02.10.2020 • 4 minút na prečítanie

Ako ovplyvní COVID-19 nadchádzajúca chrípková sezóna?

Aktuality

V tomto článku sa dozviete

Ukončenie dovolenkovej sezóny a návrat detí do škôl sprevádza aj postupný nárast počtu prípadov COVID-19. Jeseň je obdobím, ktoré sprevádza každý rok aj nárast počtu prípadov chrípky. Ako odlíšiť tieto vírusové ochorenia? A čo robiť, aby sme chránili seba a svojich blízkych?

Vyhneme sa tento rok chrípke?

Počas chrípkovej sezóny bojuje na Slovensku s týmto ochorením viac ako milión Slovákov. Ak sa však pozrieme na štatistiky Úradu verejného zdravotníctva z jari tohto roka, čísla ukazujú, že opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19 spomalili aj šírenie chrípky. Kým v týždni na konci marca 2019 lekári nahlásili 3852 ochorení na chrípku, v tomto roku bola za rovnaké obdobie nahlásená ani nie polovica, a to 1615 ochorení.

Ako sa pre tvnoviny.sk vyjadril detský imunológ a alergiológ, Peter Čižnár z Národného ústavu detských chorôb, „v septembri je vo všeobecnosti u detí typický nárast chorobnosti a to najmä od druhého týždňa po nástupe do školy. Postupne sa objavujú najmä infekcie dýchacích ciest, čo súvisí s blízkym kontaktom medzi deťmi.“

Podľa čísiel z jari tohto roka a prijatých opatrení by sa dalo očakávať, že chrípka tento rok neudrie v plnej sile. MUDr. Čiznár z NÚSCH však varuje: „zatiaľ nevieme povedať, ako opatrenia ovplyvnia priebeh prirodzenej epidemickej situácie chrípky tento rok.“

Ako sa líši Covid-19 od klasickej chrípky?

Koronavírus aj chrípka sú vírusové ochorenia spôsobené RNA vírusmi. Chrípka sa vyskytuje každoročne počas sezóny, ľudia ju považujú za prirodzenú súčasť života a málokoho by napadlo, že ich chrípka môže zabiť. Kým koronavírus je jeden typ vírusu, chrípka má hneď tri antigénne typy A, B, a C, ktoré majú svoju genetickú informáciu uloženú až v ôsmich molekulách RNA.

Podľa praktického lekára pre dospelých Kristiána Bucsaya z Nemocnice Košice-Šaca je základným rozdielom medzi koronavírusom a vírusom chrípky sezónny výskyt, keďže predpoklad, že koronavírus zmizne s oteplením, sa nepotvrdil. Druhý rozdiel je v inkubačnej dobe, ktorá je pri chrípke kratšia, pri COVID-19 sa pohybuje od 2 do 14 dní. Viaceré analýzy naznačili, že priemerná inkubačná doba je asi 5 dní.

To znamená, že koronavírus sa môže šíriť rýchlejšie, nakoľko nakazený pacient je infekčný, aj keď ešte nemá príznaky ochorenia. Pritom obe ochorenia sa prenášajú takmer rovnako, teda najmä infekčnými kvapôčkami a aerosólom.

„Príznaky chrípky majú väčšinou náhly nástup, prakticky z plného zdravia, s prítomnou horúčkou až do 40 °C, bolesťami svalov, kĺbov a výraznou malátnosťou. Postupne sa pridružuje suchý a dráždivý kašeľ, ktorý má tendenciu sa v priebehu ochorenia meniť na produktívny. Po ústupe príznakov môže byť prítomná výrazná slabosť a únava pretrvávajúca až 14 dní,” hovorí MUDr. Bucsay.

Príznaky COVID-19 sú však širšieho zamerania. Ochorenie sa môže prejavovať asymptomaticky, s miernymi prejavmi alebo aj závažným priebehom, ktorý môže končiť úmrtím pacienta.

„Najčastejší je mierny priebeh, dominujú príznaky ako nechutenstvo, únava, horúčka, bolesť hlavy, svalov, škrabanie v hrdle, suchý a dráždivý kašeľ, u časti pacientov je prítomná aj hnačka. V prípade postihnutia dolných dýchacích ciest sa objavuje dýchavica a bolesť na hrudi. Častokrát je jediným príznakom ochorenia COVID-19 strata čuchu a chuti,” dodáva MUDr. Bucsay.

Test na odlíšenie oboch ochorení už čaká na schválenie

Aj keď ide o dve rozdielne opatrenia, pre laika sú ich príznaky často zameniteľné. V tomto kontexte je skvelou správou, že vedci na Slovensku už pracujú na teste, ktorý má slúžiť na odlíšenie COVID-19 od bežnej chrípky. Aktuálne sa nový test už chystá na klinickú validáciu.

Za vývojom testu stojí spoločnosť MDX a Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva SR. Jeho základom je ešte na jar vyvinutý RT-PCR test na COVID-19, avšak s viacerými vylepšeniami. 

„Výrazne sme zvýšili citlivosť nášho testu, samozrejme, rozšírili jeho záber aj na sezónne chrípkové vírusy, ale zároveň aj zjednodušili manipuláciu s testom,“ vysvetlil vedec Pavol Čekan zo spoločnosti MDX. “Ak test ukáže negatívne výsledky pre COVID-19 a zároveň pozitívne výsledky pre chrípku, máme aj väčšiu istotu, že nepúšťame do ulíc falošne negatívneho pacienta, čo je najväčším prínosom tohto typu testov pre boj s koronavírusom,” dodáva Pavol Čekan.

Testy na COVID-19
ZDROJ: Dusan Petkovic/Shutterstock.com

Jediným konečným riešením je očkovanie

Presné testovanie je vynikajúcim nástrojom, ale pomôže až v prípade, že jedno z vírusových ochorení už v sebe máte. Lepším nástrojom je prevencia a dodržiavanie opatrení, ktoré zabraňujú ich šíreniu. A tým úplne najideálnejším je očkovanie.

„Teraz sa spoločnosť sústreďuje na vývoj vakcíny proti COVID-19, lebo očakávame, že len tá zastaví pandémiu. To isté platí pre chrípku. Keď ju využíva dostatočný počet ľudí, chránia sa aj ľudia, ktorí nemôžu byť zaočkovaní,“ hovorí detský imunológ a alergológ Peter Čižnár.

Je známe, že človek môže byť súčasne infikovaný chrípkou aj COVID-19. Keď si zoberieme do úvahy, ako sa cítime, keď máme ,,len“ chrípku. Ako by sme sa asi cítili, keby sme mali obe choroby naraz. Aj v prípade ,keď sme chrípku ešte teraz na začiatku sezóny nedostali, nikdy nie je neskoro, aby sme sa dali zaočkovať proti nej. Chrípková sezóna totižto trvá do jari. Očkovanie proti chrípke je aj v tejto dobe pandémie bezpečné, netreba sa ničoho obávať. Je to to najlepšie čo môžeme pre svoje zdravie urobiť.  

Problémom je, že podľa údajov Epidemiologického informačného systému, Slovensko stále dosahuje veľmi nízku mieru zaočkovanosti proti chrípke v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie. Od roku 2009, keď bolo očkovaním chránených 12,8 % Slovákov, toto číslo kleslo na 4,5 % v roku 2012 a odvtedy sa veľmi nemení. 

Žiaľ, platí to aj pre najohrozenejšiu skupinu seniorov. Počas sezóny 2017/2018 bolo zaočkovaných len 13 % seniorov. Niektoré európske krajiny pritom u starších vekových skupín nad 65 rokov dosahujú takmer optimálnu 75 % zaočkovanosť proti chrípke.

Bude preto nesmierne dôležité, aby sa po úspešnom skončení vývoja vakcíny na Covid-19 dalo zaočkovať čo najviac ľudí. Lebo dostatočné percento chránených ľudí bude znamenať, že sa nám pandémiu Covid-19 podarilo zvládnuť.

Redakcia portálu Lekar.sk
Aktuality
covid-19dýchacie cestydýchavičnosťhorúčkainfekciakašeľnevoľnostpľúcastrata čuchutráviace problémy