Akútna leukémia je ochorenie, ktoré narúša normálnu tvorbu krvi. Spočiatku prebieha „potichu“, no potom prídu na rad typické príznaky.
Leukémie sú vo všeobecnosti rôznorodou skupinou nádorových ochorení. Vznikajú zhubnou premenou kmeňových buniek, z ktorých by sa za bežných okolností mali formovať krvné bunky, teda:
Ak sa kmeňové, respektíve krvotvorné bunky, nádorovo zmenia, začnú nekontrolovateľne rásť a množiť sa. Výsledkom je, že v krvi človeka sa nachádza množstvo menejcenných, nefunkčných krviniek a, naopak, chýbajú v nej klasické, zdravé krvinky.
Existujú dva hlavné typy leukémie:
Aj samotná akútna leukémia má ešte dva podtypy podľa toho, ktoré štádium krvotvorby zasiahne. Existuje:
Príčina leukémií u väčšiny chorých nie je známa. Pri jej vzniku zohrávajú dôležitú úlohu nasledujúce faktory:
Oba druhy akútnej leukémie (AML, ALL) môžu mať v závislosti od štádia ochorenia rôzne príznaky. Medzi časté a spoločné prejavy u oboch typov však patrí:
Jednou z častých otázok, ktorá ľudí zaujíma, je – aká je dĺžka života pri akútnej leukémii. Táto otázka sa však nedá jednoznačne zodpovedať. U každého pacienta môže byť veľmi individuálna v závislosti od typu akútnej leukémie, štádia, v ktorom bola odhalená, a od účinnosti liečby. Prognóza sa zhoršuje spolu s vyšším vekom.
Život pacientov s týmto ochorením je veľmi náročný. Netreba však strácať nádej a vôľu žiť. Sila chcenia a pozitívneho myslenia, ako aj podpora rodiny a priateľov, má veľmi účinný vplyv na priebeh liečby.
Diagnostika akútnej leukémie sa opiera o vyšetrenie krvného obrazu so stanovením rozpočtu bielych krviniek. Niekedy sa krvný obraz odoberie náhodne (napr. pri preventívnej prehliadke), inokedy až keď pacient príde za lekárom s tým, že sa necíti dobre.
Samozrejmou súčasťou diagnostiky je rozhovor s lekárom a tiež fyzikálne vyšetrenie, kedy lekár môže objaviť zväčšené uzliny či zväčšenú pečeň a slezinu.
Na stanovenie diagnózy je však potrebné vyšetrenie vzorky kostnej drene. Takáto vzorka sa získava punkciou (odobratím ihlou) z hrudnej alebo z bedrovej kosti. Následne sa robí cytologické a cytochemické, cytogenetické, histologické a imunofenotypizačné vyšetrenie odobratej kostnej drene.
Cieľom liečby je znížiť počet leukemických buniek na minimum, až snaha o ich úplné odstránenie. Ďalším cieľom je obnovenie normálnej krvotvorby.
Základnou metódou liečby akútnych leukémií je chemoterapia. To znamená, že pacient dostáva lieky, ktorých úlohou je zničiť nádorové bunky.
Chemoterapiu je nutné podstúpiť opakovane, v cykloch a presných schémach dávkovania. Takáto liečba sa vykonáva v špecializovaných onkohematologických centrách.
Pri AML sú pacienti s vysokým rizikom indikovaní na transplantáciu kostnej drene od súrodencov alebo nepríbuzenských darcov – tzv. alogénna transplantácia kmeňových buniek.
U pacientov s ALL je po cykloch chemoterapie potrebná dlhšia udržiavacia liečba, ktorá trvá 2 až 3 roky. Podstupujú tiež rádioterapiu (ožarovanie). U rizikových pacientov sa takisto pristupuje k transplantácii krvotvorných kmeňových buniek.
Veľmi dôležitá v liečbe leukémií je podporná liečba. Týka sa:
Dôležitou súčasťou je špeciálna diéta, tzv. bezpečná strava – nízkobaktériová a dekontaminovaná. Je určená pre pacientov v období, keď sú po chemoterapii a ožarovaní, s ktorými sa spája znížená obranyschopnosť tela.
Jedlo by malo prejsť bodom varu. Pacienti by sa mali vyhýbať čerstvému ovociu a zelenine, ktorá sa nedá olúpať, a tiež jedlu s aktívnymi živými kultúrami (napr. probiotické jogurty).
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje: