Kliešťová encefalitída alebo kliešťový zápal mozgu je infekčné vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém. Jej pôvodcom je vírus, ktorý je izolovaný v pásme od strednej Európy až do severného Japonska. Na základe geografického rozloženia rozoznávame:
Ide o vírus, ktorý dokáže prežiť u rôznych hostiteľov. Rezervoárom nákazy v prírode sú teplokrvné divoko žijúce zvieratá, akými sú myši, veveričky, zajace, jazvece, líšky, srnce a iné.
Hlavným prenášačom vírusu kliešťovej encefalitídy je kliešť (Ixodes ricinus) vo všetkých vývojových štádiách – larvy, nymfy, dospelé kliešte. Cicaním na už spomínaných rezervoárových zvieratách sa kliešť infikuje a náhodne prenáša nákazu na človeka.
Človek je konečným hostiteľom. Nákazu z divých zvierat môžu kliešte preniesť aj na domáce zvieratá, ako sú kozy, ovce, kravy, psy či mačky. Kliešťová encefalitída je typická nákaza s prírodnou ohniskovosťou. Znamená to, že v určitej lokalite (biotype) existuje vírus, prenášač vírusu (kliešť) a rezervoárové zviera. Týchto ohnísk je na našom území veľa, najznámejšie sú v okresoch Bratislava, Nitra, Topoľčany, Komárno, Nové Zámky, Levice, Rožňava, Košice a na Považí.
Kliešte začínajú svoju aktivitu na jar, keď teplota pôd stúpne na 5 až 7 °C, teda v marci alebo apríli, a ukončujú, keď teplota začne klesať na približne rovnaké hodnoty v októbri alebo v novembri. Medzi faktory ovplyvňujúce epidemiológiu kliešťovej encefalitídy patria:
K prenosu nákazy dochádza prisatím infikovaného kliešťa na kožu človeka. Miesta prisatia sú hlavne časti tela s jemnou pokožkou: hlava za ušami, v podpazuší, podkolení a genitálnej oblasti. Kliešť saje niekoľko dní, pričom vypustí do kožnej ranky sliny s vírusom. Nákazlivosť rezervoárových zvierat trvá niekoľko dní, nákazlivosť kliešťa po nasatí infikovanej krvi je však doživotná. Vírus sa prenáša aj na ich potomstvo.
Ďalšie známe spôsoby prenosu vírusu:
V klasickej forme ochorenie prebieha v dvoch fázach. Obvykle 7 až 14 dní po napadnutí kliešťom sa prejaví prvá fáza. Keďže ide o vírusové ochorenie, príznaky sú podobné ako u chrípky (bolesti svalov, kĺbov, zvýšená teplota, bolesti hlavy, únava, nechutenstvo). Táto fáza trvá približne týždeň a potom nastáva obdobie zlepšenia, keď sa pacient cíti zdravý.
Po nej sa však môže prejaviť druhá fáza ochorenia kliešťovou encefalitídou, keď sa objaví vysoká horúčka, stuhnutosť šije, kruté bolesti hlavy, zvracanie, svetloplachosť. Dochádza k postihnutiu centrálneho nervového systému s prejavmi nervovej obrny, stuhnutím svalov, trasom, zvracaním, poruchami pamäte, spánku, dezorientáciou.
Trvalé následky 2. fázy ochorenia môžu byť: chronické bolesti hlavy, poruchy spánku, poruchy sústredenosti, depresie, tras, poruchy rovnováhy, obrny svalov tváre, obrny končatín.
Špecifická liečba kliešťovej encefalitídy neexistuje. Lekári podávajú lieky na zmiernenie príznakov v prvom štádiu (často zamieňanom s chrípkou či virózou). Ťažké rozpoznanie kliešťovej encefalitídy sa dá urýchliť vyšetrením krvi. Ak pacient vie o tom, že ho pohryzol kliešť, a prejavili sa u neho chrípkové príznaky, mal by požiadať o vyšetrenie krvi.
V prípade, že sa prejavili príznaky druhého štádia a pacient má preukázanú kliešťovú encefalitídu, musí byť hospitalizovaný. Počas pretrvávania príznakov dostáva infúznu liečbu a je v režime absolútneho pokoja. Zároveň sa v priebehu hospitalizácie urobí vyšetrenie mozgovomiechového moku a na základe informácií z tohto vyšetrenia sa určí ďalší postup liečby. Pobyt v nemocnici s touto diagnózou trvá zväčša 2 týždne, po ktorých nasleduje najmenej jeden mesiac rekonvalescencie a pokoja.
Ochoreniu sa dá predísť očkovaním. Odporúča sa najmä osobám, ktoré žijú v rizikových oblastiach, osobám s pracovnou expozíciou (lesní robotníci, poľnohospodári, turistickí sprievodcovia, príslušníci Policajného zboru, colníci, profesionálni vojaci), turisti a deti v ohniskách kliešťovej encefalitídy, pri prácach na záhradách, pri zbere lesných plodov, osoby ktoré chodia na pravidelné vychádzky s domácimi miláčikmi.
Optimálne je začať s očkovaním v posledných zimných mesiacoch napr. vo februári. Po prvej dávke treba druhú podať v intervale 1 mesiaca a tretiu dávku po 6 mesiacoch. Prvé 2 dávky ochránia človeka už pred tzv. jarnou aktivitou kliešťov a 3. dávka posilní imunitu pred jesennou aktivitou kliešťov.
Za ideálnych okolností sa má očkovacia schéma ukončiť podaním tretej dávky očkovacej látky v rovnakej sezóne kliešťov alebo najneskôr pred začiatkom nasledujúcej sezóny kliešťov. Ochrana po takto vykonanom očkovaní trvá 3 roky, preto po ich uplynutí treba vykonať preočkovanie 1 dávkou. Preočkovanie v intervale 3 rokov treba vykonávať dovtedy, kým riziko nákazy trvá. Očkovať sa možno aj napr. tzv. zrýchlenou schémou, keď sa 3 dávky očkovacej látky podávajú v mesačných intervaloch alebo v 2 týždňových intervaloch. Vtedy však treba prvé preočkovanie vykonať už po 1 roku.
Zdravotné poisťovne preplácajú svojim poistencom časť nákladov na očkovaciu látku. Dôvera napríklad uhradí na základe žiadosti až polovicu z ceny všetkých troch vakcín.
Vakcína proti kliešťovej encefalitíde sa pohybuje v cene okolo 35 eur za jednu dávku.
Kliešťová encefalitída je závažné zápalové ochorenie mozgu s typickým klinickým obrazom. Najvýznamnejšou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Prekonané ochorenie v mladšom veku nemusí byť zárukou celoživotnej imunity.
Po 20 až 30 rokoch od prekonania ochorenia je vhodná kontrola hladiny protilátok v krvi a konzultácia s ošetrujúcim lekárom. V prípade, že je ochorenie prekonané v strednom a staršom veku, predpokladaná imunita je dlhodobá až doživotná.
