Infekčná mononukleóza sa zvyčajne vyskytuje u mladých ľudí, najmä u tínedžerov, ale môžete ju dostať v akomkoľvek veku. Vírus sa šíri slinami, a preto býva označovaný aj ako choroba z bozkávania.
Mononukleóza je infekčné ochorenie, ktoré najčastejšie spôsobuje Epstein-Barrovej vírus (EBV). K prenosu mononukleózy môže dôjsť pri bozkávaní alebo zdieľaním nápojov či príborov s inou osobou.
Vstupnou bránou sú horné dýchacie cesty (nosohltan). Inkubačná doba mononukleózy býva pomerne dlhá, obvykle sa udáva 4 až 7 týždňov. Ochorenie zanecháva dlhodobú imunitu.
Pre väčšinu ľudí mononukleóza nie je vážna choroba a pominie aj sama bez liečby. Nebezpečnejšou ju robia jej komplikácie, o ktorých sa dočítate nižšie v článku. Príznaky sa pohybujú od miernych až po závažné – niektorí pacienti sa môžu cítiť zle až mesiac.
Infekcia je rozšírená celosvetovo. U bielej rasy sa vyskytuje až tridsaťkrát častejšie ako u čiernej. V rozvinutých krajinách má protilátky proti EBV asi 50 % detí okolo 5 rokov, 60 až 80 % adolescentov a 90 až 95 % dospelých okolo 40 rokov.
V rozvojových krajinách sa ochorenie prejaví takmer u všetkých detí do 3 rokov. Infekčná mononukleóza s typickým klinickým obrazom sa tu prakticky nevyskytuje.
Výskyt ochorenia je rovnaký u oboch pohlaví. Objavuje sa sporadicky alebo spôsobuje malé epidémie v kolektívoch internátov, škôl, ale aj rodín, najčastejšie na jar a v jesenných mesiacoch.
Klinický obraz primárnej infekcie závisí od veku, v ktorom sa infikujete, a od infekčnej dávky, ako aj genetickej predispozície hostiteľa. Nákaza môže prebiehať bez príznakov alebo sa môže prejaviť ako bežná chrípka.
Stáva sa však, že prebieha aj pod obrazom veľmi ťažkého ochorenia s viacerými komplikáciami. Čím mladšie je dieťa, tým menej bývajú symptómy vyjadrené a infekcia sa často odohráva skryto. Prejavy infekčnej mononukleózy môžu byť nasledovné:
Tieto príznaky sa zvyknú líšiť v intenzite a trvaní a u niekoho sa môžu objaviť aj ďalšie, ako je napríklad žltačka (zožltnutie kože a očných bielok), ak je postihnutá aj pečeň.
Infekčná mononukleóza u detí sa môže prejaviť inak ako u tínedžerov a dospelých. Hoci je spôsobená vírusom Epstein-Barrovej, malé deti majú často miernejšie príznaky alebo môžu byť asymptomatické (bez príznakov). Keď sa objavia, zvyčajne zahŕňajú:
Pretože prejavy u detí bývajú mierne a nešpecifické, mononukleóza nemusí byť vždy diagnostikovaná. Liečba mononukleózy sa zameriava na podpornú starostlivosť vrátane odpočinku, hydratácie a úľavy od bolesti. Je dôležité sledovať deti na akékoľvek príznaky komplikácií, aj keď u mladších pacientov sú zriedkavé.
Ak ste mononukleózu prekonali, vaše telo si voči vírusu pravdepodobne vytvorilo protilátky. To znamená, že ak sa s ním opäť stretnete, váš imunitný systém by ho mal rozpoznať a účinne proti nemu bojovať, čím sa zabráni opätovnému rozvoju príznakov ochorenia.
Medzi závažné komplikácie mononukleózy patrí:
Medzi zriedkavejšie komplikácie patrí:
Po prekonaní infekčnej mononukleózy sa u niekoho môže objaviť tzv. syndróm postinfekčnej únavy, respektíve chronický únavový syndróm (CFS), ktorý sa zvykne vyskytnúť aj po vyliečení z iných infekčných ochorení. Popisuje sa u 9 – 12 % dospelých po zvládnutí akútnej EBV infekcie.
U adolescentov je tento syndróm po zotavení z rôznych infekčných ochorení oveľa častejší, postihnutých býva až 75 % pacientov, pričom asi polovica z nich prekonala infekčnú mononukleózu.
Vo väčšine prípadov je diagnóza infekčnej mononukleózy jednoduchá. Prezradí ju klinický obraz, a to najmä prítomnosť angíny, horúčky, veľkých krčných uzlín, ako aj krvné vyšetrenia, ktoré odhalia nárast počtu bielych krviniek – lymfocytov a pozitívne protilátky.
Náročnejšie je stanoviť diagnózu, ak nemáte jednoznačné klinické príznaky alebo ak sú krvné vyšetrenia negatívne. V rámci diferenciálnej diagnostiky musí lekár odlíšiť bakteriálnu angínu, kde je nevyhnutná antibiotická liečba.
Z iných infekčných ochorení prichádzajú do úvahy infekcie vyvolané cytomegalovírusom, parvovírusom, ľudským herpes vírusom HHV-6, prvokom Toxoplasma gondii, baktériou leptospira či bruccella, taktiež vírusmi hepatitíd, rubeoly alebo Coxsackie.
Z neinfekčných ochorení je potrebné odlíšiť aj iné príčiny uzlinového syndrómu, exantémových ochorení a malígne (zhubné) ochorenia lymfatického systému.
Špecifická liečba neexistuje, len symptomatická. Zameriava sa na tlmenie bolestí a ťažkostí, zabránenie ďalšieho poškodenia pečene a zabezpečenie odpočinkového režimu.
Preventívne podávanie antibiotík nemá u jasnej infekčnej mononukleózy význam a nie je vhodné. K antibiotikám sa prikláňa len pri podozrení na zmiešanú infekciu alebo superinfekciu. Zásadne sa nepodávajú aminopenicilíny, sulfónamidy a kotrimoxazol pre nebezpečenstvo ťažkých alergických reakcií.
Pri povlakovej angíne, u ktorej nie je jasné, čo ju vyvolalo, by vám mali urobiť výter z mandlí a predpísať penicilín, ktorý je liekom prvej voľby. Ďalej sa môžu užívať aj cefalosporíny I. a II. generácie. U alergikov na betalaktámové antibiotiká sú náhradnými antibiotikami makrolidy, azalidy či linkosamidy.
Antivirotikum na liečbu infekcií vírusom EBV v súčasnej dobe neexistuje. Tie, ktoré sa využívajú na liečbu iných herpetických infekcií, nie sú v boji proti EBV účinné. Ak máte dokázaný primárny alebo sekundárny nedostatok bunkovej imunity, pomôže vám podávanie metisoprinolu.
Symptomatická terapia je v liečbe infekčnej mononukleózy často dostatočná a najviac využívaná. Mali by ste piť veľa tekutín a brať vitamíny, najmä skupiny B a C. Podľa potreby sa podávajú hepatoprotektíva, ktoré chránia pečeň, a lieky na podporu nešpecifickej imunity.
Z liekov proti horúčke je potrebné vyvarovať sa kyseline acetylsalicylovej, ktorá zvyšuje riziko krvácania do sleziny.
V liečbe komplikácií sa osvedčuje jednorazové alebo krátkodobé užívanie kortikoidov v prípade obštrukcie dýchacích ciest. Kortikoidy sa pri nekomplikovanom priebehu nepodávajú, lebo môžu ovplyvniť imunitnú odpoveď a zvýšiť onkogénny (rakovinotvorný) potenciál EBV.
Diétne opatrenia sa odporúčajú len prechodne pri závažnejšom poškodení pečene. Vhodná je nemastná pečeňová diéta s dostatkom bielkovín, ktorú treba dodržiavať 3 až 6 mesiacov podľa hodnôt pečeňových testov.
Obmedzte tuky, hlavne tepelne upravené, do hotového jedla môžete pridať malé množstvo olivového oleja. Pokrmy pripravujte varením alebo dusením, prípadne pečením bez tuku.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Mayoclinic: mononucleosis symptoms
