Epidémia samoty: Prečo sú mileniáli a GEN Z takí osamelí a čo sa s tým dá robiť? 

V tomto článku sa dozviete

• Čo je to osamelosť a kedy spôsobuje problémy? 
• Ak máte 19 až 29 rokov, máte vyššiu šancu cítiť sa osamelo
• Aké následky má na naše zdravie osamelosť? 
• Osamelosť neovplyvňuje len priateľstvá, ale aj partnerské vzťahy
• Ako nad osamelosťou vyhrať? 

Čo je to osamelosť a kedy spôsobuje problémy? 

Hoci slová samota a osamelosť znejú podobne, ich významy sa líšia. Osamelosť môžeme cítiť aj vtedy, keď máme partnera a sme obklopení rodinou či priateľmi. Ide totiž o vnútorný pocit odcudzenia, ktorý nesúvisí s fyzickou prítomnosťou iných. 

Samota, naopak, môže byť pre náš duševný stav prospešná. Čas strávený osamote nám pomáha znížiť stres, dáva priestor premýšľať a rozhodovať sa slobodnejšie.¹

Podľa American Psychological Association (Americkej psychologickej asociácie) existujú rôzne pohľady na to, prečo osamelosť prežívame:

• Sociálna psychológia hovorí, že osamelosť vzniká vtedy, keď nie sú naplnené naše prirodzené potreby po blízkosti a vzťahoch.
• Kognitívna psychológia ju vníma ako nepríjemný pocit, ktorý sa objaví, keď si uvedomíme rozdiel medzi tým, koľko priateľstiev by sme chceli mať, a tým, koľko ich reálne máme.
• Existenciálna a humanistická psychológia tvrdí, že osamelosť je neoddeliteľnou súčasťou života. Hoci je bolestivá, môže nás posunúť k hlbšiemu sebapoznaniu a osobnostnému rastu.²

Občasný pocit osamelosti zažil takmer každý. Je to prirodzená súčasť života, najmä v náročných obdobiach. Problém nastáva, keď sa osamelosť stane chronickou – keď pretrváva dlhodobo a ovplyvňuje naše duševné aj fyzické zdravie.

Ak máte 19 až 29 rokov, máte vyššiu šancu cítiť sa osamelo

Pocity odlúčenia môžu vzniknúť v rôznych situáciách – keď sa ocitneme v novom prostredí, prechádzame životnými zmenami alebo čelíme zdravotným ťažkostiam. Sociálne väzby sa oslabujú aj po rozvode či rozchode s partnerom, strate práce či úmrtí blízkej osoby, pričom chýbajúca podpora rodiny môže tento stav ešte prehĺbiť. 

Samostatné bývanie síce prináša nezávislosť, no zároveň znamená, že v ťažkých chvíľach nemusíme mať pri sebe nikoho, kto by nás podržal.

Virtuálna komunikácia uľahčuje udržiavanie kontaktov a vytvára dojem prepojenosti, no nenahrádza skutočnú blízkosť. Rýchle životné tempo a pracovné povinnosti obmedzujú osobné stretnutia, čo bolo počas pandémie ešte výraznejšie.³

Hoci často predpokladáme, že izolácia trápi najmä seniorov, mladí dospelí ju prežívajú ešte intenzívnejšie. Podľa prieskumu Gallup a Meta (2023) sa až 24 % ľudí na svete cíti osamelo, pričom tento pocit najviac vnímajú mladí vo veku 19 až 29 rokov.⁴

Podľa údajov Európskej únie sa medzi rokmi 2018 a 2022 práve v tejto vekovej skupine najvýraznejšie zvýšil počet ľudí, ktorí sa nemajú na koho spoľahnúť. 

Až 8 % mladých sa cíti veľmi osamelo, 18 % pomerne osamelo a 30 % mierne osamelo. Paradoxne, seniori hlásia nižšiu mieru osamelosti – veľmi osamelo sa cíti 6 %, pomerne osamelo 11 % a mierne osamelo 25 %. Aj napriek tomu však patria medzi rizikovú skupinu, najmä pre stratu blízkych, zdravotné obmedzenia a slabé digitálne prepojenie s mladšími generáciami.

Celkovo patrí Slovensko medzi krajiny s mierou osamelosti 12 – 13 %, čo znamená, že približne každý ôsmy človek sa cíti osamelo väčšinu času alebo neustále. Navyše 8,8 % Slovákov komunikuje s priateľmi menej než raz za mesiac, čo naznačuje veľmi obmedzené sociálne kontakty. 

Osamelosť mladých ľudí podčiarkuje aj fakt, že 8,7 % osôb vo veku 16 – 24 rokov nemá nikoho, na koho by sa mohli spoľahnúť. Tento trend sa zhoršuje – v porovnaní s rokmi 2013 a 2018 sa vo všetkých vekových skupinách zvýšil počet ľudí bez sociálnej opory.⁵

Aké následky má na naše zdravie osamelosť? 

Dlhodobá sociálna izolácia môže mať vážne následky na fyzické aj duševné zdravie. Zvýšená hladina stresových hormónov oslabuje imunitný systém, zhoršuje kvalitu spánku a prispieva k rozvoju depresie. Okrem psychických ťažkostí narastá aj riziko srdcových ochorení, kognitívneho úpadku či demencie.⁶

Podľa amerického Národného inštitútu pre starnutie môže nedostatok sociálnych kontaktov skrátiť život až o 15 rokov, pričom jeho vplyv na organizmus je porovnateľný s vyfajčením 15 cigariet denne. 

Výskum z University of California v San Franciscu zase preukázal, že osamelí ľudia majú o 59 % vyššiu pravdepodobnosť problémov s bežnými dennými činnosťami, ako je napríklad chôdza po schodoch. 

Stresová reakcia tela na dlhodobú izoláciu môže tiež viesť k chronickým zápalom, ktoré zvyšujú riziko srdcovo-cievnych chorôb (o 29 %), mŕtvice (o 32 %) a predčasného úmrtia (o 26 %).⁷

Osamelosť neovplyvňuje len priateľstvá, ale aj partnerské vzťahy

Keď sa cítime osamelo, hľadáme spôsoby, ako tento pocit prekonať. Niektorí ľudia nachádzajú po novom útechu v umelej inteligencii (AI), čo však môže mať neočakávané následky.

Príkladom je Ayrin, 28-ročná žena, ktorá sa na Instagrame dozvedela o možnosti vytvoriť si AI partnera. Zo zvedavosti si personalizovala chatbota menom Leo, ktorý sa stal jej dokonalým virtuálnym partnerom – romantickým, ochranárskym a vždy prítomným. 

To, čo sa začalo ako nevinná hra, sa postupne zmenilo na silný emocionálny vzťah. Ayrin trávila s AI čoraz viac času, až si uvedomila, že do digitálneho partnera investuje viac energie ako do svojho skutočného manželstva.

Odborníci varujú, že umelá inteligencia ponúka ilúziu dokonalého vzťahu, pretože AI partneri sú vždy empatickí a nikdy nesklamú. Tento komfort však môže oslabiť schopnosť nadväzovať a udržiavať skutočné vzťahy. 

Keď Ayrin zistila, že chatbot pre technické obmedzenia „zabudol“ časť ich rozhovorov, prežívala to ako skutočný rozchod. Aby si vzťah udržala, platila čoraz drahšie predplatné.

Hoci AI partneri môžu dočasne zmierniť pocit osamelosti, v skutočnosti ju môžu ešte prehĺbiť. Nahrádzanie reálnych vzťahov umelou inteligenciou môže viesť k emocionálnej závislosti a ešte väčšiemu odlúčeniu od skutočných ľudí.⁸

Ako nad osamelosťou vyhrať? 

Hoci sa osamelosť nediagnostikuje ako choroba, stále existujú spôsoby, ako sa s ňou vyrovnať. Najlepšie riešenie závisí od zistenia jej príčiny.

Možno máte problém nadväzovať nové vzťahy, či už priateľské, alebo romantické. Možno ste sa presťahovali do iného mesta a chýbajú vám známe miesta. Niekedy sú príčinou povrchné vzťahy, ktoré neponúkajú skutočnú blízkosť. Inokedy môže zohrávať úlohu nízke sebavedomie, sociálna úzkosť či pochybnosti o sebe, ktoré bránia v budovaní kontaktov.

V každom z týchto prípadov môže byť rozhovor s terapeutom užitočný. Ak osamelosť súvisí s psychickými alebo fyzickými ťažkosťami, ich riešenie môže uľahčiť nadväzovanie vzťahov. Ak si nie ste istí, prečo sa cítite osamelo, terapia môže pomôcť odhaliť možné príčiny. Profesionál vám pomôže preskúmať situácie, ktoré môžu tieto pocity vyvolávať, a nájsť spôsoby, ako ich zmierniť.⁹