Možno vás prekvapilo, keď sa puberta u vašej dcéry začala skôr, než ste čakali. Skoršie dospievanie môže vyvolať veľa otázok nielen u vás, ale aj u nej. Zmeny prichádzajú rýchlo a niekedy v čase, keď na ne ešte nemusí byť psychicky pripravená. Prečo sa puberta u niektorých dievčat začína skôr a ako môžete svoju dcéru v tomto období podporiť?

Za telesnými zmenami počas puberty stojí najmä hormonálny systém. Keď sa začína, mozog vyšle signál, ktorý spustí sériu hormonálnych procesov v tele.
Do tohto procesu sa zapája tzv. hormonálna os medzi hypotalamom, hypofýzou a vaječníkmi. Hypotalamus je časť mozgu, ktorá vysiela signály na spustenie hormonálnych zmien. Hypofýza je malá žľaza pod mozgom, ktorá na tieto signály reaguje uvoľňovaním hormónov do krvi. Tie následne stimulujú vaječníky, aby začali produkovať estrogén.
Estrogén je hlavný ženský pohlavný hormón. Práve on spôsobuje vznik tzv. sekundárnych pohlavných znakov, teda telesných zmien typických pre pubertu, napríklad rast prsníkov, zmeny telesnej stavby alebo nástup menštruácie.1
Výskumy zároveň ukazujú, že v posledných desaťročiach sa vek nástupu puberty postupne znižuje. Kým v minulosti začínala u dievčat približne vo veku 13 až 14 rokov, dnes sa čoraz častejšie objavuje už medzi 9. a 11. rokom života.
Odborníci tento jav označujú ako sekulárny trend puberty, teda dlhodobý posun nástupu puberty do nižšieho veku. Vedci ho vysvetľujú viacerými faktormi, napríklad kvalitnejšou výživou, vyšším energetickým príjmom či zmenami v telesnej hmotnosti populácie.
Dôležitú úlohu zohráva aj telesná kompozícia, teda pomer tuku, svalov a ďalších tkanív v tele. Výskumy naznačujú, že vyšší podiel telesného tuku môže urýchľovať hormonálne procesy spojené s pubertou.2
Odborníci zároveň diskutujú aj o vplyve chemických látok z prostredia. Niektoré z nich môžu pôsobiť ako tzv. endokrinné disruptory, teda látky, ktoré napodobňujú alebo narúšajú prirodzené hormonálne procesy v tele.3
Biologické faktory však samy o sebe nevysvetľujú celý obraz skorého dospievania. Významnú úlohu zohrávajú aj psychologické a sociálne podmienky, v ktorých dieťa vyrastá.

Biologické procesy síce spúšťajú pubertu, no samotné dospievanie ovplyvňuje aj prostredie, v ktorom dievča vyrastá. Moderné vývinové teórie upozorňujú, že telesné dozrievanie nevzniká iba na základe genetických predispozícií. Významnú úlohu zohrávajú aj vzťahy, skúsenosti a podmienky, v ktorých žije.
Rodina patrí medzi najdôležitejšie prostredia, ktoré formujú psychický vývin dieťaťa. Práve v nej sa učí pracovať s emóciami, buduje si sebahodnotu a vytvára si vzťah k vlastnému telu.
Psychológovia Jay Belsky a Laurence Steinberg spolu s antropologičkou Patriciou Draper vo svojej evolučnej teórii psychosociálneho vývinu upozorňujú, že deti vyrastajúce v prostredí nestability, konfliktov alebo emocionálnej neistoty môžu reagovať skorším nástupom reprodukčného dozrievania.4
Vedci tento jav vysvetľujú ako adaptívnu reakciu organizmu. Ak dieťa vníma svoje okolie ako menej bezpečné alebo nepredvídateľné, telo môže reagovať urýchlením procesu dospievania. Jedným z možných vysvetlení je vplyv dlhodobého stresu na hormonálny systém.
Ak je dievča dlhodobo vystavené stresovým situáciám, napríklad konfliktom medzi rodičmi, emocionálnemu zanedbávaniu alebo nestabilným rodinným vzťahom, môže to ovplyvniť fungovanie tzv. stresovej osi HPA (hypotalamo-hypofýzo-adrenálnej osi). Ide o systém prepojený medzi mozgom a nadobličkami, ktorý riadi reakciu organizmu na stres a zároveň úzko súvisí s hormonálnymi procesmi puberty.
Niektoré výskumy preto naznačujú, že dlhodobý psychosociálny stres môže nepriamo urýchľovať nástup dospievania.5

Rodinné prostredie však neovplyvňuje len samotné načasovanie puberty, ale aj to, ako dievča telesné zmeny prežíva. Ak vyrastá v stabilnom prostredí s emocionálnou podporou a otvorenou komunikáciou, pubertálne zmeny skôr vníma ako prirodzenú súčasť dospievania.
Naopak, ak sa v rodine telesnosť alebo sexualita spájajú s hanbou, kritikou či znevažovaním, môže to u dievčaťa posilniť neistotu alebo rozporuplné pocity vo vzťahu k vlastnému telu.
Dôležitú úlohu zohráva aj kvalita vzťahu medzi dieťaťom a rodičmi. Bezpečná vzťahová väzba poskytuje oporu pri zvládaní vývinových zmien a podporuje stabilnejšie sebahodnotenie.
Počas puberty sa telo vašej dcéry rýchlo mení a jej identita sa ešte len formuje. Pocit bezpečia vo vzťahu s vami preto zohráva dôležitú úlohu v tom, ako tieto zmeny pochopí a prijme ako súčasť seba samej.
Ak vaša dcéra začne dospievať skôr než jej rovesníčky, môže to ovplyvniť aj to, ako vníma samu seba a svoje telo.
Dievčatá v tomto období začínajú viac premýšľať o svojom vzhľade a citlivejšie vnímajú reakcie okolia. Keď sa telesné zmeny objavia skôr než u spolužiačok, môže sa objaviť pocit odlišnosti alebo neistoty. Môže sa cítiť inak než ostatné dievčatá v triede a citlivejšie reagovať na to, čo si o nej myslia spolužiaci.
Psychológovia v tejto súvislosti hovoria o tzv. hypotéze vývinového nesúladu. Znamená to, že telo môže dozrievať rýchlejšie než psychická alebo sociálna pripravenosť dieťaťa.6
Okolie potom môže dievča vnímať ako staršie, než v skutočnosti je. Spolužiaci, učitelia alebo aj dospelí od nej môžu očakávať správanie, na ktoré ešte nie je emocionálne pripravená.
Niektoré výskumy zároveň ukazujú, že skorší nástup puberty môže súvisieť aj s vyšším rizikom úzkostnýchalebodepresívnych príznakov.7
V tomto období sa dievčatá často intenzívnejšie porovnávajú s rovesníkmi. Môžu silnejšie prežívať tlak na vzhľad a svoju hodnotu viac spájať s tým, ako ich hodnotí okolie.
Počas dospievania začínajú zohrávať čoraz väčšiu úlohu rovesnícke vzťahy. Spolužiaci a kamaráti poskytujú mladým ľuďom spätnú väzbu, pocit prijatia a pomáhajú im formovať sociálnu identitu. V kontakte s rovesníkmi sa učia porozumieť spoločenským normám a hľadať svoje miesto v skupine.
Dievčatá, ktoré dospievajú skôr než ich rovesníčky, sa však môžu ocitnúť v zložitejšej sociálnej situácii. Môžu sa od tých, ktoré ešte výrazné telesné zmeny nezažívajú, cítiť odlišne. Keďže pôsobia staršie, môžu sa prirodzene častejšie dostávať do kontaktu so staršími adolescentmi.

Kontakt so staršími rovesníkmi môže zvyšovať pravdepodobnosť situácií, ktoré zahŕňajú experimentovanie s romantickými vzťahmi alebo rizikovejším správaním. Výskumy naznačujú, že skoršie dospievanie môže súvisieť s častejším kontaktom so staršími rovesníkmi a s vyššou mierou rizikového správania.8
Významnú úlohu dnes zohrávajú aj médiá a sociálne siete. Tie často prezentujú idealizované predstavy o kráse, ženskosti či životnom štýle. Hoci sú tieto obrazy selektívne upravené alebo digitálne modifikované, môžu vytvárať silné očakávania o tom, ako by mali dievčatá vyzerať a správať sa.
Mladé dievčatá potom môžu začať spájať svoju hodnotu s fyzickým vzhľadom alebo sociálnou popularitou.
Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete pre svoju dcéru urobiť, je otvorene sa s ňou rozprávať. Puberta môže priniesť množstvo otázok, neistoty alebo aj hanby. Ak sa dokážete o telesných zmenách rozprávať pokojne, prirodzene a bez tabu, pomáhate jej pochopiť, že ide o bežnú súčasť dospievania.
Niekedy stačia aj jednoduché vety, ktoré dievčaťu dodajú pocit istoty, napríklad:
Zdrojom neistoty môže byť aj porovnávanie sa s rovesníkmi. Dievča môže mať pocit, že sa vyvíja inak alebo príliš rýchlo. V takých chvíľach pomáha pripomenúť jej, že každý človek dospieva vlastným tempom.
Môžete napríklad povedať:
Rovnako dôležitý je aj pocit bezpečia vo vašom vzťahu. Dievča potrebuje vedieť, že má vo svojom živote dospelého, ktorý ho prijíma, počúva a rešpektuje.
Skoršie dospievanie môže priniesť vašej dcére viac otázok aj neistoty. Ak však má vo svojom živote podporujúcich rodičov a bezpečné rodinné zázemie, môže týmto obdobím prejsť pokojnejšie a lepšie porozumieť tomu, čo sa s ňou deje.
Psychologička online poradne MOJRA
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje