Obrovské brucho a chudé telo – taký je typický obraz ascitu. V brušnej dutine sa môže nahromadiť až 20 litrov tekutiny.
Po prečítaní tohto článku sa dozviete:
Malé množstvo tekutiny sa v bruchu môže objavovať aj u zdravých ľudí. Norma je však do 20 mililitrov. Ak sa tekutiny nahromadí viac, hovoríme o ascite.
Množstvo nahromadenej tekutiny pri ascite môže byť od niekoľkých mililitrov, ktoré si človek ani nevšimne a nespôsobia mu žiadne ťažkosti, až po 20 litrov v kritických prípadoch.
Ascites alebo v preklade brušná vodnatieľka je stav, pri ktorom sa v brušnej dutine hromadí voľná tekutina. Existujú rôzne typy ascitu, ktoré sa rozdeľujú v závislosti od množstva nahromadenej tekutiny a tiež od závažnosti stavu.
Pri väčšom množstve tekutiny je už na prvý pohľad zrejmé, že človek trpí ascitom. Brucho zväčšené náporom nahromadenej tekutiny je vyklenuté do priestoru a pripomína „pivné brucho“.
Najčastejšou príčinou vzniku ascitu je cirhóza pečene. Pri tomto ochorení dochádza k zmene štruktúry pečene, v ktorej sa pôvodne zdravé bunky postupne premenia na tvrdé uzlíky.
Príčinou, prečo pri cirhóze vzniká ascites, je nedostatočná schopnosť pečene tvoriť plazmatické bielkoviny (albumín). Takýto stav sa nazýva hypoalbuminémia.
Plazmatické bielkoviny pomáhajú udržať tekutiny v cievach a sú zodpovedné za tzv. onkotický tlak. Nedostatok albumínu v krvi vedie k úniku tekutiny do brušnej dutiny.
Ďalší problém pri cirhóze je, že uzlíky sú nefunkčné a bránia filtrovaniu krvi v pečeni. Zjednodušene by sa dalo povedať, že krv, ktorá sa zbiera z brušných orgánov a mala by prejsť cez pečeň až do srdca, sa pred pečeňou kvôli sťaženej filtrácii začne hromadiť a zvyšovať tlak v žilách.
Zvýšenie žilového tlaku spôsobí prestup bielkovín,ktoré sa bežne nachádzajú v krvi, do priestoru v brušnej dutine. Spolu s nimi sa do tohto priestoru dostane aj voľná tekutina z krvi.
Ak sa táto tekutina začne hromadiť, hovoríme o ascites. Lymfatický systém nie je schopný tento stav vyrovnať a napraviť.
Medzi ďalšie príčiny vzniku ascites patria:
Na základe množstva nazbieranej tekutiny ascites rozdeľujeme do 3 kategórií:
Veľký asictés ďalej rozdeľujeme na tenzný a netenzný. Pri tenznom vzniká tenzia – teda napätie v brušnej stene a je akútnejší, čo znamená, že je potrebné riešiť ho čo najskôr.
Prejavy tohto stavu závisia od množstva nahromadenej tekutiny a tiež od príčiny, ktorá ascites vyvolala. Samotný ascites môže vznikať postupne a nebadane, ale aj náhle.
Preto je u rizikových pacientov dôležité sledovať obvod brucha a telesnú váhu. Býva mnohokrát sprevádzaný nasledujúcimi príznakmi:
Keďže najčastejšou príčinou, pre ktorú sa ascites zvykne rozvinúť, je cirhóza pečene, uvádzame aj príznaky vyskytujúce sa pri tomto ochorení, ktoré môžeme pozorovať súbežne:
Nahromadením voľnej tekutiny v bruchu trpia najčastejšie ľudia s cirhózou pečene. Ide najmä o ľudí, ktorí majú problémy s alkoholom.
Okrem nadmernej konzumácie alkoholu môže byť príčinou vzniku cirhózy dlhodobý zápal pečene (chronická hepatitída) či toxické poškodenie pečene vplyvom častého užívania liekov (napr. paracetamol).
Druhou najčastejšou príčinou vzniku ascitu je prítomnosť malígneho ochorenia alebo srdcových ochorení. Zvýšené riziko rozvoja ascitu preto majú pacienti s rakovinou či zlyhávaním srdca. Rizikoví sú najmä pacienti s iným závažným chronickým ochorením.
Veľký a stredne veľký typ ascitu môže lekár odhaliť pomocou dôkladného fyzikálneho vyšetrenia pacienta: Malý sa dá odhaliť len vďaka zobrazovacím metódam (väčšinou pomocou ultrazvuku).
Pri diagnostike sa všeobecne využívajú oba diagnostické postupy, teda fyzikálne vyšetrenie (pohľadom, pohmatom, popočúvaním stetoskopom a pod.) v kombinácii so zobrazovacími metódami (sono – ultrazvuk, CT vyšetrenie).
Týmto spôsobom vyšetrenia je možné odhaliť ascites s nahromadením tekutiny nad 2 litre.
Lekár si počas tohto vyšetrenia všíma tvar brucha, jeho farbu, prítomnosť ďalších príznakov (napríklad umbilikálna hernia, zvýšená cievna náplň a následne cievna kresba na bruchu a podobne), vyhladenie pupku, vyklenutie bočných stien brucha a ďalšie.
Ak sa v brušnej dutine nachádza 10 litrov a viac, pozitívny je tiež príznak undulácie, teda akéhosi vlnenia brucha.
Výhodou ultrazvuku alebo sona brušnej dutiny je schopnosť odhaliť aj malé množstvo tekutiny, ktorá sa hromadí „v bruchu“, teda presnejšie v peritoneálnom priestore.
Dôležité je laboratórne vyšetrenie krvi, ale taktiež vzorky tekutiny – po punkcii (odobraní ihlou) vody z brucha.
Existuje viacero možností liečby ascitu. Ich použitie závisí od množstva tekutiny v brušnej dutine aj od ochorenia, ktoré tento stav vyvolalo. V prvom rade je potrebné liečiť príčinu vzniku ascitu.
Ak je príčinou cirhóza pečene a ascites je menší, prvým krokom v liečbe je zmena životného štýlu.
Absolútne nevyhnutná je úplná abstinencia od alkoholu. Ak je príčinou cirhózy chronická vírusová hepatitída, jej liečba pomôže zabrániť vzniku komplikácií a rozvoju ascitu.
Ľudia trpiaci ascitom musia dbať na zníženie množstva prijatej soli. V liečbe pomáha užívaní diuretík (spironolaktón, furosemid), teda liekov, ktoré pomáhajú odstrániť nadbytočnú vodu v tele pomocou močenia.
V závažných prípadoch, keď je voľnej tekutiny naozaj veľa (môže to byť aj 10, 15 až 20 litrov), je potrebné prevedenie tzv. paracentézy, teda „vypustenie obsahu ascitu“.
Vypustenie ascitu vykonáva lekár. Overí si pacientov zdravotný stav, vyhmatá správne miesto (vľavo, na hranici bedrovej kosti a brucha), vydezinfikuje ho a následne vpichne ihlu do brucha pacienta.
Ihla je napojená na hadičku, pomocou ktorej nahromadená tekutina postupne odteká do zbernej nádoby tak, ako to môžete vidieť aj vyššie.
Pacient počas tohto procesu leží na lôžku a je potrebné počkať, kým vytečie aspoň časť obsahu. Pri veľkých objemoch tekutiny sa pri jednej paracentéze nevypustí celý obsah nahromadenej tekutiny naraz.
Paracentéza sa vtedy vykonáva opakovane. Náhla strata veľkého objemu tekutiny by pacientovmu telu mohla spôsobiť šok.
Z rovnakého dôvodu, aby telo pacienta pri náhlom poklese objemu a tlaku v žilách neupadlo do šoku, je pri paracentéze potrebné podávať albumín (hlavný proteín ľudskej plazmy).
Pri písaní článku boli použité nasledujúce zdroje:
UNIBA: Ascites – základy diagnostiky a liečby