Väčšina z nás sa už pravdepodobne dostala do situácie, kedy sme sa napríklad po bežnej chrípke, alebo aktuálne po prekonaní COVID-19, chceli čím skôr opäť hýbať, športovať, vrátiť sa do práce či vykonávať iné aktivity. Staré známe “chorobu treba vyležať” však stále platí a poctivé dodržanie kľudového režimu počas choroby (až do doby úplného doliečenia) e naozaj dôležité. Ak svoje telo vystavíte väčšej fyzickej záťaži príliš skoro, môžete si privodiť závažné komplikácie akou je napríklad myokarditída.
Po prečítaní nášho článku sa dozviete:
Existuje mnoho typov myokarditíd, ktoré sa líšia pôvodom vzniku, ich prejavmi aj prognózou. Vo všeobecnosti však ide o zápalové ochorenie myokardu, teda svalovej vrstvy steny srdca. Myokarditída patrí medzi závažné ochorenia, nakoľko spôsobuje oslabnutie srdca a môže viesť až k srdcovému zlyhaniu. Väčšinou jej predchádza respiračné alebo gastroenterologické vírusové ochorenie.
Stena srdca je vytvorená z troch vrstiev – endokard, myokard a epikard. Myokard predstavuje prostrednú, najmohutnejšiu vrstvu tvorenú svalovinou. Pravidelným sťahovaním tejto svaloviny je krv pumpovaná zo srdca do celého tela. V prípade, že dôjde k zápalu myokardu, jeho funkcia je narušená a schopnosť efektívne pumpovať krv do tela sa znižuje.
Zistiť príčinu myokarditídy môže byť veľmi náročné, najmä pokiaľ je ochorenie diagnostikované až v neskoršom, chronickom štádiu. Napriek tomu poznáme pomerne široké spektrum pôvodcov myokarditíd. Podľa nich rozdeľujeme myokarditídy na:
Sú vyvolané mikroorganizmami a pôvodcov z tejto ríše môže byť mnoho, patria sem: baktérie, huby, parazity, no najčastejšie sú to vírusy. Ak ochorenie vyvolá vírus, hovoríme o nehnisavej myokarditíde. Medzi vírusových pôvodcov patrí napríklad vírus chrípky, HIV, parvovírus B19 (spôsobuje 5. chorobu) vírus rubeoly, ale aj SARS-CoV-2. Ochorenie môže vzniknúť aj po nedoliečenej mononukleóze či ovčích kiahňach.
Ak je pôvodcom ochorenia baktéria, ide o hnisavú myokarditídu. Vyvolávajú ju najmä baktérie Staphylococcus aureus a Streptococcus pyogenes, ktoré spôsobujú zápaly kože, tonzíl či faryngu. K rozvoju myokarditídy teda môže dôjsť napríklad aj pri nedoliečenej tonzilitíde. (https://lekar.sk/angina-tonzilititida) Baktérie nemusia vyvolať myokarditídu len priamo, svojou prítomnosťou, ale aj pomocou toxínov, ktoré sú schopné produkovať (napríklad difterický toxín). Myokarditídu môžu spôsobiť aj rôzne druhy parazitov či mykóz (napr. kvasinka Candida albicans).
Ochorenia spojiva ako je chronické zápalové ochorenie postihujúce najmä kĺby – reumatoidná artritída, či autoimunitné ochorenie – systémový lupus erytematosus. Pri týchto ochoreniach môže dôjsť k prehnanej imunitnej reakcii ľudského organizmu, ktorá okrem boja proti zápalu spôsobuje aj poškodenie srdcového svalu.
Myokarditída môže byť vyvolaná v dôsledku expozície ťažkým kovom, pri užívaní drog (napr. kokaín), zriedkavo ako následok prehnanej alergickej reakcie na lieky. Keďže nie vždy je príčina vzniku ochorenia známa, myokarditída s nedefinovaným pôvodcom sa nazýva idiopatická. Pôvod nie je možné zistiť najmä u pacientov, ktorým bola myokarditída diagnostikovaná v chronickom štádiu.
Keďže najčastejším pôvodcom vzniku myokarditídy je vírusová infekcia, pre opis priebehu ochorenia vyberáme práve vírusy. Ochorenie prebieha v troch fázach – akútnej, subakútnej a chronickej.
Najskôr vírus vstúpi do organizmu a vyvolá ochorenie. Môže ísť napríklad o bežnú chrípku. Ak je neliečená a nevyležaná, vírus chrípky môže vstúpiť do buniek srdcového svalu (kardiomyocytov) v ktorých sa množí, čím bunku poškodzuje. Zároveň dochádza k imunitnej odpovedi proti vírusu.
Druhá, subakútna fáza, prebieha počas nasledujúcich týždňov až mesiacov. Počas nej sa uskutočňuje tvorba protilátok proti vírusu, ale bohužiaľ, súčasne aj proti myokardiálnym proteínom. Ak táto imunitná odpoveď neustúpi, ale pretrvá, rozvinie sa tretia, chronická fáza ochorenia. Počas nej môže dôjsť k závažným komplikáciám, ako je zväčšenie srdca s následným nedostatkom výkonnosti srdca až jeho celkové zlyhávanie.
Platí, že priebeh ochorenia sa zhoršuje čím nižší je vek dieťaťa. U novorodencov a detí v dojčenskom veku býva vážna, so závažnými príznakmi, priebehom aj prognózou. Príznaky ako dušnosť, cyanotické alebo zašednuté zafarbenie kože, sa začnú objavovať po prekonaní bežnej virózy. Ochorenie môže mať tzv. fulminantný priebeh charakterizovaný rýchlym nástupom. Prognóza je vo všeobecnosti neistá a preto je veľmi dôležité aby boli aj “bežné virózy” u detí dôkladne doliečené.
U niektorých pacientov sa ochorenie môže rozvíjať postupne a bez príznakov, asymptomaticky. Medzi najčastejšie príznaky patrí:
Ochorenie diagnostikuje lekár na základe posúdenia prítomných symptómov, vykonania fyzikálneho vyšetrenia a na základe výsledkov z laboratórnych testov či výsledkov zobrazovacích metód. Súčasťou laboratórneho vyšetrenia je mikrobiologická kultivácia krvi, vďaka ktorej je možné potvrdiť alebo vyvrátiť prítomnosť baktérií či vírusov. Okrem nich sa v krvi zisťujú hodnoty tzv. zápalových markerov (CRP, sedimentácia erytrocytov a pod.). K diagnostike je využívané aj EKG, echokardiogram či RTG. Ich výsledky však nie sú špecifické (nepotvrdia priamo ochorenie), no vďaka nim je možné vylúčiť iné príčiny zlyhávania srdca (napr. arytmie či chlopňové chyby). Bioptické odobranie vzorky tkaniva myokardu sa už v dnešnej dobe takmer nevykonáva.
Spôsob liečby závisí od viacerých faktorov. V závislosti od pôvodcu ochorenia môžu byť podávané antivirotiká (vírusové myokarditídy), antibiotiká (bakteriálne myokarditídy) či antiparazitiká (parazitárne myokarditídy). Tieto druhy liečív sú podávané len v prvej, akútnej fáze ochorenia.
Ak je ochorenie diagnostikované v chronickom štádiu, liečba je zameraná na kľudový režim, zmenu životného štýlu (sem patria aj diétne opatrenia, napríklad obmedzenie príjmu soli) a v závislosti od srdcového zlyhania môžu byť ordinované napríklad ACE inhibítory (rozširujú krvné cievy, čo srdcu uľahčí pumpovanie), diuretiká (napr. Furosemid pri vzniku opuchov, pri zadržiavaní vody v tele uľahčuje jej vylučovanie močom), prípadne Digoxín (spomaľuje frekvenciu úderov srdca, čím uľahčuje jeho plnenie). Pri liečbe môžu byť využité kortikosteroidy, ktoré pôsobia na redukciu zápalového procesu.
Bohužiaľ, ak choroba prejde do chronickej fázy a spôsobí zlyhávanie srdca, srdce sa len zriedkavo uzdraví úplne. V závažných prípadoch zlyhávajúceho srdca môže byť nutným krokom v terapii implantácia kardiostimulátora (pacemakera), zavedenie implantovateľného defibrilátora či úplná transplantácia srdca.
Hlavnou radou, ako predchádzať rozvinutiu ochorenia, je dbať na pokojový režim počas choroby až pokiaľ pacient nie je úplne zdravý. Platí to pri všetkých ochoreniach, od prechladnutí po ťažké zápaly pľúc. Myokarditídy sú mnohokrát diagnostikované u mladých, inak zdravých športovcov, ktorí kvôli ochoreniu nechcú vynechať tréningy a trénujú aj počas choroby či príliš skoro po jej prekonaní. Komplikácie, ktoré si však takýmto správaním môžu privodiť, ich od tréningového plánu vyradia na omnoho dlhší čas.
Ďalším krokom v prevencii je dodržiavanie dôkladnej hygieny, ďalej očkovanie, napríklad proti SARS-CoV-2, rubeole či parvovírusu, ktoré myokarditídu dokážu vyvolať. Taktiež je vhodné chrániť sa (najmä v tomto období) pred napadnutím kliešťom.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Zlyhanie srdca patrí medzi veľmi časté diagnózy u Slovákov, ako aj v celosvetovom meradle. Objavuje sa najmä u starších ľudí…
Mnoho ľudí v našej krajine má veľké srdce a to doslova. Hypertrofia myokardu je u nás veľmi častým nálezom. Vo…
Zápal srdcového svalu (myokarditída) je zápalové ochorenie, ktorémôže prebiehať takmer bezpríznakovo, ale aj veľmi závažne. Najčastejšie vzniká ako komplikácia prebiehajúcich…
