Názor, že spln môže ovplyvniť náš spánok, správanie či dokonca zdravie, je v rôznych kultúrach považovaný za fakt. Sú však tieto tvrdenia dokázané? Aký je vplyv splnu na človeka? Dozviete sa v článku.
Lekári a filozofi po stáročia pripisovali nezvyčajné zmeny správania práve jednotlivým fázam mesiaca. Napokon, aj samotné slovo šialenec, po anglicky „lunatic“, pochádza z idey, že zmeny duševného stavu súvisia s mesačnými (lunárnymi) cyklami.
Myšlienka, že mesiac ovplyvňuje určité aspekty nášho fyzického a duševného zdravia, bola vyslovená už v starovekom Grécku a Ríme.
Napríklad aj počas sedemdesiatych rokov minulého storočia psychiater Arnold Lieber sformuloval teóriu, že mesiac má vplyv na „biologické prílivy“ tela a mení ľudské správanie, čo vedie k zvýšeniu miery násilia a vrážd.
Aj keď je dokázané, že na príliv a odliv oceánu pôsobia fázy mesiaca, štúdie, ktoré skúmali ich účinok na ľudí, nie sú úplne jednoznačné a presvedčivé.
Pripúšťa sa, že mesiac, konkrétne spln, by mohol pôsobiť na spánok, čo následne môže ovplyvňovať množstvo našej energie počas dňa.
Predtým, než sa v našich životoch objavilo umelé svetlo, bol hlavným zdrojom nočného osvetlenia mesiac v splne.
Štúdia z roku 2021 uvádza, že v priebehu veľkej časti ľudskej histórie boli ľudia v noci aktívnejší počas splnu. Mohlo to byť preto, že mesiac v splne je jeho najjasnejšou fázou – viac mesačného svitu znamenalo, že mohli pokračovať v práci alebo sa zúčastňovať iných aktivít do neskorého večera.
V štúdii z roku 2013, v rámci ktorej účastníci nevedeli, že sa skúma vplyv lunárneho cyklu, vedci zistili, že okolo splnu ľudia trávili o 30 % menej času v NREM spánku (hlboký spánok) a spali o 20 minút kratšie než behom iných mesačných fáz. Tieto zmeny súviseli aj so zníženými hladinami melatonínu.
Výskum reprodukčných cyklov rýb a iných morských živočíchov ukázal, že niektoré ryby migrujú a neresia sa podľa lunárneho cyklu a niektoré druhy zvyšujú svoju reprodukčnú aktivitu počas splnu, keď je mesačný svit najjasnejší. Avšak pokiaľ ide o to, aký vplyv má spln na človeka, štúdie už také jasné nie sú.
Aj keď vieme, že existuje mnoho vnútorných a vonkajších faktorov, ktoré môžu mať vplyv na ľudskú ovuláciu, tehotenstvo a pôrod, je potrebné vykonať ďalší výskum, vďaka ktorému by sme vedeli určiť presné pôsobenie lunárneho cyklu na pôrodnosť. Doterajšie štúdie sú konfliktné a nedostatočné.
Skúmanie 1 507 pôrodov od januára 1996 do marca 2007 v nemocnici v japonskom Fukutsu odhalilo vyšší počet pôrodov v noci okolo splnu. Samostatná štúdia 23 689 pôrodov od roku 1810 do roku 1929 však neobjavila žiadnu koreláciu medzi lunárnym cyklom a frekvenciou pôrodov.
Ďalšia štúdia veľkého súboru údajov z roku 2021, ktorá zahŕňala 38,7 milióna pôrodov vo Francúzsku, zistila malé odchýlky v pôrodných vzorcoch súvisiacich s fázami mesiaca. Pôrodnosť sa počas splnu zvyšovala v súlade s ľudovými poverami.
Mnohí z nás sa stretávajú s ľuďmi, ktorí sú veľmi citliví na to, či je spln alebo nie je. Práve tí sa sťažujú na zhoršený spánok, ktorý sprevádza časté nočné budenie alebo dlhé zaspávanie.
Ľudí môžeme radiť do viacerých skupín, na základe toho, čo vplýva na ich náladovosť, správanie a psychické nastavenie. Niektorých ovplyvňuje počasie, hovoríme, že sú meteosenzitívni, iní sú pod vplyvom mesačných fáz. Mnohí astronómovia potvrdzujú tieto tvrdenia o podmienenosti.
Existuje niekoľko špecifických príznakov, a to:
Ľudské telo sa adaptovalo na účinky denného svetla a tmy, čo viedlo k rozvoju cirkadiánneho rytmu. Ten nielenže ovplyvňuje cyklus spánku a bdenia, ale aj naše fyzické a duševné zdravie.
Rozšírené používanie umelého svetla však spôsobilo, že cirkadiánny rytmus sa prispôsobil novým vzorcom svetla a tmy. Kolísanie cirkadiánnych rytmov môže následne zvýšiť príznaky určitých porúch duševného zdravia vrátane:
Má však spln silu narušiť náš cirkadiánny rytmus? V porovnaní s jedným pouličným osvetlením (15 luxov) alebo obrazovkou mobilného telefónu (40 luxov) zosvetlí spln oblohu len o 0,1 až 0,3 luxu.
Prevládajúce vedecké dôkazy hovoria, že nie. Výskumníci v štúdii z roku 2017 analyzovali záznamy na pohotovosti v nemocnici so 140 lôžkami a zistili, že ľudia pohotovosť navštevovali kvôli psychiatrickému stavu v približne rovnakom počte počas všetkých štyroch fáz mesiaca.
Keď sa Mesiac približuje k Zemi, jeho gravitačná sila sa mení a veľké vodné plochy našej planéty reagujú prílivom a odlivom. Bádateľov zaujímalo, či meniaca sa gravitácia môže ovplyvniť aj tekutiny v našom tele.
V štúdii z roku 2013 merali vedci na mužských univerzitných študentoch účinky meniacich sa lunárnych cyklov na kardiovaskulárny systém účastníkov. Zistili, že krvný tlak klesol o približne 5 mmHg počas fáz novu a splnu.
Žiaci absolvovali aj krokový test. Ich srdcová frekvencia a krvný tlak boli nižšie počas splnu a novu. Navyše sa ich tep rýchlejšie vrátil na normálnu úroveň. V tejto štúdii vedci dospeli k záveru, že ľudia boli počas plného a nového mesiaca fyzicky výkonnejší.
Toto zistenie je však trochu v rozpore s iným výskumom vrátane štúdie z roku 2020 o mužských atlétoch, ktorá nezistila žiaden významný rozdiel v atletickom výkone počas rôznych lunárnych fáz.
Aj keď sa zdá, že vplyv splnu a ďalších mesačných fáz na človeka existuje, nemusí to byť samotný mesiac, kto je vinníkom. Tendencia sústrediť sa na informácie, ktoré podporujú to, čomu už človek verí, môže byť vysvetlením, prečo ľudia tvrdia, že počas splnu pozorujú zmeny v zdraví a správaní.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Healthline: Full moon and cardiovascular health
Každá bunka ľudského tela obsahuje vo svojom jadre genetický materiál uložený v génoch. Tie sú zodpovedné za všetky naše vlastnosti a sú…
Môžu byť peniaze výrazným zdrojom stresu? Áno, a hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je spôsob, ako ich vníma…
Žiadna žena sa nestane matkou s návodom, ktorý zahŕňa body, ako sa správne starať o dieťa. Po narodení dieťaťa je potrebné, aby…
