Pôrod býva stresujúcou situáciou aj keď je všetko v poriadku a prebieha podľa plánu. Predstavte si však, že rodíte v čase pandémie COVID-19 a ešte k tomu ide o predčasný pôrod. Čo je pre niekoho nepredstaviteľné, je pre stovky mamičiek tento rok realitou. Pandémia a opatrenia, ktoré s ňou súvisia sú skúškou nielen pre zdravotnícky personál, ale aj pre mamičky a ich bábätká.
Na Slovensku sa každý rok narodí približne 57-tisíc novorodencov v 65 pôrodniciach. Žiaľ, časť z bábätiek sa narodí skôr, ako je ich prirodzený termín. Podľa medicínskych príručiek za predčasne narodené deti označujeme tie, ktoré prídu na svet pred ukončením 37. týždňa tehotenstva matky. S predčasným termínom pôrodu sa spája viacero komplikácií, takto narodené deti často nevážia ani jeden kilogram a sú veľmi maličké.
Podľa údajov NCZI sa v súčasnosti predčasne narodí približne každé jedenáste dieťa. Našťastie s vývojom medicíny sa zlepšuje aj starostlivosť o tieto bábätká, ktorú dostávajú v špecializovaných perinatologických centrách. Na Slovensku takýchto centier máme 6, v Bratislave, Košiciach, Prešove, Martine, Banskej Bystrici a v Nových Zámkoch, pričom predčasne narodené deti v nich strávia niekedy dlhé týždne a mesiace, kým idú domov.
A práve v čase pandémie COVID-19 sa situácia pre rodičov predčasne narodených detí výrazne skomplikovala. Opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu vírusu, zahŕňali aj zákaz návštev v nemocniciach. Pre rodičov to znamenalo, že sa k svojim deťom často nevedeli dostať, keďže matky po prepustení domov z nemocnice sa do nej už nemohli vrátiť. Mali tak zamedzený kontakt s vlastnými hospitalizovanými deťmi, čo pre niektoré matky znamenalo, že svoje deti nevideli aj niekoľko týždňov.
Organizácia Ženské kruhy vtedy otvoreným listom upozornila, že rozhodnutie o zákaze návštev hospitalizovaných pacientov a pacientok si nemocnice nemôžu interpretovať ako zákaz, ktorý sa týka aj prístupu rodičov k hospitalizovaným deťom. Predstaviteľka Ženských kruhov, Zuzana Krišková, vtedy odhadla, že táto situácia sa mohla dotknúť až 500 predčasne narodených detí a ich rodičov.
Na porušovanie práv rodičov v tej súvislosti upozornila aj organizácia HumansRigths in Childbirth https://humanrightsinchildbirth.org/, ktorá vo svoje správe hovorí o systematickom porušovaní práv detí a rodičov počas pandémie Covid-19. Opatrenia podľa organizácie zasahujú najmä do práv matiek a konštatuje, že kontakt s rodičmi nemôže deťom odopierať svojvoľne žiadna inštitúcia.
Pritom takéto odopieranie kontaktu môže mať zásadné dopady na zdravie a vývoj predčasne narodených detí. Ako konštatujú Ženské kruhy, „separácia matky od dieťaťa, a špeciálne predčasne narodeného dieťaťa, prináša závažné zdravotné riziká: zvyšuje riziko úmrtia, predlžuje dobu hospitalizácie a zvyšuje chorobnosť predčasne narodených detí. Takéto nariadenie zároveň znemožňuje dojčenie, čo so sebou nesie riziká nedojčenia.“
Jemne odlišný pohľad má Ľubica Kaiserová, zakladateľka občianskeho združenia Malíček a zároveň staničná sestra na Novorodeneckej klinike M. Rusnáka SZU a UN v Bratislave. Časť starostlivosti matky totiž preberajú aj sestry v špeciálnych centrách. “Starostlivosť sestier o novorodencov sa významne podieľa na znižovaní rizika komplikácií a dlhodobých následkov, vrátane závažného hendikepu v neskoršom období či v dospelosti. V konečnom dôsledku tak ich ošetrovateľská starostlivosť nemá len medicínsky, ale celkovo socio-ekonomický dopad,” hovorí Ľubica Kaiserová.
Odlúčenie od svojho dieťaťa má však dopady aj na psychické a emočné zdravie matiek. Už samotný predčasný pôrod je veľmi ťažkou životnou situáciou, s ktorou sa spája množstvo negatívnych emócií. Často sa spája so stavmi ako je úzkosť, strach o svoje dieťa a jeho zdravie. Ak je táto situácia sprevádzaná aj následným odlúčením, dopady môžu byť ešte výraznejšie.
„Dotyk je pre predčasne narodené dieťa nesmierne dôležitý, lebo plod má vyvinutý hmatový zmysel už v šiestom týždni po počatí. Podporuje vzťah medzi matkou a novorodencom a preto je dôležité začať s dotykmi čo najskôr po pôrode,“ hovorí štúdia Michaely Ďuricovej a Vladislavy Mimrovej z Neonatologického oddelenia vo Fakultnej nemocnici v Plzni.
Dlhodobé odlúčenie po pôrode tak môže zhoršiť psychický stav rodičov. „Medzi psychické príznaky matiek nedonosených detí patrí zúfalstvo, depresívna nálada a zúžená koncentrácia pozornosti – prevažne pri oznamovaní informácií o klinickom stave dieťaťa,“ uzatvára štúdia Ďuricovej a Mimrovej. Je preto dôležité, aby odopieranie návštev tieto stavy ešte nezhoršili a nepoškodili matkám a ich deťom.
Po upozornení Ženskými kruhmi vydal v máji tohto roka hlavný hygienik usmernenie, ktoré potvrdzovalo výnimku zo zákazu návštev, v tomto prípade pre sprievod detského pacienta. Situácia sa tak na čas zlepšila.
S príchodom druhej vlny sa však opatrenia opäť sprísňujú a organizácia začína upozorňovať, že sa na ňu opätovne obracajú ženy, ktorým personál nemocnice bráni byť v kontakte so svojimi predčasne narodenými deťmi. Aj keď nikto nerozporuje dôležitosť opatrení proti šíreniu pandémie, zostáva veriť, že kompetentní si uvedomujú situáciu a tentoraz na predčasne narodené deti a ich rodičov nezabudnú.
Každý rok sa na svete predčasne narodí zhruba 15 miliónov detí. Mnohé z nich prežijú bez akýchkoľvek dlhodobých následkov. V nasledujúcom…
Najdôležitejšie pre zdravý psychický vývin dieťaťa je jeho prvých 5 rokov života. Rodina je nevyhnutným základom pre vývin harmonickej osobnosti…
Rizikové tehotenstvo sa vyskytuje čoraz častejšie. Je to spôsobené jednak tým, že vieme viac o rizikových faktoroch ohrozujúcich život matky…
