Prechladnutie je infekčné ochorenie horných dýchacích ciest, ktoré je spôsobené nákazou vírusmi. Svoje pomenovanie táto choroba dostala kvôli dávnejším predstavám, že vzniká podchladením organizmu. Pravdou je, že skutočne existuje vyššie riziko ochorenia v zimných mesiacoch. Ale predpokladá sa, že je to okrem iného vďaka oslabeniu imunity v tomto období.
Charakteristickými príznakmi ochoreniasúvýtok z nosa, bolesť hrdla, kýchanie a kašeľ. Vo väčšine prípadov nepredstavuje vážny problém a ku zotaveniu dochádza v priebehu niekoľkých dní.
Prechladnutie je infekčné ochorenie horných dýchacích ciest, ktoré je spôsobené nákazou vírusmi. Svoje pomenovanie táto choroba dostala kvôli dávnejším predstavám, že vzniká podchladením organizmu. Pravdou je, že skutočne existuje vyššie riziko ochorenia v zimných mesiacoch. Ale predpokladá sa, že je to okrem iného vďaka oslabeniu imunity v tomto období.
Charakteristickými príznakmi ochorenia sú výtok z nosa, bolesť hrdla, kýchanie a kašeľ. Vo väčšine prípadov nepredstavuje vážny problém a ku zotaveniu dochádza v priebehu niekoľkých dní.
Prechladnutie je jedna z najčastejších chorôb vôbec. Prieskumy tvrdia, že priemerne sa ňou dospelý človek nakazí 2- až 3-krát ročne, deti dokonca 6-krát za rok.
Neexistuje liečba, ktorá by dokázala infekciu zastaviť. Lekár však môže poradiť, ako zmierniť jej nepríjemné prejavy a uľahčiť tak jej priebeh. Za prechladnutím stojí skupina vírusov, ktorými sa človek infikuje od už nakazených ľudí. Tí môžu roznášať vírusy v kvapôčkach pri kýchaní, kašľaní či bežnom hovorení. Do tela človeka prenikajú vdýchnutím nosom či ústami, ale možným je aj vstup cez oči. V niektorých prípadoch môže dôjsť k prenosu rukami cez kontaminované predmety. Táto situácia býva typická pre deti v tesných kolektívoch (napr. škôlky).
Približne za dva dni od vystavenia sa vírusu sa začnú prejavovať typické známky ochorenia.
Častejšie sa prechladnutie objavuje na jeseň a v zime. Predpokladá sa, že chlad môže ovplyvňovať imunitu a dýchacie cesty. Zvyšuje sa tak náchylnosť na napadnutie chorobou. Trávenie času v interiéri a menej vetrané miestnosti môžu mať tiež svoj podiel na rýchlejšom šírení ochorenia.
Prechladnutie sa najčastejšie začína ako nádcha. K zvýšenej produkcii nosového sekrétu a kýchaniu sa neskôr môže pridávať bolesť hrdla a kašeľ. Okrem toho môže nakazený mierne pociťovať celkové príznaky ako sú únava, bolesť svalov a hlavy, zvýšená teplota. Tie nebývajú tak výrazne vyjadrené ako pri chrípke.
Ochorenie vrcholí priemerne v priebehu 2 – 4 dní a končí do jedného týždňa až dvoch. V niektorých prípadoch však môžu niektoré príznaky (napr. kašeľ) pretrvávať aj dlhšie.
Lekársku pomoc treba vždy vyhľadať v prípadoch ak:
• sa stav nezlepšuje ani po 3 týždňoch,
• dôjde k náhlemu zhoršeniu príznakov,
• pretrvávajú vysoké horúčky,
• súčasťou sú problémy s dýchaním či bolesť na hrudi,
• človek trpí poruchami imunitného systému či dlhotrvajúcimi chorobami ako napríklad cukrovka, srdcové ochorenia a pod.
Diagnóza sa stanoví z typických príznakov a vyšetreniami u praktického lekára. V prípade neistoty sa môže realizovať vyšetrenie nosa prednou rinoskopiou otorinolaryngológom. Testy sa vykonávajú na vylúčenie problémov spôsobených odchýlením septa v nose, alebo nosovými polypmi, tzv. nosová endoskopia.
Ak príznaky človek nezvláda sám ani za pomoci voľnepredajných liekov, je nutné okamžité vyhľadanie lekára. Liečba býva spravidla symptomatická.
Najúčinnejšie sú kvapky sťahujúce sliznicu, ktoré zlepšujú dýchanie a ventilujú prínosové dutiny, pretože v nich môžu sekundárne vznikať rôzne komplikácie, ako napríklad zápaly stredného ucha. Odporúčajú sa soľné nosové spreje, kortikosteroidové nosové spreje alebo antihistaminiká.
Antibiotická liečba nie je odporúčaná, pretože na vírusové infekcie nie je dostatočne účinná.
Zvýšený príjem tekutín, ovocia a zeleniny v potrave, pravidelný prísun vitamínov (ideálne v surovom stave), najviac vitamínu C. Pri stave prechladnutia je dôležitý oddych a zastavenie fyzických činností, pokým nádcha postupne odzneje. Dobrou prevenciou je aj celoročné otužovanie tela.