ktoré plnia rozdielne funkcie.
Bielu pulpu tvorí lymfatické tkanivo, ktoré má za úlohu brániť náš organizmus pred infekciami. Táto časť sleziny likviduje mikroorganizmy, zabezpečuje množenie lymfatických buniek – lymfocytov a tvorbu protilátok proti baktériám, vírusom či parazitom.
Červená pulpa je súčasťou krvného obehu. Slúži predovšetkým ako krvný filter, ktorý pomocou špeciálnych buniek – makrofágov – vychytáva a likviduje staré a poškodené červené a biele krvinky.
Bežný tvar červenej krvinky – erytrocytu – pripomína na priereze piškótu, umožňuje tak normálny prechod erytrocytu krvnými vlásočnicami. Krvinka zmeneného vzhľadu, napríklad okrúhleho, je zachytená v sieti slezinových ciev a vyradená z krvnej cirkulácie.
Slezina plní aj funkciu rezervoára krvných buniek, hlavne krvných doštičiek (trombocytov). Až 80 % z ich celkového počtu je skladovaných práve tu. U ľudského plodu, asi do 5. mesiaca gravidity, je tento orgán miestom krvotvorby.
Potom produkciu krvných buniek preberá dozretá, funkčná kostná dreň. K znovuobjaveniu tejto funkcie sleziny v dospelosti dochádza len výnimočne, napríklad pri ochoreniach kostnej drene.
Za normálnych okolností si slezinu nedokážete nahmatať. Až pri zväčšení o približne 30 % presahuje pri nádychu rebrový okraj.
Príznaky zväčšenej sleziny – splenomegálie – sú nešpecifické (alebo aj žiadne):
Príčiny zväčšenej sleziny súvisia s jej vyššie popísanou funkciou. Najčastejšie ju nachádzame pri hematologických (krvných) ochoreniach:
Mierne zväčšená slezina je bežný nález, ktorý nemusí nutne znamenať vážny zdravotný problém. Často sa zistí náhodne pri štandardnej lekárskej prehliadke alebo zobrazovacích vyšetreniach, ako je ultrazvuk brucha. V mnohých prípadoch sa príčina mierneho zväčšenia sleziny ani nedá zistiť.
Zväčšená slezina sprevádza odpoveď organizmu na ťažšie vírusové, bakteriálne, parazitárne či plesňové ochorenia. Podobne ako lymfatické uzliny, aj slezina reaguje zväčšením tkaniva bielej pulpy.
Z akútnych infekcií je splenomegália typickou súčasťou klinického obrazu infekčnej mononukleózy, bakteriálnej endokarditídy alebo sepsy.
Z chronických ochorení ju nachádzame pri syfilise, tuberkulóze či AIDS. V dnešnej dobe cestovateľského boomu by ste mali myslieť aj na exotické infekcie, ako malária či leishmanióza.
Zväčšenú slezinu je možné pozorovať súbežne so zväčšenou pečeňou pri zmenách tlaku krvi v žilovom riečisku brucha, tzv. portálnej hypertenzii. Zvyčajne vzniká z dôvodu cirhózy pečene, či už na alkoholovom, alebo infekčnom podklade.
Príčinou zväčšenej sleziny môžu byť aj niektoré systémové ochorenia, ako je amyloidóza, sarkoidóza, systémový lupus erythematosus alebo Gaucherova choroba, pri ktorých dochádza k ukladaniu rôzneho patologického materiálu v nej.
Zriedkavo môže byť slezina postihnutá primárnym nádorom alebo metastázou. Okrem rakoviny môžu v slezine vzniknúť aj cysty a pseudocysty.
Zväčšená slezina je v drvivej väčšine prípadov len symptómom, príznakom inej choroby. Preto je potrebné zamerať sa na diagnostiku vyššie popísaných ochorení.
Hoci sa príčiny zväčšenej sleziny u detí a dospelých väčšinou zhodujú, niektoré ochorenia sú typickejšie pre detský (napr. ovčie kiahne), iné zas pre vyšší vek (cirhóza pečene, portálna hypertenzia). Preto sa pri diagnostike musí brať do úvahy aj vek pacienta.
Pozornosť je nutné cieliť v prvom rade na prejavy krvných ochorení (únava, výskyt podkožných podliatin, bledosť), pobyt v exotických destináciách (infekcie), výskyt žltačky v rodine a okolí, nadmerné požívanie alkoholu.
Z laboratórnych ukazovateľov budú prítomné abnormality vo vašom krvnom obraze, prípadne krvnom nátere, ako znížený počet erytrocytov (pri anémii) alebo patologické krvné bunky pri nádoroch krvi.
Sedimentácia, vyšetrenie CRP a ďalších zápalových markerov sú nápomocné pri určovaní infekčného pôvodu splenomegálie, pečeňové testy zase potvrdia prekonanú žltačku alebo cirhózu.
Na vizualizáciu sleziny a určenie jej rozmerov slúži ultrazvuk, vyšetrenie jej ciev, prípadne CT.
Mierne zväčšená slezina obvykle nevyžaduje liečbu. Napríklad po zvládnutí infekčnej mononukleózy dôjde aj k normalizácii rozmerov sleziny.
Liečba sa zameriava na kontrolu základného ochorenia, ktoré spôsobilo zväčšenie. Napríklad liečba infekcie antibiotikami alebo antivirotikami, liečba chorôb krvi liekmi alebo transfúziou krvi, alebo liečba autoimunitných ochorení imunosupresívnymi liekmi.
V zriedkavých prípadoch, keď je slezina veľmi zväčšená, spôsobuje vážne komplikácie alebo sa nedá zistiť príčina zväčšenia, vám môže lekár odporučiť jej chirurgické odstránenie – splenektómiu.
Zväčšená slezina presahuje rebrový oblúk a ostáva nechránená – tým pádom je vystavená vyššiemu riziku prasknutia a vykrvácania pri náraze.
Jednoznačnou indikáciou na jej odstránenie sú niektoré typy anémie. Vždy sa musí zvážiť benefit splenektómie v porovnaní s rizikom hyperakútneho septického stavu, ktorý môže končiť aj smrťou.
Preto sa aj pri akútnom stave, akým je prasknutie sleziny, pred úplným odstránením orgánu uprednostňuje operácia, pri ktorej sa podarí zachovať aspoň časť slezinového tkaniva.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
K prasknutiu sleziny dochádza, keď sa jej vonkajšia kapsula roztrhne, často v dôsledku traumy alebo poranenia. To môže viesť k…
Niektorí ľudia sa narodia bez sleziny alebo im je potrebnéodstrániť slezinuvinou ochorenia alebo zranenia. Slezina je orgán s veľkosťou päste.…
Medzi poruchy krvných doštičiek patria stavy, ktoré sa vyskytujú , keď je počet doštičiek v krvi príliš vysoký, príliš nízky alebo…
