Bez hormónov a žliaz, ktoré ich vylučujú, by ľudské telo nemohlo fungovať a existovať. Sú to „poslovia informácií“, ktoré následne vyvolávajú zmeny v organizme. Práve nedostatok alebo nadbytok týchto dôležitých látok sa môže prejaviť endokrinným alebo metabolickým ochorením.
V článku sa dočítate:
Sú to chemikálie, ktoré sú produkované žľazami v endokrinnom systéme. Putujú krvným riečiskom do tkanív a orgánov a doručujú správy, ktoré orgánom hovoria, čo majú robiť a kedy to majú robiť, teda transportujú sa krvou na vzdialené miesta organizmu a práve tam vykonávajú svoje biologické účinky. Hormonálna nerovnováha nastáva, keď je v krvi príliš veľa alebo príliš málo hormónu. Kvôli svojej základnej úlohe v tele môže aj malá hormonálna nerovnováha spôsobiť vedľajšie účinky v organizme.
Pojem psycho-neuro-endokrinný imunitný systém hovorí o spoločnom systéme hormónov, mozgu a imunity. Pri riešení hormonálnej nerovnováhy je dôležité zistiť pôvodnú príčinu vzniku nerovnováhy, a pracovať na jej odstránení a posilnení prirodzených biochemických procesov v tele. Maskovanie príznakov nerovnováhy dodávaním syntetických hormónov problém nerieši, ale často ešte zhoršuje.
V tele okrem špecifického účinku daného hormónu vidíme zároveň aj účasť a kooperáciu viacerých hormónov na jednom procese. Napríklad na raste a vývoji organizmu sa okrem rastového hormónu zúčastňujú aj hormóny štítnej žľazy. Tieto hormóny majú účinok na vývoj kostí alebo mozgu plodu v tehotenstve.
Hormóny sa tvoria aj mimo žliaz s vnútorným vylučovaním, čoho dôkazom sú napríklad hormóny tvoriace sa v gastrointestinálnom trakte, v samotných bunkách čreva. Hormóny regulujú objem telesných tekutín, minerálov v telových tekutinách. Okrem toho regulujú glykémiu (cukor v krvi) a s tým spojené komplexné metabolické procesy, hodnoty krvného tlaku a frekvencie srdca, telesnú teplotu, kostnú a svalovú hmotu. Regulujú energetické procesy a s tým spojené ukladanie energie z prijímanej potravy do zásobných bielkovín a tuku pôsobením inzulínu, odkiaľ sa podľa aktuálnych potrieb organizmu uvoľňujú. Napríklad hormóny štítnej žľazy sú veľmi vplyvným regulátorom metabolizmu a spaľovania tukov. Hormonálne mechanizmy ovplyvňujú množstvo a frekvenciu prijímania potravy prostredníctvom regulácie pocitu hladu a nasýtenia, kde má významné postavenie leptín a hormóny štítnej žľazy.
Najčastejšou odchýlkou v hormonálnej rovnováhe žien je zvýšená hladina estrogénov, estrogénová dominancia. Často vedie k vzniku problémov ako PMS, endometrióza, cysty vaječníkov, myómy, rakovina prsníkov, neplodnosť. Naopak, nedostatok estrogénov sa môže vyskytovať u žien s výraznou podváhou alebo pri nadmernom cvičení. Obvykle sa prejaví vynechávaním menštruácie a ovulácie.
Akákoľvek významnejšia odchýlka hormónov štítnej žľazy od optimálnej funkcie môže narušiť plodnosť, častejšou odchýlkou je znížená funkcia štítnej žľazy, teda hypotyreóza, na ktorú sú ženy náchylnejšie.
Nedostatočná tvorba progesterónu spôsobuje skrátenie druhej polovice menštruačného cyklu, a v prípade tehotenstva môže byť následkom potrat. Znížená tvorba progesterónu spôsobuje zvýšené riziko estrogénovej dominancie.
U žien býva problémom aj zvýšená hladina testosterónu, čo často súvisí so syndrómom polycystických ovárií (PCOS), či zvýšená hladina prolaktínu, ktorá vedie k poruchám plodnosti.
Nedostatok testosterónu u mužov spôsobuje zníženú tvorbu spermií, znížené libido, nedostatok energie, depresie a ďalšie príznaky. Nadbytok estrogénov môže mať na mužskú plodnosť negatívny vplyv. K poruchám plodnosti vedie rovnako aj zvýšená hladina prolaktínu.
Príznaky hormonálnej nerovnováhy závisia od toho, ktoré žľazy a hormóny sú postihnuté.
Medzi príznaky spojené s častejšími príčinami hormonálnych nerovnováh patria:
Pri ochoreniach z nedostatočnej produkcie niektorého z hormónov, je zvyčajne možná pomoc podávaním chýbajúceho hormónu. Ochorenie s nadprodukciou hormónov je spojené s nádormi žliaz alebo nádormi neendokrinných tkanív. Liečebné možnosti sú často krát limitované. Okrem chirurgických, teda operačných metód a rádioterapie existuje pomerne málo účinných konzervatívnych liečebných postupov. Zvýšenú činnosť štítnej žľazy je možné dočasne liečiť medikamentózne, následne chirurgicky alebo rádiojódom.
V dospelosti patrí medzi príčiny hormonálnej nerovnováhy najčastejšie porucha činnosti spôsobená chorobným procesom:
Medzi najčastejšie príčiny vzniku hormonálnej nerovnováhy patrí aj:
Podľa endokrinologičky Moniky Málincovej môže hormonálnu nerovnováhu spôsobiť patologický proces aj mimo endokrinného orgánu, napríklad nádor. Nádorové bunky môžu produkovať buď fyziologické hormóny alebo látky, ktoré sú im funkciou alebo štruktúrou podobné – tieto poruchy nazývame paraneoplastické.
Paraneoplastický Cushingov syndróm je výsledkom mimožľazovej produkcie biologicky účinného adrenokortikotropného hormónu (ACTH ), ktorý pôsobením na kôru nadobličky vyvoláva zvýšenú produkciu hormónu kortizol a s tým súvisiace klinické prejavy:
Paraneoplastická tvorba gonadotropínov (hormónov podmozgovej žľazy regulujúcich pohlavné orgány)stimuluje vylučovanie mužských a ženských pohlavných hormónov, ktoré sa u pacientov prejavia zvýšeným ochlpením, poruchami menštruačného cyklu u žien, u mužov gynekomastiou (zväčšené prsia).
Pri ektopickej sekrécii rastového hormónu dochádza k nápadným zmenám končatín a konfigurácie tváre, typických pre akromegáliu – ochorenie zo zvýšenej produkcie rastového hormónu. Vyskytuje sa pri nádoroch pankreasu, žalúdka, prsníka a nadobličiek.
Vzhľadom na zásadnú úlohu hormónov v tele môžu aj malé hormonálne nerovnováhy spôsobiť nežiaduce účinky pre celé telo. Preto je namieste pripomínať si, že najlepšou liečbou je prevencia. Je dobré nepodceniť už prvé varovné signály, všímať si svoje telo, ak signalizuje niektoré aj malé zmeny, včas vyhľadať odbornú pomoc. S lepším poznaním endokrinným procesov na bunkovej a molekulárnej úrovni rastú pacientove šance na zdravší život.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: