Vyskočená platnička?

V tomto článku sa dozviete

• Je pravda, že platnička môže vyskočiť?
• Čo ešte môže spôsobiť radikulárny syndróm?
• Sedenie
• Státie
• Práca v záhrade
• Obúvate si topánky postojačky?
• Vhodná prevencia

„Vyskočila mi platnička!“ Táto jednoduchá veta je len jednou z viacerých, ktorými sa ľudia často snažia zjednodušene vysvetliť dôvody zväčša náhle vzniknutej bolesti v driekovej oblasti chrbta. 

Koľko môže byť na tom pravdy? To si povieme, najprv je však dôležité podotknúť, že dôležitejšie ako „plakať nad rozliatym mliekom“ je robiť všetko pre to, aby k takémuto – naozaj nepríjemnému a nie zriedka až šokujúco bolestivému stavu nedošlo.

Je pravda, že platnička môže vyskočiť?

Nech mi je dovolené začať položartovne tým, že platničky vlastne nevyskakujú. Ako je všeobecne známe, chrbtica (občas označovaná laicky ako chrbtová kosť) sa skladá z krátkych kostí – stavcov, ktoré sú usporiadané do stĺpca.

Jednotlivé stavce majú výbežky, ktorými sú pomocou malých, plochých kĺbikov vzájomne pospájané. Za telami stavcov sú oblúky tvoriace s telom kruhový otvor. Ako sú stavce uložené na seba, tieto otvory vytvárajú kanál, v ktorom prebieha miecha, ktorá je časťou centrálneho nervového systému.

Po stranách medzistavcových  priestorov vybiehajú z miechy nervy, ktoré sa vetvia do jednotlivých častí tela a privádzajú podnety z centra do orgánov (napr. povely svalom ku kontrakcii), ako aj spätne signály z rôznych štruktúr tela, čím vnímame bolesť, teplo, chlad a podobne.

Priestory medzi jednotlivými stavcami sú vyplnené elastickými platničkami, ktoré vymedzujú odstupy stavcov od seba a pri pohyboch chrbtice do všetkých smerov sa v primeranom rozsahu prispôsobujú meniacemu sa tvaru medzistavcových štrbín. To je tá štruktúra, ktorá by údajne mala vyskakovať.

Aby tento komplex stavcov držal pohromade, majú kĺbiky, ktorými stavce na seba naliehajú, svoje kĺbové púzdro. Jednotlivé anatomické štruktúry sú prepojené väzmi a tzv. svalovým korzetom – svalmi, ktoré jednak fixujú jednotlivé úseky chrbtice, ale aj hýbu chrbticou (a teda trupom) do rôznych smerov.

To, o čom sa hovorí ako o vyskočenej platničke, je želatinové jadierko v centre medzistavcovej platničky, ktoré pri opotrebovaní či degeneratívnom poškodení platničky môže pri nevhodnom pohybe preraziť okolité tkanivo a dostať sa do miechového kanála (obrázok č. 1).

obrázok č. 1 Prierez chrbticou

Potom je už viac-menej len vecou náhody, či sa bude “vyskytovať” v mieste, kde na žiaden nerv netlačí a neprejavuje sa, alebo bude priamo tlačiť na tzv. nervový koreň, teda na výstup nervu a vyvolávať niekedy až ukrutné bolesti ako i orgánové poruchy – tzv. radikulárny syndróm.

To je stav, kedy sa neodporúča skúšať rôzne zaručene osvedčené laické postupy, ale vyhľadať lekársku pomoc, pretože v krajnom prípade môže dôjsť až k nezvratným poruchám funkcie orgánov ako sú poruchy močenia, či sexuálnych funkcií.

Podobnú situáciu môžu vyvolať aj prípadné úlomky z degeneratívne alebo traumaticky poškodenej platničky. Takýto dramatický scenár však nie je pravidlom a bolestivosť v drieku býva zväčša spôsobená inými mechanizmami.

Čo ešte môže spôsobiť radikulárny syndróm?

Jedným z mechanizmov imitujúcich radikulárny syndróm je blokáda susediacich stavcov uškrtením časti kĺbového púzdra medzi kĺbové plôšky v dôsledku kombinácie nevhodného pohybu a zaťaženia.

Našťastie, tento stav, aj keď veľmi bolestivý, je možné po starostlivom vyšetrení úspešne liečiť manipulačnými technikami, ktoré sú však tiež doménou odborne školeného personálu. Pre možnosť komplikácií pri nesprávnej diagnostike neradno sa spoliehať na pomoc rôznych zázračných liečiteľov.

Najčastejšie je však bolesť v drieku spôsobená chronickým preťažovaním jednotlivých anatomických štruktúr. Môže to byť bolestivosť stuhnutého a skráteného svalstva a v dôsledku toho nadmerného napätia svalových šliach, ako i bolesť v odstupoch a úponoch šliach na kostené štruktúry.

Bolestivosť vzniká aj pri nadmernom napínaní väzov, ktoré napr. spájajú jednotlivé stavce. K spomínanému preťažovaniu týchto štruktúr dochádza rôznymi mechanizmami. Bez nároku na presné vyčíslenie častosti výskytu sa pozrieme na niektoré z nich.

Sedenie

V dnešnej „počítačovej a televíznej dobe“ je výskyt problémov spôsobených dlhým a často nesprávnym sedením skutočne častý. Nepretržité sedenie za počítačom, často v nefyziologickej polohe, vyvoláva stuhnutosť chrbtového, ale aj šijového svalstva.

Významnú úlohu zohráva poloha sedadla – vhodná je taká, aby stehná a predkolenia boli vzájomne v pravom uhle. Veľmi často vidíme pracovníčky v rôznych klientských centrách za okienkom, ktoré sedia bokom ku klientovi, sledujú monitor priamo pred sebou a musia sa pri komunikácii otáčať takmer do pravého uhla ku klientovi. Často pritom nemajú ani otáčavú stoličku.

Sedenie pri pozorovaní televízneho programu sa obyčajne odohráva na mäkkých pohovkách, v podivnom polosede, s panvou preklopenou dozadu, pričom celá bedrová oblasť bez opory akoby visela na napínajúcich sa väzoch.

Státie

Fyziologická poloha počas státia je taká, aby hlava bola vztýčená, nepredsunutá ani nesklonená, hrudník vypnutý, plecia stiahnuté dozadu, panva podsadená, aby bedrová oblasť nebola neprimerane prehnutá (tzv. hyperlordóza), kolená nepokrčené. Pri dlhom státí však človek takúto ideálnu polohu spravidla neudrží. Dôjde k ochabovaniu spontánneho svalového napätia, zaujatiu úľavových polôh,„zaveseniu sa“ do väzivových štruktúr a následnej bolestivosti.

Je zrejmé, že v žiadnej z týchto spomínaných statických polôh (sedenie, státie) neradno zotrvávať neprimerane dlhú dobu, ale je potrebné polohy aspoň v určitom rozsahu striedať.

Práca v záhrade

Okrem týchto statických polôh sú rizikové aj rôzne činnosti, hlavne ak sa vykonávajú neprimerane dlhú dobu, alebo v neprirodzenej polohe. Časté sú napr. problémy záhradkárov pri vykonávaní niektorých sezónnych prác. Niekoľkohodinové stereotypné práce ako napr. rýľovanie, či okopávanie v snahe „mať to celé z krku“ je najschodnejšou cestou k vyvolaniu akútnej bolesti. Je preto žiaduce striedať v primeraných intervaloch rôzne práce, aby bol pohybový aparát zaťažovaný rovnomerne.

Obúvate si topánky postojačky?

Rizikové sú tiež mnohé situácie z bežného života, napr. obúvanie, či –ešte horšie – vyzúvanie dámskych čižiem postojačky. Napínanie príslušných svalových skupín v neprirodzenej polohe tela bez opory, je najschodnejšou cestou k provokácii náhlej bolesti hociktorým z vyššie uvedených mechanizmov. Platí jednoduchá zásada: obúvať, či vyzúvať čižmy posediačky, prinajmenšom v stoji opretí o stenu.

Vhodná prevencia

Jedným z najdôležitejších preventívnych prostriedkov v každom veku je pravidelná pohybová aktivita, zrýchlená chôdza, hlavne do kopca, domáce cvičenia, kde je vhodné denne, po krátkom rozcvičení sa, prestriedať uvolňovacie, naťahovacie a potom posilňovacie cvičenia všetkých partií tela.

Pokiaľ človek nemieni navštevovať posilňovňu a cvičiť pod dohľadom kvalifikovaného trénera, vystačí si aj s niekoľkominútovým domácim cvičením s použitím vlastnej hmotnosti tela, gumových, či strunových expanderov.

Dôležitá je však pravidelnosť – minimálne každý druhý deň, aby došlo k nárastu, resp. udržiavaniu primeranej svalovej sily. Spontánne svalové napätie potom umožňuje harmonickú súhru celého pohybového aparátu, čo je základný predpoklad v prevencii bolestí v chrbte.