Obezita u detí sa stáva čoraz väčším problémom. Príčinou sú nesprávne stravovacie návyky, ale aj nedostatok pohybu a spánku.
Po prečítaní tohto článku sa dozviete:
Spoločenské a technologické zmeny za posledných 30 rokov vytvorili tzv. obezogénne prostredie – je ľahké zjesť viac, ako je potrebné, mnohí majú sedavý spôsob života a nedostatok pohybu.
V súčasnosti nie je ničím neobvyklým ani obezita u detí, ktorá je dokonca považovaná za civilizačnú chorobu. Jej vplyv na úmrtnosť a chorobnosť u detských pacientov (ale aj v dospelosti) je čoraz vážnejší.
Detská obezita je stav abnormálneho obsahu telesného tuku alebo nadmerného množstva tukového tkaniva, ktorý ovplyvňuje a zhoršuje zdravotný stav pacienta. Typickým príznakom detskej obezity je ukladanie tuku v oblasti brucha, stehien a rúk.
Detská obezita sa stala vážnym problémom verejného zdravia po celom svete. Je spojená s krátkodobými, ale aj dlhodobými ochoreniami, ktoré predstavujú riziko skorej úmrtnosti v dospelosti, najmä kvôli srdcovo-cievnym problémom.
V posledných desaťročiach sa obezita u detí výrazne rozšírila. V rozvinutých krajinách došlo k jej zvýšeniu o 23 % a v rozvojových o 13 %. Celkový výskyt nadváhy u detí do 5 rokov sa zvýšil za posledných 20 rokov zo 4,8 % na 6,1 % – z 31 mil. na 42 mil. (údaje z roku 2019).
Ak budú súčasné trendy pokračovať, predpokladá sa, že do roku 2025 bude mať 70 miliónov detí nadváhu, resp. obezitu.
Približne 3 zo 4 detí s obezitou vo veku od 5 do 17 rokov majú najmenej 1 rizikový faktor pre vývoj srdcovo-cievnych príhod.
BMI dieťaťa počas dospievania sa považuje za rozhodujúci faktor. Bola totiž zdokumentovaná priama súvislosť s úmrtnosťou na srdcovo-cievne choroby v ranom alebo strednom dospelom živote.
Pre zistenie obezity u detí postačí kalkulačka a jednoduchý vzorec pre výpočet BMI.
Detskú obezitu charakterizuje zmnoženie a zväčšenie tukového tkaniva. Reguláciu chuti do jedla a energetickú homeostázu (stálosť vnútorného prostredia ľudského tela) sprostredkuje množstvo hormónov, z ktorých mnohé sa vylučujú tráviacim traktom.
Leptín a grelín sú hlavné hormóny zodpovedné za reguláciu pocitu sýtosti a chuti do jedla. Grelín hrá dôležitú úlohu pri stimulácii hladu a vylučuje sa istými žalúdočnými žľazami. Naopak, leptín je hormón, ktorý vylučujú tukové bunky, a zodpovedá za reguláciu a moduláciu sýtosti.
Obezita u detí však spôsobuje, že telo dieťaťa je rezistentné (odolné) voči tomuto hormónu. Výsledkom je nadmerné prijímanie potravy a následne chronická nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie.
Obezita u detí je dynamické ochorenie. Súhra genetických faktorov každého jednotlivca v spojení s perinatálnymi (perinatálne obdobie dieťaťa je pred narodením a tesne po pôrode), environmentálnymi, stravovacími a psychosociálnymi faktormi predstavuje spoločnú cestu rozvoja obezity u detí.
Nerovnováha medzi kalorickým príjmom a energetickým výdajom u geneticky náchylných jedincov predstavuje jednu z hlavných príčin vzniku obezity.
Medzi najdôležitejšie perinatálne faktory pri ktorých hrozí, že sa rozvinie detská obezita a intolerancia (neznášanlivosť) sacharidov u detí, patrí:
Hyperglykémia je stav zvýšenej hladiny cukru v krvi a vyskytuje sa najmä u matiek s inzulínovou rezistenciou, obezitou alebo cukrovkou. Fajčenie matky spôsobuje nízku pôrodnú hmotnosť, no v procese následnej regenerácie a zrýchleného prírastku hmotnosti dieťaťa majú takéto deti väčšie riziko kardiometabolických ochorení a detskej obezity.
Na druhej strane, obezita matiek a nadmerné priberanie na váhe počas tehotenstva zvyšujú účinok inzulínového rastového faktora, ktorý spôsobuje nadmerný rast plodu. Taktiež akumulácia (hromadenie) tukov na úrovni placenty podporuje stav relatívnej hypoxie – nedostatočného okysličenia plodu a následné ťažkosti.
Deti matiek s obezitou majú takisto vyššie riziko neuropsychiatrických a kognitívnych porúch.
Detská obezita preukázateľne súvisí s dedičnosťou. Doposiaľ bolo popísaných viac ako 600 génov, ktoré súvisia s reguláciou procesov, ako sú:
Odhaduje sa, že práve genetické faktory môžu ovplyvniť až 80 % telesnej hmotnosti u dieťaťa.
Prítomnosť obezity u niektorého z rodičov až 3-násobne zvyšuje riziko, že vznikne obezita u detí. Toto riziko stúpa až 15-násobne, ak trpia nadváhou obaja rodičia.
Vplyv na stravovacie návyky detskej populácie má určite aj trh so sladeným či mastným jedlom a sladenými nápojmi, do ktorého reklám sa investujú miliardy eur či dolárov ročne.
Odhaduje sa, že takéto faktory prostredia ovplyvňujú telesnú hmotnosť u detských pacientov, a to z 20 % až 50 %. Rastúca spotreba priemyselne upravených potravín s vysokým obsahom tukov a sodíka, spojené s poklesom fyzickej aktivity a nárastom sedavých návykov, tvoria hlavné faktory, ktoré zvyšujú rozvoj tohto stavu.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj sociálno-ekonomické faktory. Ukázalo sa, že u ľudí s nízkym príjmom je vyšší výskyt detskej obezity, pretože ich strava je založená hlavne na vysokej konzumácii sacharidov, ktoré sa ukazujú ako najľahšie dostupné potraviny, pretože sú najlacnejšie.
Významnú úlohu pri detskej obezite zohráva psychické zdravie.
Nedostatok spánku zvyšuje riziko nadváhy a obezity u detí. No patofyziologické mechanizmy tohto javu stále nie sú dostatočne objasnené.
Predpokladá sa, že obezita u detí vzniká aj kvôli hormonálnym zmenám počas spánku (zmeny koncentrácií grelínu a leptínu, hlavne u detí v predškolskom a školskom veku).
Nedostatok spánku ďalej podporuje nižšiu fyzickú aktivitu a stimuluje nezdravé stravovanie – deti majú nutkanie na zvýšenú konzumáciu potravín s vysokým glykemickým indexom.
Termín komorbidita značí prítomnosť jednej alebo viacerých ďalších komplikácií, ktoré sa vyskytujú súčasne s primárnym stavom – v tomto prípade je to detská obezita.
Účinky obezity na metabolickú úroveň začínajú pomerne skoro a napomáhajú skorému pubertálnemu vývoju a predčasnému dozrievaniu kostry u školákov.
U dospievajúcich je obezita spojená so zvýšeným rizikom hyperandrogenizmu – zvýšenej sekrécie mužských pohlavných hormónov. U žien táto porucha môže viesť k akné, poruchám menštruačného cyklu či až k neplodnosti.
Okrem toho predstavuje obezita u detí zvýšené riziko vzniku hypertenzie, dyslipidémie, infarktu, cukrovky 2. typu a chorôb srdcových tepien, ktoré majú za následok zvýšené riziko srdcovo-cievnych príhod, a tie majú vplyv na morbiditu a mortalitu.
Detská obezita negatívne ovplyvňuje pľúcnu mechaniku detského pacienta a je rizikovým faktorom pre respiračnú morbiditu, pretože môže vyvolať zmeny, ako je zníženie celkového objemu pľúc, zúženia hrtanu či priedušnice, zníženie hrudnej expanzie a syndróm obštrukčného spánkového apnoe.
Tento syndróm môže napomáhať zhoršeniu neurokognitívnej kapacity a spôsobiť poruchy správania a pozornosti u detí v dôsledku možnej lézie hipokampu a mozgovej kôry.
Ďalšími vážnymi následkami tohto syndrómu sú zvýšená stimulácia stresu na srdcovo-cievnej úrovni a zvýšené riziko vzniku metabolického syndrómu.
Obezita u detí môže napomáhať aj rozvoju konkrétneho typu astmy. Takisto hrozí zvýšené riziko zlého vývoja a komplikácií počas akútnych respiračných infekcií v dôsledku poškodenia dýchacích svalov, ventilačnej kapacity a imunologických funkcií.
Nealkoholické tukové ochorenie pečene (NAFLD) sa stalo jednou z najobávanejších gastrointestinálnych komplikácií, ktoré detská obezita môže priniesť a postihuje až 70 % pacientov s týmto ochorením.
Má pomerne široké spektrum prejavov, ktoré sa môžu líšiť od jednoduchého stukovatenia pečene až po nealkoholickú steatohepatitídu (NASH). NASH je rizikovým faktorom pre rozvoj hepatocelulárneho karcinómu a extrahepatálnych zmien v detskej populácii, ako sú diabetes mellitus typu 2, retinopatia, nedostatok vitamínu D a nízka hustota minerálov v kostiach.
Pokles minerálnej hustoty kostí je u pacientov s NASH, bez ohľadu na vek, výrazne vyšší, čo by mohlo viesť k vyššiemu riziku zlomenín v dospelosti. NAFLD je najčastejšou príčinou chronického ochorenia pečene u detí a dospievajúcich.
Obezita u detí sa tiež spája s ďalšou častou gastrointestinálnou komorbiditou, ktorou je vývoj gastroezofageálneho refluxu.
V posledných desaťročiach sa zaznamenal významný nárast výskytu chronického konečného štádia ochorenia obličiek, paralelne s rastúcou epidémiou nadváhy a obezity u detí na celom svete.
Chronické ochorenie obličiek úzko súvisia s následkami chorôb, ako sú diabetes mellitus 2. typu. a hypertenzia, ktorá môže byť komplikáciou detskej obezity a má negatívny vplyv na funkciu obličiek.
Ďalším mechanizmom, ktorý by vysvetľoval zhoršenie funkcie obličiek u pacientov, ktorých trápi detská obezita, je vývoj inzulínovej rezistencie. Príčiny chronického ochorenia obličiek v detskej populácii ako sú glomerulopatie, refluxná nefropatia a obštrukčná uropatia zaraďujeme k metabolickým alebo srdcovo-cievnym komplikáciám obezity.
Proces nadmerného hromadenia tukového tkaniva spojený s obezitou môže viesť k dôležitým zmenám v počte a funkčnosti imunitných buniek. Táto nerovnováha na imunitnej úrovni navodzuje stav lokálneho a systémového zápalu ovplyvňujúci imunitnú odpoveď pacientov, ktorých trápi detská obezita.
Niektoré prehľady popisujú zvýšenie hladín leptínu, CRP a cytokínov v krvnom sére, ktoré sú rizikovými faktormi pre rozvoj inzulínovej rezistencie, metabolického syndrómu, astmy a srdcovo-cievnych príhod.
Niektoré údaje naznačujú, že obezita u detí môže vyvolať zníženie účinnosti vakcín (napr. proti vírusom, akým je hepatitída B) a nižšiu odolnosť voči infekciám spôsobeným Mycobacterium tuberculosis (pôvodca tuberkulózy) alebo H1N1 chrípkou.
Komplikácie detskej obezity môžu postihnúť mnoho ďalších systémov a mať negatívny vplyv v psychologickej či emocionálnej oblasti. Na úrovni pohybového aparátu sú to poruchy pohyblivosti, bolesti kĺbov a zvýšené riziko zlomenín. Na dermatologickej úrovni môžeme pozorovať niektoré typické prejavy inzulínovej rezistencie, ako sú napríklad akné alebo strie.
Metabolický syndróm, ktorým trpia mnohí pacienti s detskou obezitou, môže súvisieť s poruchami správania, menším neurokognitívnym vývojom a nižšími výkonmi v škole, najmä v oblastiach ako aritmetika a jazyk.
Na neurologickej úrovni je obezita u detí spojená s vyššou mierou občasnej alebo pretrvávajúcej migrény. Tieto komplikácie môžu tiež súvisieť s mozgovým pseudotumorom.
U pacienta s detskou obezitou je vysoký vplyv na psychologickej úrovni, pretože vykazuje vyššiu mieru depresie, úzkostných porúch, nízku sebaúctu a zvýšené riziko diskriminácie a obťažovania v školskom prostredí. Tieto aspekty vo všeobecnosti zhoršujú kvalitu života detského pacienta.
Liečba nadváhy a detskej obezity by mala mať široký, postupný a dynamický prístup. Dojčenie je jedným z prvých opatrení, ktoré nazývame primárna prevencia obezity u detí. Niektoré štúdie uvádzajú 26 % zníženie pravdepodobnosti vzniku nadváhy alebo obezity v neskorších fázach života u detí, ktoré boli dojčené, oproti deťom kŕmeným umelou dojčenskou výživou.
Vzdelávanie pacienta a jeho okolia, zdravé stravovanie a fyzická aktivita sú základnými piliermi nefarmakologickej liečby a zároveň účinná prevencia obezity u detí. Zníženie spotreby:
súčasné zvýšenie spotreby ovocia a zeleniny, preukázali významný vplyv na chudnutie. Tieto stravovacie návyky musia byť pravidelne spojené s fyzickou aktivitou, ktorá závisí od veku, osobných preferencií a tolerancie pacienta.
Súčasné odporúčania stanovujú, že deti a dospievajúci by mali každý deň vykonávať 30 až 60 minút fyzickej aktivity so strednou intenzitou. U niektorých pacientov bude stačiť udržanie telesnej hmotnosti, pretože s rastom pacienta bude jeho BMI klesať. Úbytok hmotnosti sa odporúča u detí s ťažkou obezitou alebo s prítomnosťou iných pridružených komorbidít.
Z dôvodu dôležitej súvislosti medzi nedostatkom spánku a obezitou by sa mala dodržiavať primeraná hygiena a dĺžka spánku, a to 10 až 13 hodín u predškolských pacientov a 8 až 10 hodín u dospievajúcich.
Keď už zmena životného štýlu, stravovania a pohybu nestačí, namiesto nefarmakologických opatrení prichádza na rad možnosť liečby pomocou liekov, prípadne liečba pomocou operácie.
V pediatrii sa o farmakologickom manažmente obezity u detí naďalej diskutuje. Metformín sa považuje za liečivo prvej línie u prediabetických detí a obéznych dospievajúcich, pretože jeho pôsobením mechanizmy uprednostňujú zníženie produkcie glukózy v pečeni a zvýšenie periférnej citlivosti na účinok inzulínu.
Orlistat je silný inhibítor gastrointestinálnych enzýmov, ktorý zabraňuje vstrebávaniu tukov z potravy až o 30 %. Účinnosť tohto lieku je mierna a jeho použitie spôsobuje veľa nežiaducich účinkov. Navyše blokuje vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch, a tak sa musí podávať v kombinácii s multivitamínmi.
Je potrebné zdôrazniť, že farmakologická liečba obezity u detí alebo dospievajúcich sa musí začať až po implementácii zmien v životnom štýle a zdravých stravovacích návykoch, pri ktorých neboli dosiahnuté žiadané ciele.
Bariatrická chirurgia je chirurgická metóda, ktorou sa môže liečiť aj obezita u detí. Tento typ liečby je však vyhradený pre prípady, v ktorých po zavedení zmien v životnom štýle a farmakologickom manažmente došlo k rezistencii pri chudnutí a kontrole komorbidít.
Používa sa v prípade, keď v následku veľmi vysokého štádia detskej obezity hrozia vážne zdravotné problémy a je nutná rýchla redukcia hmotnosti. Vzhľadom na to, že tento zákrok preukázal významnú redukciu hmotnosti a kontrolu komorbidít u dospelých, za posledných 20 rokov došlo k zvýšeniu počtu týchto procedúr aj u dospievajúcej populácie. K bariatrickej chirurgii patrí:
Po takejto operácii sa odporúča užívanie vitamínových doplnkov kvôli nedostatočnej absorpcii vápnika, vitamínov A, C a D, železa a vitamínov B1, prípadne B6, B9 a B12.
Ich absencia môže viesť k výživovým nedostatkom a klinickým príznakom periférnej neuropatie (nedostatok B12), beri-beri syndrómu (nedostatok B1), anémie z nedostatku železa, osteopénie alebo osteoporózy. Detský pacient po takejto operácii musí byť monitorovaný na metabolickej aj psychosociálnej úrovni minimálne 2 roky.
Na to aby bola liečba a liečebný postup vhodne zvolený, je dôležité, riadiť sa pokynmi lekára – pediatra, ktorý môže odporučiť aj vyšetrenie špecialistom, napr. endokrinológom v prípade podozrenia, že detská obezita má hormonálny pôvod.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Childhood obesity: Aetiology, comorbidities, and treatment
Childhood obesity: increased risk for cardiometabolic disease
Childhood overweight and obesity
Liečba obezity sa začína konzervatívnymi metódami – úpravou stravy a fyzickou aktivitou. V tomto článku sa dozviete: aké sú stupne a typy obezity…
Vedeli ste, že existujú rôzne typy obezity? Líšia sa podľa toho, kam sa vám tuk v tele ukladá, aj podľa…
Lekársky pojem obezita znamená oveľa viac ako len nadmernú hmotnosť. Je spojená s viac ako 200 komplikáciami, ktoré často vedú…
