Nový koronavírus je tu s nami už takmer rok a zdá sa, že tak skoro sa ho nezbavíme. Z mnohých strán počuť vyjadrenia, že sa s ním „musíme naučiť žiť“. Avšak to rozhodne neznamená, že ho budeme ignorovať a dúfať, že sám od seba zmizne. Naopak, ako Darwinova evolučná teória hovorí – prežije ktorý ten, ktorý je schopný sa prispôsobiť, tak sa snažia prispôsobiť situácii aj vedci. Kým my všetci môžeme aspoň dodržiavať opatrenia, oni hľadajú účinný liek, ktorý nám v tomto nerovnom boji proti vírusu pomôže, pokým bude dostupná vakcína. V našom článku sa dočítate:
Keďže sú tieto pojmy častokrát zamieňané, tu je ich vysvetlenie. Koronavírusy patria medzi najčastejších pôvodcov infekcií dýchacích ciest. Existuje viacero druhov a ten, ktorý aktuálne spôsobuje pandémiu, sa nazýva SARS-CoV-2. Ochorenie, ktoré vírus SARS-CoV-2 vyvoláva, sa nazýva COVID-19.
Najčastejšie sa vyskytujú:
Menej časté:
Aktuálne pracuje mnoho expertov z celého sveta na jednom spoločnom cieli – ako účinne poraziť nový koronavírus. Hlavnou nádejou sú najmä vakcíny, ktoré sú stále v štádiu testovania. Kým však budú dostupné, vedci sa snažia nájsť účinné lieky, ktoré by nám mohli pomôcť. Keďže COVID-19 je spôsobený vírusom, na ktorý nemáme priame protivírusové lieky, jeho liečba závisí najmä od jeho priebehu.
Ak sa u vás prejavilo ochorenie len mierne, v prvom rade by ste sa mali dodržiavať karanténu a oddeliť sa aj od ostatných členov domácnosti. Ak je to možné, používajte aj vlastnú kúpeľňu a toaletu, prípadne v spoločných priestoroch obmedzte strávený čas, noste rúška, často dezinfikujte povrchy a vetrajte.
Liečba ochorenia je hlavne podporná a symptomatická, teda podobne ako pri chrípke je zameraná na miernenie jednotlivých prejavov – tíšenie bolesti, znižovanie horúčky, tlmenie kašľa a podobne. Mali by ste najmä odpočívať, prijať dostatok tekutín a jesť zdravú stravu.
Aj ľahšia forma ochorenia môže byť psychicky náročná. Nezabúdajte, že táto situácia je len dočasná a čoskoro vám bude lepšie. Obráťte sa na svojich blízkych, zostaňte s nimi v kontakte cez telefón a nebojte sa im zdôveriť.
Liečba antibiotikami je veľmi rozšírená a účinná, avšak iba v boji proti bakteriálnym infekciám. Keďže COVID-19 je spôsobený vírusom, antibiotiká pri ňom účinné nie sú. Neordinujte si ich sami ani „preventívne“. Rovnako, ako pri všetkých ostatných ochoreniach, musí vám ich určiť a predpísať lekár.
Pri koronavíruse sú antibiotiká podávané jedine v situácii, keď u pacienta hrozí (kvôli oslabeniu organizmu) riziko komplikácie v podobe pridruženej bakteriálnej infekcie. Najčastejšie sa to stáva pri hospitalizovaných pacientoch s ťažšou formou ochorenia, ktorým je podávaný Azitromycín.
Pacienti s ťažším priebehom vyžadujú okrem symptomatickej liečby aj hospitalizáciu, podpornú oxygenoterapiu (podávanie kyslíka) a pri ešte vážnejších stavoch je nutná umelá pľúcna ventilácia. Riziká spojené s ohrozením života sú vyššie, a preto je na mieste hľadať akýkoľvek liek, ktorý by mohol pomôcť.
V Spojenom kráľovstve momentálne prebieha národná klinická štúdia s názvom RECOVERY (v preklade zotavenie) – The Randomised Evaluation of COVID-19 Therapy. Pracujú na nej vedci z Oxfordskej univerzity v spolupráci so zdravotníkmi z nemocníc celej krajiny. Cieľom tejto štúdie je preskúmať niekoľko rôznych dostupných terapií (primárne určených na liečbu iných ochorení, než je COVID-19) a zistiť, či je možné aby boli použité aj v boji proti novému koronavírusovému ochoreniu. Medzi skúmané liečivá patria:
Slovíčko „steroidy“ môže byť zamieňané a ľudia si pod ním mnohokrát predstavia anaboliká (deriváty testosterónu), ktoré využívajú niektorí priaznivci kulturistiky. „Dobré kortikosteroidy“ sa však v medicíne už mnohé roky používajú proti vyvolaniu zápalu, pre ich imunosupresívne účinky.
Ale prečo je vlastne žiadúce, aby bol v tele potlačený zápal, keď je prirodzenou imunitnou reakciou organizmu? Ťažší priebeh COVID-19 je spájaný s fenoménom, ktorý sa nazýva „cytokínová búrka“. Koronavírus totiž v tele vyvolá nekontrolovateľné uvoľnenie cytokínov – bielkovín, ktoré spôsobujú zápal. Výsledný zápal je vyvolaný až do takých rozmerov, že vlastná imunita človeka nechráni, ale naopak ide proti nemu. Následkom masívneho zápalu je poškodenie tkanív spôsobujúce napríklad opuch (spojený s hromadením tekutiny).
Keď sa nahromadí tekutina v pľúcach, nastane ich smrteľné poškodenie a pacient nie je schopný dýchať. Poškodenie tkanív vedie k multiorgánovému zlyhaniu a to následne k smrti. Našťastie, kortikoidy dokážu zredukovať zápalové poškodenie a tým predísť respiračnému zlyhaniu či smrti.
Tento kortikosteroidový liek bol predmetom štúdie RECOVERY, ktorá overila jeho účinnosť a priniesla skvelé správy. Dexametazón síce nedokáže vyliečiť COVID-19, ale ako bolo spomenuté vyššie, účinne tlmí masívny zápal, ktorý je pri tomto ochorení vyvolaný a spôsobuje mnohé úmrtia.
V klinickej štúdii boli porovnaní pacienti, ktorí Dexametazón dostávali jedenkrát denne, oproti tým, ktorí ho pri liečbe nedostali vôbec. Na základe tejto komparácie sa zistilo, že užívanie Dexametazónu znižuje úmrtnosť pacientov vyžadujúcich umelú pľúcnu ventiláciu asi o tretinu a u pacientov, ktorí vyžadujú podpornú oxygenoterapiu, sa podarilo znížiť mortalitu približne o pätinu. Okrem mortality bol znížený aj čas strávený na pľúcnej ventilácii, čo je dôležité pre samotného ventilovaného pacienta, ako aj pre všetkých ďalších, ktorí „čakajú v poradí“.
WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) vydáva takzvané guidelines (usmernenia) ako postupovať pri liečbe rôznych ochorení. Do usmernenia v postupe liečby COVID-19 už zaradila aj Dexametazón. Tento liek je lacný, dostupný, účinný a dokáže zachrániť mnoho životov. V guidelines sa odporúča využiť intravenóznu (vnútro žilovú) alebo tabletovú kortikosteroidovú liečbu Dexametazónom pri pacientoch s ťažkým priebehom.
Vždy je lepšie komplikáciám predchádzať, než ich musieť dodatočne riešiť. Pri kortikosteroidmi potlačenej imunite síce nenastane cytokínová búrka, no naše telo je oslabené v boji proti vírusu samotnému. Z tohto dôvodu by takúto terapiu mali dostať len pacienti s ťažkým priebehom, nakoľko pri ľahšom priebehu by kortikosteroidy spôsobili viac škody, než úžitku. Pri pacientoch s ľahším priebehom dokonca neboli zaznamenané žiadne zlepšenia.
Cytokínovú búrku nám prirodzene pomáha regulovať aj vitamín D, ktorý sa v tele vyskytuje v troch formách. Jednou z nich je kalcifediol (25-hydroxyvitamín D3), ktorého hladina sa vyšetruje aj pri zisťovaní množstva vitamínu D v krvi. Ak sa kalcifediol nahrádza, telo ho ľahko absorbuje a jeho koncentrácia v krvi sa rýchlo sa zvýši. Aj pre tieto vlastnosti si spomínanú formu vitamínu vybrali španielski vedci do svojej pilotnej klinickej štúdie.
Výskumu sa zúčastnilo 76 pacientov s COVID-19, pričom všetci z nich dostali najlepšiu dostupnú liečbu. 50 pacientov dostalo okrem nej aj kalcifediol. Výsledkom bolo, že iba jediný človek potreboval intenzívnu starostlivosť a žiaden z pacientov nezomrel. Zo zvyšných 26 pacientov (kontrolná vzorka), ktorí kalcifediol nedostali, skončilo na JIS (jednotka intenzívnej starostlivosti) až 13 pacientov (50%) a 2 pacienti zomreli.
Takéto výsledky sú signifikantné a naznačujú, že podávanie vitamínu D práve v tejto forme dokáže zmierniť priebeh ochorenia a výrazne znížiť počet pacientov, ktorí potrebujú intenzívnu starostlivosť. Je však nutné skúmať ich aj ďalej (na väčšej, lepšie porovnateľnej vzorke) nakoľko v štúdii neboli zahrnuté rizikové faktory pacientov ako obezita, vysoký krvný tlak či diabetes, ktoré komplikujú priebeh ochorenia COVID-19.
Každopádne, vitamín D má významnú úlohu pri správnom fungovaní našej imunity a jeho dostatočné hladiny v krvi majú vplyv na priebeh COVID-19. Preto je dôležité, aby ste si kontrolovali jeho príjem a trávili denne aspoň krátky čas na slnku. Viac o vitamíne D a jeho vplyve na COVID-19 sa dočítate v našom článku: Vitamín D a COVID-19.
Od 6. novembra sa stal predmetom najväčšej klinickej štúdie skúmajúcej možnosti liečby hospitalizovaných pacientov s COVID-19, práve tento široko dostupný a známy liek, ktorý sa nachádza v lekárničke väčšiny domácností. V priebehu nasledujúcich týždňov bude podaný minimálne dvom tisíckam pacientom s COVID-19.
Účinky aspirínu sú antipyretické (tlmia horúčku), analgetické (tlmia bolesť), antiflogistické (potláčajú zápaly) a antikoagulačné (pôsobia proti zrážaniu krvi). Všetky z nich by mohli pri liečbe COVID-19 pomôcť, no centrom výskumu je momentálne posledný spomenutý účinok – antikoagulačný.
Medzi život ohrozujúce komplikácie, ktoré môže COVID-19 spôsobovať, patrí vznik krvných zrazenín (trombov). Dôvodom sú krvné doštičky zodpovedné za koaguláciu (zrážanie) krvi, ktoré sú pri tomto ochorení hyperreaktívne. Testovanie účinnosti aspirínu v liečbe COVID-19 by teda mohlo priniesť ďalšie pozitívne správy, no nateraz je predmetom výskumu. Až ten ukáže, či sú výhody spojené s jeho užívaním väčšie, než potenciálne riziká (napríklad možný problém so zvýšenou krvácavosťou).
Plazma je žltobledá tekutina, ktorá predstavuje tekutú zložku krvi a pomáha „rozvážať“ krvinky po celom tele. Je tvorená najmä vodou (90-92%), zvyšnú časť jej objemu tvoria bielkoviny (8%) a anorganické látky (1%).
Keď sa človek stretne s nejakou cudzorodou látkou (vírusom, baktériou atď.), ľudské telo si na obranu voči nej vytvorí protilátky a odloží si ich „na horšie časy“. To znamená, že keď sa s cudzorodou látkou opäť stretne, bude na ňu pripravené. Protilátky sú vlastne jedným z typov bielkovín obsiahnutých v plazme, a preto experti prišli na nápad terapie plazmou.
Pacientovi s COVID-19 sa podá plazma iného pacienta, ktorý „koronu“ prekonal a vyliečil sa – teda jeho plazma obsahuje protilátky, ktoré chorému pacientovi môžu pomôcť ešte v ranných štádiách liečby. Toto riešenie je takmer bezbolestné a bez vedľajších efektov. V súčasnosti je tiež predmetom skúmania v štúdii RECOVERY.
V uplynulých mesiacoch boli skúmané napríklad aj tieto lieky (pôvodne proti ebole, malárii či AIDS), od ktorých mali vedci veľké očakávania. Bohužiaľ, ukázalo sa, že nemajú žiadny dopad na úmrtnosť COVID-19 pozitívnych pacientov. Štúdia WHO nepreukázala ani ich účinok na skrátenie hospitalizácie či liečby na umelej pľúcnej ventilácii
V tejto mimoriadnej situácii, v ktorej sa ľudstvo ocitlo, je každá pomoc dobrá. A ukazuje sa, že ruku k dielu prikladajú istým spôsobom dokonca aj zvieratá.
Medzi alternatívne liečby, na ktorých sa pracuje, patrí aj vývoj nanoprotilátok. Zatiaľ čo protilátky v plazme vyliečeného človeka sa vyskytujú prirodzene, nanoprotilátky sú synteticky vytvorené protilátky „na objednávku“, ktoré sa následne vpravia do ľudského tela.
V laboratóriu sú vytvárané na podklade myšacích protilátok, ktoré však musia byť pretvorené, aby ich ľudské telo prijalo bez nežiadúcej reakcie. Takéto pretvorenie je však časovo aj finančne náročné, nakoľko myšacie protilátky sa skladajú z dvoch zložitých proteínových reťazcov a oba z nich treba upraviť.
Vedci z Karolínskeho inštitútu publikovali článok, v ktorom opísali nanoprotilátku schopnú zablokovať koronavírusovú infekciu. Kameňom úrazu však bola časová náročnosť spomínaného „pretvorenia reťazcov“. Svetlo nádeje však dodalo náhodné zistenie, že protilátky tvorené lamami majú oproti ostatným druhom živočíšnej ríše štrukturálnu anomáliu a obsahujú len jeden z reťazcov. Použitie protilátok lám (namiesto myšacích) dokáže výrazne skrátiť čas pri laboratórnej úprave.
V súčasnosti s protilátkami lám vedci pracujú a vďaka nim by mohli dokázať vyrobiť neobmedzené množstvo protilátok na boj s koronavírusom.
Členovia zvieracej ríše nám dokážu pomôcť nie len v liečbe ale aj v prevencii. Na letisku v Helsinkách sú aktuálne členmi pilotnej štúdie vycvičené psy, ktoré dokážu vďaka svojmu skvelému čuchu odhaliť ľudí s koronavírusom. Ich presnosť v detekcii je takmer 100%.
Na rozdiel od antigénových testov, takéto testovanie je rýchlejšie, menej nákladné a bez nutnosti absolvovať nepríjemný výter. V súčasnosti sa o trénovanie so spojeným výskumom zaujímajú viaceré krajiny.
Je zrejmé, že vedci naprieč celým svetom spájajú svoje sily a snažia sa nájsť čokoľvek, čo by nám pomohlo pandémiu poraziť. Prispieť „svojou troškou“ však môže každý z nás. Nakoľko momentálne neexistuje žiadny liek, ktorý by priamo liečil COVID-19, najlepšie, čo môžete pre seba a svoje okolie urobiť, je byť ohľaduplní a dodržiavať preventívne opatrenia proti šíreniu a nákaze vírusom:
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje:
Aspirin to be tested in UK as potential coronavirus treatment
RECOVERY participant is first person to receive and donate convalescent plasma
An alpaca nanobody neutralizes SARS-CoV-2 by blocking receptor interaction
Pre diabetikov predstavuje ochorenie COVID-19 dvojitú výzvu. Cukrovka zvyšuje riziko závažnosti priebehu ochorenia s častými komplikáciami. Navyše, ochorenie COVID-19 sťažujú…
V súvislosti s narastajúcim výskytom prípadov tzv. postcovidového syndrómu, ktorý sa vyskytuje u ľudí po prekonaní COVID-19 a prejavuje sa…
COVID- 19 máva u detí zvyčajne mierny priebeh, no v zriedkavých prípadoch môže aj ich poriadne potrápiť. Obzvlášť keď sa…
