Je ranná káva na prázdny žalúdok neškodným rituálom alebo si ňou pomaly ničíme trávenie? Prečo ju niekto zvláda bez ťažkostí, zatiaľ čo iný bojuje s pálením záhy či nervozitou? Prečítajte si, čo na tento obľúbený ranný zvyk hovorí veda.
Jedným z najčastejších argumentov proti pitiu kávy na prázdny žalúdok je, že zvyšuje produkciu žalúdočnej kyseliny. Kofeín zároveň oslabuje dolný pažerákový zvierač, ktorý oddeľuje pažerák od žalúdka, čím môže uľahčiť spätný tok kyselín do pažeráka. To vedie k obavám, že nám káva nalačno podráždi žalúdok a spôsobí tráviace ťažkosti. Výskumy však ukazujú, že to tak nemusí byť u každého.
Najviac problémov môže spôsobiť u ľudí, ktorí už trpia nejakými tráviacimi ťažkosťami, napríklad syndrómom dráždivého čreva (IBS), refluxom alebo pálením záhy. Zvýšená produkcia žalúdočnej kyseliny u nich naozaj môže zhoršiť príznaky. Je však veľmi pravdepodobné, že by sa to stalo, aj keby si svoju rannú šálku dali až po jedle.
Pre zdravých ľudí káva nalačno väčšinou nie je problém. I keď sa hovorí, že bez jedla v žalúdku kyselina viac dráždi jeho výstelku a vytvára neprirodzene kyslé prostredie, výskumy zatiaľ nepotvrdili, že by to malo výrazné negatívne následky.
Ak po rannej káve nalačno okamžite utekáte na toaletu, neznamená to, že vám pokazila trávenie. Naopak, pravdepodobne len pomohla rozhýbať vaše črevá.
Aby sa stolica dostala von z tela, je potrebná aktivácia hladkých črevných svalov. Tie začnú vytvárať rytmický vlnovitý pohyb, ktorý sa nazýva peristaltika. Svalové vrstvy sa pri nej mimovoľne sťahujú a uvoľňujú, vďaka čomu nestrávené zvyšky potravy putujú do tenkého a neskôr do hrubého čreva.
Káva obsahuje rôzne kyseliny (napríklad kyselinu chlorogénovú), ktoré tieto pohyby stimulujú. A to tým, že podporia tvorbu tráviacich hormónov – gastrínu a cholecystokinínu. Vďaka ich vyššej hladine je tak celý proces vyprázdnenia rýchlejší.
Kedysi sa predpokladalo, že za tento efekt môže primárne kofeín. No ukázalo sa, že dôležité sú najmä kyseliny, keďže podobnú reakciu vyvolá aj bezkofeínová šálka kávy.
Ak je pre vás ranná káva zárukou toho, že budete mať „hotovo“ už pred odchodom do práce, no vaša stolica je po nej príliš riedka alebo máte hnačku, vypite si ju radšej až po raňajkách. Hoci sa to môže zdať ako drobná nepríjemnosť, z dlhodobého hľadiska vám môže tento efekt narušiť zdravé vyprázdňovanie a viesť napríklad k hemoroidom.
Ďalšou obavou z kávy nalačno je, že zhorší úzkosť, vnútorné napätie alebo rozhádže hormóny. Teórie o tom, ako kofeín ovplyvňuje hladiny hormónov, najmä kortizolu, a čo všetko nám môže spôsobiť, sa objavujú hlavne na sociálnych sieťach.
Tieto informácie však často prezentujú tzv. pseudoodborníci bez adekvátneho vzdelania. S vedeckými poznatkami veľakrát nepracujú správne a používajú tzv. cherry picking – zo štúdií si vyberajú iba tie informácie, ktoré podporujú ich tvrdenia. Ignorujú pritom širší kontext a neporovnávajú rôzne výsledky výskumov. Často je to za účelom toho, aby vám predali nejaký svoj produkt alebo plán, ktorý má pomôcť s úzkosťami či hormonálnou nerovnováhou.
Hoci v niektorých prípadoch môže mať kofeín vplyv na hormonálne procesy, realita nie je taká dramatická, ako naznačujú populárne videá.
Na hladinu hormónov a reakciu organizmu v skutočnosti vplýva mnoho faktorov, nielen ranná káva nalačno.
Americká profesorka psychiatrie a behaviorálnych vied William R. Lovallo, PhD. dlhé roky skúma vplyv kofeínu na krvný tlak a stresové hormóny. Uvádza, že kofeín sa do tela naozaj rýchlejšie absorbuje, ak je žalúdok prázdny, čím sa jeho účinok zosilní, no neznamená to, že hneď prispeje k hormonálnej nerovnováhe.
Kortizol je hormón, ktorý sa v tele prirodzene vyplavuje vo vyšších množstvách ráno, najmä medzi 7:00 a 8:00 hodinou – teda v ideálnom čase, aby sme sa prebudili a dokázali normálne fungovať. Tento proces je súčasťou cirkadiánneho rytmu, tzv. vnútorných hodín, ktoré riadia našu bdelosť a spánok.
Kofeín môže u niektorých ľudí zvýšiť bežnú produkciu kortizolu, no reakcia na toto zvýšenie je u každého iná. Zatiaľ čo niekto toto extra „nakopnutie“ uvíta, u iného môže vyvolať alebo zhoršiť úzkosť, napätie či nepokoj. Tento efekt je pravdepodobnejší, ak už úzkostnou poruchou trpíte.
Ak sa zobúdzate s nervozitou, čaká vás stresujúci deň v práci a už pri prebudení vnímate, že vám ide srdce „vyskočiť z hrude“, káva nalačno môže tieto pocity ešte zosilniť.
Odborníci sa však zhodujú, že zatiaľ nemáme dostatok dôkazov, aby sme mohli jednoznačne tvrdiť, že káva nalačno nejako zásadne ovplyvňuje hladinu kortizolu. U niektorých ľudí, napríklad s ADHD, môže mať kofeín dokonca opačný účinok – namiesto nabudenia ich upokojí.
Tvrdenia, že vám káva nalačno spôsobí tráviace problémy, zhorší úzkosti, či rozhádže hormóny, sa teda nevzťahujú na každého. Aj keď sa okolo tejto témy šíri množstvo mýtov, vedecké poznatky naznačujú, že ak vám kofeín na prázdny žalúdok nespôsobuje ťažkosti, nie je dôvod sa ho vzdávať.
Ak chcete predsa len zmierniť riziko nepríjemností, môžete siahnuť po menej kyslých druhoch kávy, ktoré sú šetrnejšie k tráveniu. U rôznych odrôd je tiež rozdiel v množstve kofeínu. Vo všeobecnosti platí, že robusta ho obsahuje viac a môže byť agresívnejšia na žalúdok aj nervy. Arabica ho má, naopak, menej a je jemnejšia.
Na výsledný účinok vplýva aj spôsob praženia – tmavšie praženie zvyčajne vedie k nižšej kyslosti kávy.
Takisto si pred svojou rannou šálkou nezabudnite dať poriadny pohár vody. Po noci je telo prirodzene dehydrované a keďže má káva diuretický účinok (podporuje vylučovanie moču z organizmu), zbytočne by ste sa ešte viac „odvodnili“.
Niektoré zdroje tiež odporúčajú počkať s prvou šálkou kávy 30 minút až hodinu po prebudení, aby sa hladina kortizolu prirodzene znížila.