Aké sú prejavy autizmu a príčiny jeho vzniku?

V tomto článku sa dozviete

• Čo je to autizmus a kedy sa prejaví?
• Aké sú hlavné príznaky autizmu?
• Zdravotné ťažkosti, ktoré súvisia s autizmom
• Čo spôsobuje autizmus?
• Rizikové faktory autizmu
• Ako sa autizmus diagnostikuje? Existujú testy?
• Vakcíny autizmus nespôsobujú
• Ako často sa autizmus vyskytuje?

Čo je to autizmus a kedy sa prejaví?

Pojem autizmus či porucha autistického spektra (ASD) označuje širokú škálu stavov, pre ktoré sú charakteristické:

• problémy so sociálnymi zručnosťami,
• opakujúce sa správanie,
• problém s rečou a neverbálnou komunikáciou.

Neexistuje jeden typ autizmu, ale veľa podtypov, ktoré sú ovplyvnené kombináciou prostredia a genetických faktorov. Pretože autizmus je porucha spektra, u každého človeka sa objavujú mierne odlišné príznaky a každý tak čelí iným výzvam.

Niektorí ľudia s ASD môžu vyžadovať značnú podporu v každodennom živote, zatiaľ čo iným stačí menšia. V niektorých prípadoch títo ľudia môžu žiť úplne nezávisle.

Prvé známky autizmu sa zvyčajne objavia už u detí vo veku 2 alebo 3 rokov. S poruchami autistického spektra súvisia niektoré príznaky oneskorenia vo vývoji bábätka. Tie sa môžu objaviť ešte skôr, už v 18. mesiaci života.

Aké sú hlavné príznaky autizmu?

Medzi hlavné prejavy autizmu patria najmä:

• problémy v sociálnej komunikácii
• obmedzené, opakujúce sa správanie

Tieto príznaky môžu začať už v ranom detstve (aj keď môžu zostať nerozpoznané) a pretrvávať a zasahovať do každodenného života. Mnoho ľudí s autizmom má zmyslové problémy. Spravidla ide o nadmernú alebo nedostatočnú citlivosť na zvuky, svetlá, dotyk, chute, vône, bolesť a iné podnety. 

Autizmus sa tiež spája s vysokou mierou určitých stavov fyzického a duševného zdravia.

Prejavy autizmu v komunikácii

Deti a dospelí s autizmom majú ťažkosti s verbálnou aj neverbálnou komunikáciou . Napríklad nemusia rozumieť alebo vhodne používať:

• hovorený jazyk (asi tretina ľudí s autizmom používa iba neverbálnu komunikáciu),
• gestá,
• očný kontakt,
• výrazy tváre,
• tón hlasu,
• výrazy, ktoré sa nemajú brať doslovne.

Medzi ďalšie sociálne výzvy patrí:

• rozpoznávanie emócií a zámerov u druhých ľudí,
• rozpoznanie vlastných emócií,
• vyjadrovanie emócií,
• hľadanie emocionálneho pochopenia u ostatných,
• cítia sa nepríjemne v sociálnych situáciách,
• striedanie sa v konverzácii,
• meranie osobného priestoru (primeraná vzdialenosť medzi ľuďmi).

Prejavy autizmu – obmedzené a opakujúce sa správanie

Toto správanie sa v celom autistickom spektre veľmi líši.

Môže zahŕňať:

• opakované pohyby tela (napríklad kývanie, mávanie, rotácia, beh dopredu a dozadu),
• opakované pohyby s predmetmi (napríklad krútenie kolesami, trasenie paličkami),
• pozeranie na svetlá alebo točenie predmetov,
• rituálne správanie (napríklad zoraďovanie objektov, opakované dotýkanie sa objektov v stanovenom poradí),
• úzky alebo extrémny záujem o konkrétne témy,
• potreba nemennej rutiny/odpor voči zmenám (napr. rovnaký denný rozvrh, stravovacie návyky, oblečenie, cesta do školy).

Zdravotné ťažkosti, ktoré súvisia s autizmom

Autizmus môže mať vplyv na celé telo. Okrem spomenutých príznakov sa v súvislosti s ním objavujú aj iné zdravotné ťažkosti:

• viac ako polovica detí s autizmom má jeden alebo viac chronických problémov so spánkom,
• úzkostné poruchy postihujú odhadom 11 – 40 % detí a dospievajúcich s ASD,
• depresia postihuje odhadom 7 % detí a 26 % dospelých s ASD,
• u detí s autizmom je takmer 8-krát vyššia pravdepodobnosť ako u iných detí, že budú trpieť jednou alebo viacerými chronickými gastrointestinálnymi poruchami,
• až jedna tretina ľudí s autizmom má epilepsiu,
• štúdie naznačujú, že schizofrénia postihuje 4 – 35 % dospelých s autizmom,
• takmer tretina (32 %) detí vo veku od 2 do 5 rokov s autizmom má nadváhu a 16 % je obéznych.

Čo spôsobuje autizmus?

Priama príčina autizmu doposiaľ nie je známa. Výskumy naznačujú, že autizmus vzniká na podklade genetických a negenetických/environmentálnych vplyvov.  

Zdá sa, že tieto vplyvy zvyšujú riziko, že sa u dieťaťa nejaká porucha autistického spektra vyvinie. Je však dôležité pamätať si, že zvýšené riziko nie je to isté ako príčina vzniku autizmu. Napríklad niektoré mutácie génov spojené s autizmom sa dajú nájsť aj u ľudí, ktorí túto poruchu nemajú. Podobne sa porucha nevyvinie u každého, kto je vystavený environmentálnemu rizikovému faktoru pre autizmus.

Rizikové faktory autizmu

Genetické faktory

Výskumy hovoria, že autizmus je dedičný v rodinách. Mutácie určitých génov zvyšujú riziko, že sa u dieťaťa vyvinie autizmus.

Ak rodič nesie jednu alebo viac z týchto mutácií, môže sa tak takýto gén dostať k dieťaťu (aj keď sám rodič autizmus nemá). Inokedy tieto genetické zmeny vznikajú spontánne u skorého embrya alebo u spermií či vajíčka.

Environmentálne rizikové faktory

Určité vplyvy prostredia môžu ďalej zvyšovať alebo znižovať riziko autizmu u ľudí, ktorí naň majú genetickú predispozíciu. Dôležité je, že zvýšenie alebo zníženie rizika sa javí ako malé pre ktorýkoľvek z týchto rizikových faktorov:

• zvýšené riziko:
  • pokročilý vek rodiča
  • tehotenstvo a pôrodné komplikácie (napr. nedonosenosť pred 26. týždňom, nízka pôrodná hmotnosť, viacpočetné tehotenstvo)
  • tehotenstvo vzdialené menej ako jeden rok od predchádzajúceho
• znížené riziko:
  • prenatálne vitamíny obsahujúce kyselinu listovú pred a pri počatí a počas tehotenstva

Ako sa autizmus diagnostikuje? Existujú testy?

Na Slovensku diagnostiku autizmu vykonávajú viaceré lekárske špecializácie (detský psychiater, neurológ, pediater) v spolupráci s nelekárskymi odborníkmi (klinický psychológ, logopéd).

Diagnostika autizmu sa robí pomocou kontrolného zoznamu kritérií (problémy v komunikácii, opakujúce sa správanie).Posudzujú tiež závažnosť symptómov autizmu. Stupnica závažnosti odráža to, koľko podpory človek potrebuje pre každodenné fungovanie.    

Vakcíny autizmus nespôsobujú

Vedci za posledné dve desaťročia uskutočnili rozsiahly výskum s cieľom zistiť, či existuje súvislosť medzi očkovaním v detstve a autizmom. Výsledky tohto výskumu sú jednoznačné – vakcíny nespôsobujú autizmus.

Jediná štúdia, ktorá takéto niečo naznačovala, bola vyhlásená za zmanipulovanú. 

Andrew Jeremy Wakefield je britský bývalý lekár a akademik, ktorý bol vyradený z lekárskeho registra kvôli jeho účasti na podvode s autizmom v rámci Lancet MMR štúdii z roku 1998, ktorá nepravdivo tvrdila o súvislosti medzi vakcínami proti osýpkam, príušniciam a rubeole a autizmom.

Ako často sa autizmus vyskytuje?

Na Slovensku sa výskyt porúch autistického spektra systematicky nemonitoruje. Presné údaje preto nie sú dostupné. Výskyt autizmu je však pravdepodobne podobný ako v iných vyspelých krajinách, teda približne 1 až 2 % populácie, čo predstavuje okolo 1000 detí diagnostikovaných ročne.

U chlapcov je autizmus diagnostikovaný 4-krát častejšie ako u dievčat. Väčšina detí je diagnostikovaná až po 4. roku života.