Zápal ciev

V tomto článku sa dozviete

• Diagnostika
• Diagnostika a liečba
• Vznik a príčiny
• Príznaky
• Liečba
• Prevencia

Diagnostika

Diagnostika vychádza z klinických príznakov a z krvných testov. Potvrdia sa protilátky, ktoré tvorí telo proti vlastným cievam, pri infekcii proti vírusom a baktériám. Ďalej sa používa analýza moču, zobrazovacie metódy odhaľujúce, ktoré orgány sú postihnuté a či pacient odpovedá na liečbu. Využívajú sa aj zobrazovacie metódy ako RTG ciev (angiografia), biopsia (chirurgické odobratie malej časti patologicky zmeneného tkaniva) je tiež možnosťou pri určení diagnózy.

Vznik a príčiny

Príčiny sú rôzne. Priame zápalové poškodenia ciev zapríčiňujú baktérie (rickettsie, spirochéty) a vírusy (HBV, HCV). Veľa zápalov ciev je spôsobených imunologickým poškodením. Telo tvorí protilátky proti zložkám steny ciev alebo proti krvným elementom, napríklad neutrofilom, prípadne bunky imunitného systému útočia na cievy (deje sa to pri odmietnutí transplantovaného tkaniva). Ochorenia s imunitným podkladom sú Wegenerova granulomatóza, Churg-Straussov syndróm, Kawasakiho arteritis a iné. Mnohé ochorenia majú nejasnú etiológiu (Hortonova arteritída, polyarteritis nodosa, Takayasuova arteritída).

Medzi klinické pojmy označujúce zápalové ochorenie ciev patrí:

Aortitída—zápal srdcovnice (aorty). Je to najväčšia tepna vychádzajúca z ľavej komory srdca.

Arteritída— zápal stredných a malých ciev. K ochoreniam veľkých a stredne veľkých ciev patrí Hortonova arteritída, Takayasuova arteritída (prevažne v Japonsku u mladých žien), syfilitická aneuryzma aorty (vydutina aorty u ľudí so syfilisom spôsobeným baktériou Treponema pallidum), polyarteritis nodosa (chronické recidivujúce horúčkovité ochorenie, bez liečby smrteľné), Kawasakiho arteritis (ochorenie dojčiat a malých detí s vyrážkami, zápalmi slizníc, spojiviek).

Vaskulitída— zápal malých ciev. Patria sem napríklad kapiláry, ktoré sú miestom, kde bunky tela dostávajú kyslík a živiny, a, naopak, odovzdávajú splodiny metabolizmu. Malé cievy postihuje Wegenerova granulomatóza (prejavuje sa vredmi v oblasti nosa, zápalmi pľúc, krvou v moči), Churg-Straussov syndróm (najmä u alergikov s astmou, postihuje predovšetkým pľúca), mikroskopická polyangiitis (často postihuje obličky), Burgerova choroba (typicky u ťažkých fajčiarov).

Príznaky

Všeobecne pri zápaloch ciev dochádza k trombotickým uzáverom ciev. Orgány sú ochudobnené o prívod kyslíka a živín. Ďalej nastávajú ruptúry ciev (krvácanie) a atrofie (zmenšenie) orgánov. Klinickými príznakmi sú horúčka, bolesť hlavy, únava, strata hmotnosti, celková bolesť, nočné potenie, vyrážky, znecitlivenie niektorých miest či slabosť.

Každý konkrétny typ zápalu ciev má ešte vlastné špecifické symptómy. Burgerova choroba postihuje najmä cievy rúk a nôh – tvoria sa v nich tromby, to vyúsťuje do ich zvredovatenia až odumierania. Churg-Straussov syndróm je veľmi zriedkavý a príznaky zahŕňajú kožné zmeny, nervovú bolesť spojenú s astmou a nosovými alergiami. Pri Takayasuovej arteritíde dochádza k bolesti kĺbov, strate pulzu, vysokému krvnému tlaku, nočnému poteniu, strate apetítu, zmenám zraku a tak ďalej.

Liečba

Na liečbu sa používajú medikácie na predpis ako kortikosteroidné lieky potláčajúce zápal a činnosť imunitného systému. Pri dlhodobom užívaní môžu mať nepríjemné vedľajšie účinky — rast hmotnosti, osteoporóza, diabetes. Z tohto dôvodu sa väčšinou predpisujú nižšie dávky. Výber liekov, ktoré človek užíva, značne závisí od špecifického typu angiitídy. Pri vzniku aneuryzmy (vydutiny cievy) je nutný chirurgický zákrok, pretože človek je ohrozený prasknutím tejto vydutiny a vykrvácaním.

Prevencia

Prevenciou môžeme zabrániť rizikovým faktorom. Pozitívne je nefajčiť, byť očkovaný proti žltačkám, nestriedať často sexuálnych partnerov, pravidelne absolvovať preventívne prehliadky a snažiť sa o zdravý životný štýl.