Infekčná mononukleóza sa zvyčajne vyskytuje u mladých ľudí, najmä u tínedžerov, ale môžete ju dostať v akomkoľvek veku. Vírus sa šíri slinami, a preto býva označovaný aj ako choroba z bozkávania.

Mononukleóza je infekčné ochorenie spôsobené vírusom Epstein-Barrovej (EBV). Ide o konkrétny typ vírusu, ktorý patrí medzi herpesvírusy (HHV-4), teda skupinu vírusov, ktoré po nákaze v tele často zostávajú dlhodobo.
Po vstupe do organizmu EBV vírus napáda najmä B-lymfocyty, čo sú bunky imunitného systému zodpovedné za tvorbu protilátok a obranu proti infekciám. Keď sú tieto bunky infikované, imunitný systém sa silno aktivuje.
Prejavuje sa to zväčšením lymfatických uzlín, ale aj zväčšením pečene a sleziny, čo sú orgány dôležité pre čistenie krvi a správne fungovanie imunity.
Mononukleóza sa vyskytuje rovnako často u žien aj u mužov. Väčšinou ide o sporadický výskyt, teda objaví sa u jednotlivcov. Niekedy však môže spôsobiť aj menšie epidémie v kolektívoch, napríklad v školách, na internátoch alebo v rodinách. Najčastejšie sa ochorenie objavuje na jar a na jeseň.
Po prekonaní infekcie EBV vírus z tela úplne nezmizne. V organizme pretrváva v „spiacej“ neaktívnej podobe. U väčšiny ľudí počas celého života nespôsobuje žiadne ďalšie príznaky a nijako ich neobmedzuje.
Prenos prebieha najmä:
Práve spôsob šírenia dal ochoreniu ľudový názov choroba z bozkávania.

Inkubačná doba je dlhá, zvyčajne trvá 4 až 7 týždňov. Znamená to, že môžete byť infekčný ešte dlho predtým, než sa u vás objavia prvé príznaky. Často sa infekcia ani neprejaví – mnohí majú prítomné protilátky proti EBV vírusu bez toho, aby choroba vôbec prepukla.
Klasická triáda symptómov:
Ďalšie príznaky:
Únava môže pretrvávať týždne až mesiace, aj keď ostatné prejavy už ustúpili.
Pomenovanie horúčka žliaz vychádza z:
Zväčšené uzliny sú prejavom boja vášho imunitného systému proti vírusu, ktorý mononukleózu vyvolal.

Čím mladšie je dieťa, tým častejšie sa infekcia odohráva skryto. U malých detí má ochorenie spravidla mierny alebo atypický priebeh, niekedy úplne bez príznakov.
Typické sú len:
Preto sa mononukleóza u detí obyčajne nerozpozná.
Diagnóza sa stanovuje kombináciou:
V krvi štandardne možno pozorovať:
Dôležité je odlíšiť mononukleózu od bakteriálnej angíny, pretože nesprávne nasadenie antibiotík – aminopenicilínov s obsahom amoxicilínu a kyseliny klavulánovej – môže viesť k výsevu vyrážok na tele.

Okrem mononukleózy môžu podobné príznaky zapríčiniť aj ďalšie infekcie, napríklad:
Špecifická liečba, ktorá by vírus zničila, žiaľ, neexistuje, je preto symptomatická a podporná:
Antibiotiká nepotrebujete, pokiaľ nejde o bakteriálnu komplikáciu. Ak nie je jasné, či sa vaše telo potýka s bakteriálnou angínou alebo mononukleózou, môžu vám byť predpísané antibiotiká – penicilín alebo cefalosporíny I. a II. generácie.
Diétne opatrenia vám lekár odporučí len prechodne pri závažnejšom poškodení pečene. Vhodná je nemastná pečeňová diéta s dostatkom bielkovín, ktorú treba dodržiavať 3 až 6 mesiacov podľa hodnôt pečeňových testov.
Obmedzte tuky, hlavne tepelne upravené, pričom do hotového jedla môžete pridať malé množstvo olivového oleja. Pokrmy pripravujte varením alebo dusením, prípadne pečením bez tuku.
Pri zväčšenej slezine hrozí riziko jej prasknutia. Preto by ste sa mali vyhnúť športu a fyzickej záťaži minimálne na 3 – 6 týždňov.
Komplikácie sú zriedkavé, ale môžu zahŕňať:
Pri prudkej bolesti brucha alebo zhoršení vášho stavu je nutná okamžitá lekárska pomoc.
Po prekonaní infekčnej mononukleózy u niektorých osôb môže nastať chronický únavový syndróm, ktorý sa zvykne vyskytnúť aj po vyliečení z iných infekčných ochorení. Popisuje sa u 9 – 12 % dospelých po zvládnutí akútnej EBV infekcie.

Prevencia spočíva najmä v:
Keďže je však EBV vírus veľmi rozšírený, úplne sa mu vyhnúť prakticky nedá.
Medička
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje