Nezákonné psychostimulanty, ako sú kokaín, amfetamín, metamfetamín či extáza, dodajú pri prvej konzumácii telu energiu, vďaka čomu sa užívatelia cítia bdelo a bezstarostne. Dlhodobým užívaním riskujete infakt či mŕtvicu.
“Pozitívne” účinky drogúčinky bývajú iba dočasné. Ich úbytok v krvnom obehu môže spôsobiť, že sa užívatelia cítia unavení, malátni, podráždení, depresívni, úzkostliví, dokonca môžu mať samovražedné myšlienky. Dlhodobé zneužívanie predpisovaných alebo nezákonných psychostimulantov môže výrazne negatívne ovplyvniť mozog a telo.
Psychostimulanty, ako každá iná kategória drog, môžu byť mimoriadne nebezpečné. Ich účinky sa môžu pohybovať od miernej nevoľnosti a zvracania až po infarkty, záchvaty a mŕtvice.
V našej sérii článkov ste sa už dočítali o účinkoch rôznych návykových látok na ľudský organizmus. Viac o psychostimulačných drogách sa dočítate práve v dnešnom dieli.
Ako už názov napovedá, psychostimulanty sú skupinou liekov, ktoré stimulujú alebo urýchľujú činnosť v centrálnom nervovom systéme. Psychostimulanty spadajú do dvoch kategórií:
Lekári predpisujú psychostimulanty, ktoré pomáhajú liečiť stavy, ako je porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), narkolepsia alebo depresia. Psychostimulanty v podstate pomáhajú zvýšiť množstvo mozgových neurotransmiterov potrebných na zmiernenie symptómov týchto stavov. Stručne povedané, psychostimulanty pomáhajú pacientom s ADHD zostať sústredený, pomáhajú pacientom s narkolepsiou zostať v bdelom stave a uvoľňujú nadmerné množstvo dopamínu, aby pomohli zmierniť príznaky depresie.
Populárne psychostimulanty, ktoré lekári nepredpisujú, ale bežne sa používajú „rekreačne“, zahŕňajú:
Všetky psychostimulanty, či už sú predpísané lekárom alebo nelegálne predávané, môžu viesť k závislosti a ovplyvniť spôsob, akým telo a mozog fungujú.
Keď psychostimulanty prechádzajú krvnými cievami, začínajú svoju prácu v mozgu. To urýchľuje činnosť centrálneho nervového systému a narúša jeho jemnú chemickú rovnováhu.
Psychostimulanty zvyčajne zvyšujú aktivitu dvoch neurotransmiterov, zatiaľ čo ostatné neurotransmitery nechávajú na pokoji, čím vytvárajú nerovnováhu.
Psychostimulanty nadmerne aktivujú dopamín a norepinefrín (noradrenalín). Dopamín hrá dôležitú úlohu v tom, ako sa cítime a prežívame potešenie. Dopamín tiež pomáha regulovať našu motiváciu a určuje, na čo sa zameriavame a čo považujeme za zaujímavé. Príliš veľa dopamínu môže spôsobiť úzkosť, nespavosť, mániu, bludy a paranoju. Norepinefrín je stresový hormón, ktorý zvyšuje srdcovú frekvenciu a dodáva telu energiu. Pri nadmernej aktivácii môže norepinefrín viesť k úzkosti, vysokému krvnému tlaku, nepravidelnému srdcovému rytmu, nervozite, nadmernému poteniu a stresu.
Chronické užívanie psychopsychostimulantov môže odbúravať šedú hmotu v prefrontálnom kortexe (PFC). PFC pomáha regulovať plánovanie, rozhodovanie, riešenie problémov a sebakontrolu. Prefrontálny kortex je časťou mozgu, ktorá sa zaoberá kognitívnymi funkciami na vyššej úrovni. Keď má PFC abnormálne nízke hladiny šedej hmoty, mozog je menej schopný správne plánovať, riešiť problémy a robiť vhodné rozhodnutia. Hoci malé dávky psychopsychostimulantov môžu pomôcť zlepšiť kognitívne funkcie, stredné až vysoké dávky psychostimulantov sú bežne spojené s problémami s pamäťou a zlou schopnosťou rozhodovania.
Vedci zistili, že psychostimulanty zasahujú do prenosu dopamínu v mediálnom prefrontálnom kortexe. Primárnou úlohou mediálneho prefrontálneho kortexu je stanovovať a dosahovať ciele. Dopamín zvyčajne pomáha regulovať to, na čo sa mozog zameriava. Psychostimulanty však spôsobujú zmeny, ktoré nesprávne interpretujú prenos dopamínu. To spôsobuje, že ich užívatelia sa zameriavajú na konzumáciu viac stimulačných drog, robia ich impulzívnejšími a sťažujú prekonávanie závislosti.
Krátkodobé aj dlhodobé užívanie psychostimulantov môže mať nepriaznivé účinky na organizmus. Zvýšená srdcová frekvencia, zvýšený krvný tlak, strata chuti do jedla a prerušovaný spánok môžu oslabiť imunitný systém a spôsobiť, že užívatelia budú náchylnejší na kardiovaskulárne, obličkové a dýchacie problémy. Vysoké dávky psychostimulantov môžu spôsobiť kŕče, záchvaty až smrť.
Štúdia, do ktorej sa zapojilo viac ako 700 účastníkov vo veku 30 a 40 rokov, merala stuhnutosť ich tepien, čo je hlavným znakom starnutia srdca. Štúdia odhalila, že aj keď vonkajší vzhľad účastníkov vyzeral dobre, ich kardiovaskulárny systém a tepny vykazovali vyššiu úroveň starnutia ako tepny fajčiarov tabaku či užívateľov metadónu. Nadmerné užívanie psychostimulantov je tiež bežne spojené s mozgovými príhodami a aneuryzmami.
Akonáhle sa psychostimulanty dostanú do krvného obehu, sú spracované obličkami. Zatiaľ čo niektoré psychostimulanty ovplyvňujú obličky nepriamo, iné sú pre ne priamo toxické. Amfetamíny napríklad spôsobujú rabdomyolýzu, ktorá môže zaplaviť obličky toxínmi. Neschopné odstrániť takú vysokú úroveň toxicity, obličky zlyhajú. Extáza spôsobuje, že telo zadržiava moč, zvyšuje sa tak krvný tlak a spôsobuje zápal obličiek, čo môže viesť k ich zlyhaniu. Psychostimulanty tiež umožňujú hromadenie toxínov v krvnom obehu. Toxická krv v kombinácii so stimulačnými príznakmi, ako je zvýšená srdcová frekvencia a zúžené krvné cievy, môže tiež spôsobiť zlyhanie obličiek.
Keď psychostimulanty naštartujú centrálny nervový systém a zvýšia hladinu energie v mozgu a v tele, začne súpať aj telesná teplota. Keď srdce pumpuje rýchlejšie a krvný tlak sa neustále zvyšuje, telo sa naďalej zahrieva. Toto zvýšenie telesnej teploty sa nazýva hypertermia a je opakom hypotermie, ku ktorej dochádza, keď sa telo extrémne ochladí. Hypertermia sa bežne spája s nadmerným užívaním psychostimulantov a môže byť smrteľná. Ak dôjde okrem hypertermie k dehydratácii tela, obličky budú extrémne zaťažené a môžu úplne zlyhať, čo môže viesť k smrti.
Kokaín, vyrobený z listov rastliny koky, je vysoko návyková stimulačná droga. Aj keď je kokaín známy ako nelegálna droga, má legitímne lekárske využitie, najmä ako lokálne anestetikum používané pri niektorých chirurgických zákrokoch.
Účinky kokaínu sa prejavia v priebehu niekoľkých minút, keď sa droga dostane do krvného obehu a rýchlo sa dostane do mozgu. V závislosti od spôsobu užitia môžu účinky trvať od 5 do 30 minút. Výsledkom je zvýšená aktivita v mozgu vrátane zvýšenej hladiny dopamínu.
Dopamín vysiela signály do mozgu, miechy a iných oblastí tela, ovplyvňuje motorické funkcie a vyvoláva pocity potešenia a eufórie. Hoci signály na zvýšenie potešenia môžu byť spustené prirodzene, kokaín spôsobuje oveľa vyššiu intenzitu eufórie, čo podnecuje užívateľov, aby si chceli tento zážitok zopakovať.
Kokaín tiež spôsobuje dysfunkciu v tom, ako dopamín cykluje telom, čo mu umožňuje hromadiť sa medzi bunkami, čo vedie k stále vyšším dávkam potrebným na dosiahnutie požadovaného účinku (tolerancia). Zvýšená intenzita aj tolerancia prispievajú k závislosti od kokaínu. Pri najvážnejšej úrovni závislosti užívatelia strácajú schopnosť cítiť potešenie a užívajú kokaín len preto, aby sa cítili „normálne“.
Zakaždým, keď sa kokaín užije, spôsobí rýchly nárast hladiny energie, srdcovej frekvencie, krvného tlaku, dýchania, telesnej teploty a často aj úzkosti. Užívatelia môžu tiež pociťovať tras, nevoľnosť, rozšírenie zreničiek a nepokoj. Medzi krátkodobé účinky užívania kokaínu patria:
Užívanie kokaínu môže nepriaznivo ovplyvniť zdravie všetkých orgánov, systémov a funkcií tela. Kokaín môže spôsobiť infarkt, spazmus koronárnej artérie, arytmiu a náhlu smrť. Ďalšie nebezpečenstvá zahŕňajú:
Dlhodobé užívanie kokaínu zvyšuje vyššie uvedené riziká a zvyšuje riziko ďalších závažných porúch, vrátane:
V závislosti od spôsobu užitia sa môžu vyskytnúť ďalšie zdravotné riziká, ako napríklad:
Dokonca aj prvé užitie kokaínu môže viesť k predávkovaniu, najmä ak je droga kombinovaná s alkoholom, heroínom alebo inou nebezpečnou drogou.
MDMA je syntetická droga, známa aj ako „Extáza“, „Molly“, „E“, „X“, „XTC“ atď. Kombinuje účinky amfetamínu a meskalínu.
Väčšina ľudí užíva MDMA vo forme tabliet alebo kapsúl, ale liekom môže byť aj tekutý alebo biely prášok. Extáza, tabletková forma MDMA, sa zvyčajne dodáva v malých farebných tabletách, na ktorých je často vytlačené logo značky alebo kreslená postavička. Napriek pestrofarebným tabletám chutí MDMA horko. Asi 30 až 45 minút po užití tablety alebo kapsuly začnete pociťovať účinky na svoje telo. Účinky vrcholia 15 až 30 minút po tom a trvajú 3 až 6 hodín, aj keď ich môžete cítiť aj o niekoľko dní neskôr.
Spočiatku droga stimuluje myseľ, vďaka čomu sa cítite euforicky, energicky a sebavedomo. MDMA tiež deformuje vaše zmysly, čím sa zdanlivo stávate bdelejšími, uvedomelejšími a empatickejšími. MDMA v skutočnosti narúša chemickú rovnováhu vášho mozgu, dehydratuje vaše telo, stresuje srdce, zvyšuje krvný tlak, napína svaly a dokonca vás núti mimovoľne zatínať zuby. Užívanie MDMA môže spôsobiť nevoľnosť, potenie, dehydratáciu a rozrušenie.
MDMA nadmerne stimuluje tri z vašich mozgových neurotransmiterov: serotonín, norepinefrín a dopamín. Tieto neurotransmitery pomáhajú regulovať vašu náladu, energiu, chuť do jedla, emócie, sexuálnu aktivitu a spánok.
Ako väčšina nelegálnych drog, MDMA má značné účinky na váš mozog. Okrem zmeny vášho duševného stavu môže MDMA:
Účinky MDMA sa nekončia len v mozgu. Droga môže tiež trvalo ovplyvniť spôsob, akým vaše telo funguje. MDMA je mimoriadne nebezpečná droga, keď sa mieša s inými látkami, ako je kofeín, ketamín, LSD, kokaín, pervitín alebo butylón.
Tak ako iné psychostimulanty, užívanie MDMA môže spôsobiť fyzické vedľajšie účinky, ako sú napríklad:
Metamfetamín je syntetická stimulačná droga, ktorá rýchlo zvyšuje hladinu dopamínu v mozgu, čo môže viesť k dočasnému pocitu eufórie.
Úbytok látky v tele, ktorý nasleduje po užití pervitínu, vo vás môže vyvolať podráždenosť a depresiu. Časom môže užívanie pervitínu trvalo poškodiť mozgové bunky, ktoré produkujú dopamín – ako aj tie, ktoré produkujú serotonín.
Ochorenie srdca je druhou najčastejšou príčinou úmrtia užívateľov pervitínu. U užívateľov pervitínu sa prejavujú srdcové choroby s väčšou intenzitou a v mladšom veku.
Môže vám zvýšiť krvný tlak, zúžiť krvné cievy, zrýchliť srdcovú frekvenciu a spôsobiť kolaps srdcového svalu. Užívatelia pervitínu môžu mať tiež vysoký cholesterol, čo môže ďalej zvyšovať pravdepodobnosť výskytu srdcových chorôb .
Užívanie pervitínu môže tiež oslabiť obranyschopnosť vášho tela. Môže dokonca zvýšiť pravdepodobnosť infekcie patogénmi, ako je koronavírus. Pervitín môže tiež zhoršiť stavy, ako je HIV či hepatitída B a C. Navyše injekčné podávanie pervitínu môže zvýšiť pravdepodobnosť, že sa nakazíte týmito krvou prenosnými chorobami.
Dlhodobé užívanie pervitínu vedie taktiež k poškodeniu obličiek. Môže to byť dôsledok ťažkostí pri rozklade toxínov v pervitíne.
Pervitín môže spôsobiť rýchly vznik zubného kazu a ochorenie ďasien.
Nepriaznivý vplyv má aj na pokožku a môže spôsobiť extrémne svrbenie, ktoré môže viesť k vredom.
Káva v jednej ruke a cigareta v druhej – tento scenár ste už iste videli nielen v mnohých filmoch, ale aj…
Vplyv alkoholu na telo nemusíte nutne pocítiť hneď, napriek tomu začína od okamihu, keď si dáte prvý dúšok. Ak pijete,…
V predchádzajúcich častiach našej série ste sa dočítali o vplyve viacerých návykových látok na fyzické aj psychické zdravie. V dnešnej časti sa…
