Sklenené dieťa či neviditeľný súrodenec: Ako zvládnuť pocit prehliadania v rodine?

V tomto článku sa dozviete

• Sklenené dieťa a jeho tiché volanie po pozornosti: Ako sa cíti a správa?
• Aký je rozdiel medzi neviditeľným súrodencom a skleneným dieťaťom? 
• Prečo je dôležité venovať pozornosť týmto fenoménom?
• Aké následky má „neviditeľnosť“ v dospelosti? 
• Príklady úspešných príbehov a riešení sklenených či neviditeľných detí
• Terapeutické stratégie na podporu syndrómu skleneného dieťaťa

Sklenené dieťa a jeho tiché volanie po pozornosti: Ako sa cíti a správa?

Termín „sklenené dieťa“ sa používa na opis dieťaťa, ktoré má pocit, že ho rodičia a okolie prehliadajú, pretože rodina sa sústreďuje na staršieho alebo mladšieho súrodenca s vážnymi problémami. 

Tieto deti sú ako „neviditeľné“, pretože rodičia si často neuvedomujú ich potreby, keďže sa zameriavajú na riešenie iných, naliehavejších problémov. 

Sklenené dieťa je zvyčajne opísané ako dieťa, ktoré vyrastá v tieni súrodenca so závažnými zdravotnými problémami alebo špeciálnymi potrebami. Tieto deti často vykazujú vlastnosti, ako sú zvýšený zmysel pre zodpovednosť, emocionálna citlivosť a tendencia potláčať svoje vlastné potreby a pocity v prospech blaha svojho súrodenca. 

Môžu sa cítiť neviditeľné alebo prehliadané, keďže veľká časť pozornosti rodiny sa sústreďuje na potreby a výzvy súrodenca, čo vedie k pocitom zanedbania alebo odporu.

Sklenené deti môžu prežívať tieto emocionálne a behaviorálne prejavy v dôsledku nedostatku pozornosti a uznania:

• Pocit neviditeľnosti: majú pocit, že ich potreby a prítomnosť sú prehliadané rodičmi alebo inými členmi rodiny.
• Nízke sebavedomie: v dôsledku nedostatku uznania môžu mať tieto deti nízke sebavedomie a pocit, že nie sú dostatočne hodnotné.
• Pocit zodpovednosti: môžu sa cítiť zodpovedné za blaho alebo problémy svojho súrodenca, čo môže viesť k pocitom viny alebo nadmernej starostlivosti.
• Emocionálna izolácia: často sa môžu cítiť emocionálne izolované alebo osamelé, pretože sa domnievajú, že ich pocity nie sú podstatné alebo dôležité.

Príklady typického správania skleneného dieťaťa  

• Snaha byť „dobrým dieťaťom“: tieto deti môžu vykazovať prehnanú snahu byť poslušné a nevytvárať problémy, aby nezvyšovali záťaž pre rodičov.
• Vyhýbanie sa konfliktom: môžu sa vyhýbať konfliktom alebo diskusiám o svojich pocitoch, aby nepritiahli negatívnu pozornosť alebo nekomplikovali situáciu v rodine.
• Hľadanie pozornosti mimo domova: niekedy sa snažia získať pozornosť a uznanie mimo rodiny, napríklad v škole alebo medzi rovesníkmi, kde sa môžu snažiť excelovať.
• Rebelovanie alebo uzavretie sa do seba: niektoré „sklenené deti“ môžu reagovať opačne  – prejavujú rebéliu alebo uzavretie sa do seba ako spôsob, ako vyjadriť svoju frustráciu a pocit zanedbania.
• Emocionálne problémy: môžu trpieť úzkosťou, depresiou alebo pocitmi osamelosti a izolácie.
• Problémy v spoločenských vzťahoch: v dôsledku nedostatku pozornosti doma môžu mať problémy so vzťahmi mimo rodiny: buď sa snažia získať pozornosť za každú cenu, alebo sa vyhýbajú bližším vzťahom.

Chcete sa cítiť lepšie?

Odoberajte náš newsletter a získajte zadarmo 30-dňovú výzvu s jednoduchými aktivitami, ktoré vám pomôžu zlepšiť vaše zdravie a psychickú pohodu.

Je nutné súhlasiť so spracovaním emailu Skontrolujte Vašu e-mailovú adresu

Chcem sa cítiť lepšie

Vyplnením emailu dávam súhlas na jeho spracovanie prevádzkovateľovi stránky, ktorým je DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., za účelom zasielania newsletterov, s odkazmi na články a informáciami o súťažiach, ktoré budú zverejnené na webe lekar.sk. Svoj súhlas môžete kedykoľvek odvolať prostredníctvom linku priamo v newslettri. Informácie o spracovaní osobných údajov.

Odoslali sme Vám overovací email
Po kliknutí na odkaz v emaili od nás začnete dostávať pravidelnú dávku vybraných článkov a výziev.

Aký je rozdiel medzi neviditeľným súrodencom a skleneným dieťaťom? 

„Neviditeľný súrodenec“ je termín používaný na opis dieťaťa v rodine, ktoré sa cíti prehliadané alebo nedostáva dostatočnú pozornosť a podporu. Toto sa často stáva v rodinách, kde jeden zo súrodencov má osobitné potreby, chronické ochorenie alebo iný problém, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť rodičov. 

Neviditeľný súrodenec sa môže cítiť zanedbávaný, pretože veľká časť rodinnej energie a zdrojov je smerovaná k inému dieťaťu. 

Zjednodušene povedané, „neviditeľný súrodenec“ sa cíti prehliadaný, zatiaľ čo „sklenené dieťa“ sa snaží byť nenápadné a silné. 

Existuje niekoľko príčin, prečo sa dieťa môže cítiť ako „neviditeľný súrodenec“:

• Zvýšené nároky na rodičov: keď jeden zo súrodencov potrebuje viac času a starostlivosti, rodičia môžu neúmyselne venovať menej pozornosti ostatným deťom.
• Emocionálna a fyzická vyčerpanosť rodičov: rodičia môžu byť emocionálne a fyzicky vyčerpaní z riešenia potrieb dieťaťa s osobitnými potrebami, čo môže viesť k zanedbávaniu iných detí.
• Nedostatok zdrojov: rodina môže mať obmedzené finančné alebo časové zdroje, ktoré sú sústredené na dieťa s vážnymi problémami, čo zanecháva menej pre ostatných súrodencov.
• Nedostatočné porozumenie: rodičia a ostatní členovia rodiny si nemusia uvedomovať, ako sa nevenovanie pozornosti prejavuje na „neviditeľnom súrodencovi“.

Prečo je dôležité venovať pozornosť týmto fenoménom?

Je kľúčové venovať pozornosť týmto fenoménom, pretože môžu mať dlhodobé negatívne dôsledky na psychologický vývoj dieťaťa. Byť „skleneným dieťaťom“ alebo „neviditeľným súrodencom“ môže mať významné emocionálne a psychologické následky, ktoré ovplyvňujú vývoj dieťaťa a jeho pohľad na seba samého. 

„Sklenené“ alebo „neviditeľné“ deti často trpia pocitmi menejcennosti, nízkym sebavedomím a môžu mať problémy s vytváraním zdravých vzťahov v dospelosti. Okrem toho môžu zápasiť s pocitmi hnevu, žiarlivosti alebo viny, pokiaľ ide o súrodenca, ktorý získava viac pozornosti.

Je dôležité, aby rodičia a opatrovatelia rozpoznali tieto dynamiky a snažili sa zabezpečiť, aby všetky deti v rodine dostali primeranú mieru pozornosti, podpory a uznania. Podpora zo strany odborníkov, ako sú psychológovia alebo rodinní terapeuti, môže byť neoceniteľná pri identifikácii a riešení týchto problémov v rodine.

Aké následky má „neviditeľnosť“ v dospelosti? 

Dospelí, ktorí vyrastali ako „sklenené“ alebo „neviditeľné“ deti, môžu mať problémy vo vzťahoch, a to ťažkosti s vytváraním a udržiavaním zdravých vzťahov. 

Vo vzťahoch sa môžu cítiť neistí alebo môžu mať tendenciu k nadmernému prispôsobovaniu sa potrebám druhých. Tiež môžu zápasiť s nízkou sebadôverou, čo môže ovplyvniť ich kariérne ambície a schopnosť dosiahnuť svoje ciele.

Niektorí dospelí si môžu vyvinúť perfekcionistické sklony, ako snahu dokázať svoju hodnotu, zatiaľ čo iní môžu bojovať s prokrastináciou a pochybnosťami o svojich schopnostiach. 

Prípadne dlhodobé emocionálne problémy, ako sú úzkosť, depresia alebo pocity chronickej nespokojnosti, môžu pretrvávať aj do dospelosti.

Príklady úspešných príbehov a riešení sklenených či neviditeľných detí

Metaanalýza 52 štúdií z roku 2012, ktorá skúmala psychologické fungovanie u súrodencov ľudí s chronickými chorobami alebo postihnutím, zistila, že takzvané „sklenené deti“ čelili niektorým negatívnym vplyvom na duševné zdravie. 

Štúdie ukázali, že súrodenci by mohli byť obzvlášť náchylní na to, aby problémy riešili sami v sebe namiesto toho, aby hľadali pomoc od svojich rodičov. Výsledky sa líšili podľa veku člena rodiny, pričom starší súrodenci vykazovali väčší negatívny vplyv ako mladší súrodenci. 

Tiež sa líšili podľa toho, aké závažné boli choroby súrodenca a vyskytovalo sa u nich zvýšené riziko psychických problémov.

Ďalšia štúdia publikovaná v roku 2013 rozobrala psychologický vplyv medzi 245 súrodencami. V štúdii rodičia hlásili zvýšenú mieru problémov v nasledujúcich oblastiach u svojich detí, ktoré nemali chronické ochorenia alebo zdravotné postihnutia:

• medziľudské vzťahy
• celkové fungovanie
• fungovanie v škole
• využitie voľného času

Skúsenosti a príbehy detí

Existuje mnoho detí, ktoré prekonali svoje detstvo v pozícii „skleneného dieťaťa“ alebo „neviditeľného súrodenca“ a našli cestu k emocionálnemu zdraviu a úspechu. Ich príbehy môžu byť inšpiratívne a poučné.

Príbeh o posilnení sebavedomia prostredníctvom umenia

Anna, ktorá vyrastala v rodine s bratom s autizmom, sa často cítila prehliadaná. Našla útechu v kreslení a umení, ktoré sa stali jej únikom a spôsobom, ako vyjadriť svoje pocity. S podporou učiteľov a rodiny sa jej podarilo rozvíjať svoj talent, čo jej pomohlo získať sebavedomie. Dnes je úspešnou ilustrátorkou a často sa delí o svoj príbeh, aby pomohla iným deťom.

Podpora cez rovesnícke skupiny

Tomáš sa cítil byť neviditeľný, keďže jeho starší brat mal vážne zdravotné problémy. Rodičia ho povzbudili, aby sa pridal k rovesníckej skupine pre súrodencov detí so zdravotnými problémami. Tam našiel priateľov, ktorí rozumeli jeho pocitom, a naučil sa, že nie je sám. Skupina mu poskytla emocionálnu podporu a pomohla mu rozvíjať sociálne zručnosti.

Rodinná terapia ako cesta k otvorenej komunikácii

Jana a jej rodina začali chodiť na rodinnú terapiu, keď si uvedomili, že sa cíti zanedbaná kvôli pozornosti venovanej jej mladšej sestre s ADHD. Terapeut pomohol rodine zlepšiť komunikáciu a vytvoril priestor, kde mohla Jana slobodne vyjadrovať svoje pocity. Rodina začala pravidelne plánovať spoločné aktivity, čo pomohlo posilniť ich vzťahy.

Terapeutické stratégie na podporu syndrómu skleneného dieťaťa

Jedným z účinných prístupov je začlenenie techník všímavosti. Všímavosť umožňuje deťom sústrediť sa na prítomný okamih a zvládať silné emócie.

Či už ide o jednoduché dychové cvičenia, alebo riadenú vizualizáciu, sú to techniky na podporu relaxácie, zníženie stresu a napätia. Tieto postupy pomáhajú vytvárať pokojné prostredie, kde sa vaše dieťa môže cítiť bezpečne a uzemnene. 

Medzi ďalšie stratégie patria:

• Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT): pomáha deťom spracovať ich pocity a rozvíjať zdravšie myšlienkové vzorce.
• Terapia umením alebo hrou: zapájanie sa do tvorivých aktivít môže byť pre deti účinným spôsobom, ako sa prejaviť.
• Podporné skupiny: spojenie s ostatnými, ktorí čelia podobným problémom, môže poskytnúť emocionálnu podporu a potvrdenie.
• Vyhľadanie záľub a talentov: mnoho detí, ktoré prekonali pocit neviditeľnosti, odporúča nájsť si záľuby alebo aktivity, ktoré ich bavia a v ktorých môžu vyniknúť. To im pomáha nájsť vlastnú identitu a získať sebavedomie.
• Hľadanie podpory mimo rodiny: niektoré deti zdôrazňujú dôležitosť hľadania podpory mimo rodiny, či už prostredníctvom priateľov, učiteľov, alebo terapeutov. Títo ľudia môžu poskytnúť objektívny pohľad a emocionálnu podporu.
• Otvorená komunikácia s rodičmi: deti, ktoré prekonali tieto pocity, často hovoria o dôležitosti otvorenej komunikácie s rodičmi. Povzbudzujú ostatných, aby sa nebáli vyjadriť svoje pocity a potreby. Rodičia môžu niekedy nevedomky prehliadať problémy, takže otvorený rozhovor môže byť prvým krokom k zmene.
• Vytváranie vlastného priestoru: niektorí ľudia odporúčajú vytvoriť si doma alebo v rámci denného rozvrhu priestor, ktorý je len pre nich. Môže to byť fyzický priestor na relaxáciu alebo čas, ktorý trávia sami so sebou, aby sa sústredili na svoje myšlienky a potreby.

Tieto príbehy a rady sú dôkazom o tom, že s podporou a správnymi nástrojmi môžu deti, ktoré sa cítia byť „sklenenými“ alebo „neviditeľnými“ súrodencami, prekonať svoje výzvy a žiť naplnený život.