Sú deti na Slovensku šťastné? Well-being klesá s vekom, ukazuje výskum

V tomto článku sa dozviete

• Čo sa v správe o duševnom zdraví detí dozviete? 
• Sú deti na Slovensku šťastné?
• Z čoho pramení nespokojnosť detí so životom?
• Ako sa problémy prejavujú
• Trendy vo výskyte porúch psychiky
• Čo môžu pre duševné zdravie detí urobiť rodičia a učitelia?

Čo sa v správe o duševnom zdraví detí dozviete? 

Správa z roku 2024 je prvou systematickou a komplexnou sondou do duševného zdravia detí, žiakov a študentov na Slovensku. Vypracoval ju Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) ako predbežnú správu národného projektu Dáta o duševnom zdraví. Mapuje stav duševného zdravia mladých ľudí vo veku od 3 do 26 rokov v období rokov 2018 až 2024.

Správa zhŕňa viacero dôležitých zistení, ktoré ponúkajú hlbší pohľad na to, ako sa mladí ľudia cítia, čo ich trápi a aké výzvy dnes zažívajú:

• Populácia mladých klesá – v roku 2023 žilo na Slovensku o 41 000 menej mladých ľudí než v roku 2018.
• Duševné zdravie nie je len o chorobe – výskum pracuje s tzv. duálnym modelom, ktorý sleduje nielen výskyt psychických problémov, ale aj pozitívne ukazovatele ako pohoda, spokojnosť či schopnosť sebarealizácie.
• Well-being klesá s vekom – najmä u dievčat vo veku 13 až 15 rokov sa výrazne znižuje životná spokojnosť a celkový pocit pohody.
• Rizikové správanie je prítomné, ale klesá – fajčenie a užívanie marihuany medzi mladými ubúda, no znepokojujúce je, že niektorí majú prvé skúsenosti s drogami už vo veku 11 – 12 rokov.
• Suicidálne správanie je realitou – ročne sa pokúsi o samovraždu až 227 mladých ľudí, pričom dievčatá sú štatisticky ohrozenejšie.
• Špeciálne potreby má viac než 93 000 detí – najčastejšie ide o vývinové poruchy učenia, mentálne postihnutie či poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).

Sú deti na Slovensku šťastné?

Deti a tínedžeri vypovedali o sebe a svojom živote, o tom, čo ich robí šťastnými a spokojnými. Jedným z výsledkov prieskumu je, že čím sú deti staršie, tým menej sú spokojné. 

Zatiaľ čo mladšie deti (11-ročné) udávajú pomerne vysokú mieru spokojnosti so životom, u 15-ročných výrazne klesá. Zaujímavosťou sú aj rozdiely medzi pohlaviami. Kým u chlapcov spokojnosť klesá pozvoľne, dievčatá sa hodnotia kritickejšie. 

V skupine 11-ročných je spokojných až 86 %, no u 15-ročných je to len 71 % opýtaných. Odborníci to spájajú s vyššou mierou sebakritiky, vyššou citlivosťou na vzťahy a tlak na vzhľad či výkon. Tento rozdiel sa naplno prejavuje práve počas puberty.

Znepokojujúce je, že pätina dievčat vo veku 13 – 15 rokov vykazuje riziko depresie. Vnímanie každodennosti je často negatívne – až tretina mladých sa cíti unavene a vyčerpane.

Najvyššiu spokojnosť mladí ľudia vyjadrujú v oblasti rodinného blahobytu, najnižšiu v oblasti školy.

Fajčenie a marihuana ustupujú, alkohol a závislosti zostávajú výzvou

Dobrou správou, ktorú prieskum prináša, je, že klesá záujem dospievajúcich o fajčenie, a to vo všetkých formách. Prvý kontakt s fajčením a alkoholom však stále prichádza veľmi skoro: výskum ukazuje, že mladí ľudia začínajú fajčiť a piť alkohol najčastejšie vo veku 13 – 16 rokov. 

Skúsenosť s marihuanou má 27,5 % adolescentov, čo je pokles oproti roku 2019 (39,5 %). Riziku nelátkových závislostí ešte väčšina žiakov základných a stredných škôl podľa štúdie vystavená nie je.

Z čoho pramení nespokojnosť detí so životom?

Až 40 % dievčat vo veku 13 – 15 rokov uvádza, že sa cíti pod silným tlakom školských úloh (u chlapcov je to 24 – 27 %). Čím sú školáci starší, tým ich spokojnosť so školou klesá. 

Deti vo veku 11 až 15 rokov sa na Linku detskej istoty často obracali pre vzťahy v rodine, konfliktmi medzi rodičmi či rozvodovou situáciou.

Významná časť detí uvádzala pocity strachu, smútku, úzkosti a trémy (31 %), neistotu, stratu pocitu istoty a osamelosť (24 %). 

Približne každé desiate kontaktovanie detí so spomínanou linkou sa týkalo nespokojnosti so sebou a problémov so sebavedomím. Odborníci to spájajú najmä s obdobím puberty, keď u dievčat rastie sebakritika a citlivosť na vzťahy a vzhľad.

Deti a mladí čoraz častejšie hlásia úzkosti, problémy so spánkom, vyčerpanosť, zhoršená koncentrácia a výbuchy hnevu. Tieto symptómy pociťuje približne každé štvrté dieťa.

Ako sa problémy prejavujú

Medzi prvé signály, že dieťa neprežíva najšťastnejšie obdobie patrí uzatváranie sa do seba, strata záujmu o obľúbené aktivity, zhoršenie prospechu, výbuchy hnevu alebo plač.

Problémy netreba bagatelizovať, nakoľko čísla o pokusoch o samovraždy či dokonca počty dokonaných samovrážd u detí do 19 rokov sú alarmujúce. 

V sledovaných rokoch 2018 – 2023 bol významný rozdiel medzi dievčatami a chlapcami v počte pokusov o samovraždu. Kým chlapci sa pokúsili ukončiť život 223-krát, u dievčat takýchto pokusov bolo až 752. 

Dramatický rozdiel v neprospech dievčat sa zachová aj po spočítaní dokonaných samovrážd a pokusov o samovraždu. U chlapcov toto číslo stúplo na 290 dokonaných alebo nedokonaných pokusov o ukončenie svojho života, pričom u dievčat to bolo až 782, čo je 2,7-krát viac než u chlapcov. 

Najviac pokusov o samovraždu spáchali deti a mladiství do veku 19 rokov kvôli konfliktom a rodinným problémom, bez zrozumiteľnej motivácie (vrátane psychotickej) a kvôli konfliktom a problémom v škole.

Trendy vo výskyte porúch psychiky

Dáta ukazujú výrazný nárast duševných porúch u detí a mladých ľudí. Nasledujúce čísla dokumentujú, ako sa tieto problémy v posledných rokoch vyvíjali:

• Poruchy správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok – nárast z 2 500 na 3 700 pacientov, prevažne adolescenti (veková kategória 15-19 r.). 
• Schizofrénia – z 1 909 liečených pacientov v roku 2013 na 2 118 pacientov v roku 2022. 
• Poruchy nálady – dramatický a pokračujúci nárast najmä po roku 2019 (z 3 347 na 8 366), najmä vo vekových kategóriách 15-19 a 5-9 rokov. 
• Úzkosť a neurotické poruchy – najväčší nárast v kategórii 15-19 rokov (z 7 617 na 16 594) 
• Poruchy príjmu potravy – celkovo nárast z 2 284 na 5 310 liečených pacientov (z toho 2 546 v kategórii 15-19 rokov). 
• Poruchy osobnosti a správania – prevažná väčšina vo vekovej kategórii 15-19 rokov (1 074 z celkového počtu 1 296 pacientov v roku 2022). 

Čo môžu pre duševné zdravie detí urobiť rodičia a učitelia?

Deti potrebujú vedieť, že nie sú na svoje pocity samy. Malé každodenné kroky môžu urobiť veľký rozdiel.

• Pýtajte sa a počúvajte – jednoduchá otázka „Ako sa dnes cítiš?“ môže byť pre dieťa signálom, že mu naozaj venujete pozornosť. Dôležité je počúvať bez hodnotenia – len byť prítomní.
• Trávte spolu čas bez rušivých vplyvov – spoločné chvíle bez telefónov či obrazoviek, pri hre, prechádzke alebo len tak v tichu, pomáhajú budovať dôveru a pocit bezpečia.
• Podporujte zdravé návyky – pravidelný spánok, pestrá strava a pohyb nie sú len fyzickou podporou – sú oporou aj pre psychiku. Deti sa vďaka nim cítia stabilnejšie a vyrovnanejšie.
• Nebojte sa osloviť odborníka – ak máte pocit, že situácia je nad vaše sily, nie ste v tom sami. Pomoc školského psychológa či psychoterapeuta môže byť dôležitým krokom k zlepšeniu.