Veľmi častým príznakom autizmu je nadmerná alebo nedostatočná citlivosť na zmyslové podnety – zvuky, svetlá, dotyk, chute, vône, bolesť a iné podnety. Príčina jeho vzniku dodnes nie je známa.
Pojem autizmus/porucha autistického spektra (ASD) označuje širokú škálu stavov charakterizovaných problémami so sociálnymi zručnosťami, opakujúcim sa správaním, rečou a neverbálnou komunikáciou. Podľa Centra pre kontrolu chorôb postihuje dnes autizmus v USA odhadom 1 z 54 detí.
Neexistuje jeden typ autizmu, ale veľa podtypov, ktoré sú ovplyvnené kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Pretože autizmus je porucha spektra, každý človek s autizmom má osobitnú skupinu silných stránok a čelí iným výzvam. Spôsoby ako sa ľudia s autizmom učia, myslia a riešia problémy, sa môžu veľmi líšiť – zatiaľ čo pre niekoho môžu byť tieto činnosti jednoduché samozrejmé, pre iného sú vážne náročné. Niektorí ľudia s ASD môžu vyžadovať značnú podporu v každodennom živote, zatiaľ čo iným stačí menšia a v niektorých prípadoch títo ľudia môžu žiť úplne nezávisle.
Na vývoj autizmu môže mať vplyv niekoľko faktorov. Často ho sprevádza senzorická citlivosť a zdravotné ťažkosti, ako sú gastrointestinálne poruchy, záchvaty alebo poruchy spánku, ale aj problémy v oblasti duševného zdravia, ako sú úzkosť, depresia a nepozornosť.
Známky autizmu sa zvyčajne objavujú vo veku 2 alebo 3 rokov. Niektoré súvisiace oneskorenia vo vývoji sa môžu objaviť ešte skôr a často ich možno diagnostikovať už v 18 mesiacoch.
Medzi hlavné príznaky patria najmä problémy v sociálnej komunikácii a obmedzené, opakujúce sa správanie. Tieto príznaky môžu začať už v ranom detstve (aj keď môžu zostať nerozpoznané) a pretrvávať a zasahovať do každodenného života.
Špecializovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti diagnostikujú autizmus pomocou kontrolného zoznamu kritérií v dvoch vyššie uvedených kategóriách. Posudzujú tiež závažnosť symptómov autizmu. Stupnica závažnosti autizmu odráža to, koľko podpory človek potrebuje pre každodenné fungovanie.
Mnoho ľudí s autizmom má zmyslové problémy. Spravidla ide o nadmernú alebo nedostatočnú citlivosť na zvuky, svetlá, dotyk, chute, vône, bolesť a iné podnety.
Autizmus je tiež spájaný s vysokou mierou určitých stavov fyzického a duševného zdravia.
Deti a dospelí s autizmom majú ťažkosti s verbálnou aj neverbálnou komunikáciou . Napríklad nemusia rozumieť alebo vhodne používať:
Medzi ďalšie sociálne výzvy patria tieto ťažkosti:
Toto správanie sa v celom autistickom spektre veľmi líši. Môže zahŕňať:
Nasledujúce informácie nie sú určené na diagnostiku alebo liečbu. Nemali by byť náhradou konzultácie s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.
Častou otázkou po diagnostikovaní autizmu je, čo je jeho príčinou. Avšak, vieme, že neexistuje žiadna priama príčina autizmu. Výskumy naznačujú, že autizmus sa vyvíja z kombinácie genetických a negenetických alebo environmentálnych vplyvov.
Zdá sa, že tieto vplyvy zvyšujú riziko, že sa u dieťaťa vyvinie autizmus. Je však dôležité mať na pamäti, že zvýšené riziko nie je to isté ako príčina. Napríklad niektoré mutácie génov spojené s autizmom sa dajú nájsť aj u ľudí, ktorí túto poruchu nemajú. Podobne sa porucha nevyvinie u každého, kto je vystavený environmentálnemu rizikovému faktoru pre autizmus. V skutočnosti väčšina ľudí mu vystavená, autizmus mať nebude.
Výskumy hovoria, že autizmus má tendenciu byť dedičný v rodinách. Mutácie určitých génov zvyšujú riziko, že sa u dieťaťa vyvinie autizmus. Ak rodič nesie jednu alebo viac z týchto mutácií, môže sa tak takýto gén dostať k dieťaťu (aj keď rodič nemá autizmus). Inokedy tieto genetické zmeny vznikajú spontánne u skorého embrya alebo u spermií či vajíčka. Väčšina týchto génových zmien opäť sama o sebe nespôsobuje autizmus. Jednoducho iba zvyšujú riziko poruchy.
Avšak, rodičia, ktorí majú dieťa s ASD, majú 2 – 18 percentnú pravdepodobnosť mať druhé dieťa, ktoré bude tiež postihnuté. Štúdie preukázali, že medzi jednovaječnými dvojčatami, ak má jedno dieťa autizmus, bude druhé postihnuté asi na 36 – 95%. U neidentických dvojčiat, ak má jedno dieťa autizmus, je druhé postihnuté asi v 31% prípadov.
Určité vplyvy prostredia môžu ďalej zvyšovať alebo znižovať riziko autizmu u ľudí, ktorí sú geneticky náchylní na poruchu. Dôležité je, že zvýšenie alebo zníženie rizika sa javí ako malé pre ktorýkoľvek z týchto rizikových faktorov:
Každá rodina má jedinečné skúsenosti s diagnostikou autizmu a pre niektoré korešponduje s načasovaním očkovania dieťaťa. Vedci zároveň za posledné dve desaťročia uskutočnili rozsiahly výskum s cieľom zistiť, či existuje súvislosť medzi očkovaním v detstve a autizmom – výsledky tohto výskumu sú však jednoznačné – vakcíny nespôsobujú autizmus. Jediná štúdia, ktorá takéto niečo naznačovala však bola vyhlásená za zmanipulovanú. Andrew Jeremy Wakefield je britský bývalý lekár a akademik, ktorý bol vyradený z lekárskeho registra kvôli jeho účasti na podvode s autizmom v rámci Lancet MMR štúdii z roku 1998, ktorá nepravdivo tvrdila o súvislosti medzi vakcínami proti osýpkam, príušniciam a rubeole a autizmom.
Ako tieto genetické a negenetické vplyvy vedú k autizmu? Zdá sa, že väčšina ovplyvňuje rozhodujúce aspekty raného vývoja mozgu. Niektoré ovplyvňujú vzájomnú komunikáciu mozgových nervových buniek alebo neurónov a iné ovplyvňujú vzájomnú komunikáciu celých oblastí mozgu. Výskum pokračuje v skúmaní týchto rozdielov z hľadiska vývoja liečby a podpory, ktorá môže zlepšiť kvalitu života.
V roku 2020 Centrum pre kontrolu chorôb uviedlo, že približne 1 z 54 detí v USA má podľa údajov z roku 2016 diagnostikovanú poruchu autistického spektra (ASD). Konkrétne 1 z 34 chlapcov a 1 zo 144 dievčat. U chlapcov je autizmus diagnostikovaný štyrikrát častejšie ako u dievčat. Väčšina detí je diagnostikovaná až po 4. roku života, aj keď autizmus možno spoľahlivo diagnostikovať už vo veku 2 rokov.
31% detí s ASD má mentálne postihnutie (inteligenčný kvocient<70), 25% je v hraničnom rozmedzí (IQ 71–85) a 44% má skóre IQ v priemernom až nadpriemernom rozmedzí (tj. IQ> 85).
Autizmus ovplyvňuje všetky etnické a sociálno-ekonomické skupiny. Menšinové skupiny však bývajú diagnostikované neskôr a menej často. Včasná intervencia poskytuje najlepšiu príležitosť na podporu zdravého vývoja a prináša výhody počas celého života. Pre autizmus neexistuje lekárska detekcia.
Pri písaní tohto článku boli použité tieto zdroje: