Schizoafektívna porucha je porucha duševného zdravia, u ktorej sa kombinujú príznaky schizofrénie, ako sú halucinácie a bludy, a zmeny nálady, ako depresia, mánia a jej miernejšia forma nazývaná hypománia.
Keďže schizoafektívna porucha je menej prebádaná než iné psychiatrické ochorenia, mnoho ľudí je spočiatku často nesprávne diagnostikovaných s bipolárnou poruchou alebo schizofréniou.
Schizoafektívna porucha je duševné ochorenie, ktoré mení spôsob myslenia, cítenia a konania. Ide o stav, pri ktorom sa prelínajú príznaky schizofrénie a porúch nálady.
Schizofrénia ovplyvňuje to, ako myslíme, konáme, vnímame realitu a vyjadrujeme svoje emócie. Výkyvy nálad zase menia naše pocity, hladinu energie a správanie.
Existujú dva typy schizoafektívnej poruchy založené na príznakoch zmeny nálady, ktoré môžete zažívať:
Prejavuje sa tak, že niekoľko dní môžete pociťovať silné emócie – mániu, ktorá sa manifestuje extrémnym nepokojom, zvýšenou energiou, pobehovaním, podráždenosťou alebo eufóriou, a následne príde úpadok vo forme ťažkej depresie s poklesom energie a smútkom.
Pri tomto type registrujete výlučne depresívnu náladu. Môžete zažívať pocit beznádeje a môže byť pre vás veľmi ťažké vykonávať každodenné činnosti.
Ďalej v rámci psychózy, respektíve psychotického záchvatu, človek stráca kontakt s realitou, vyskytujú sa uňho rôzne formy halucinácií alebo vidín, ozvučených myšlienok či bludov, ktoré však vníma ako realitu.
Voči tomuto stavu nedokáže byť kritický a zriedkakedy sa sám pokladá za chorého.
Formy halucinácií a bludov bývajú veľmi rôznorodé – pacient môže mať dojem, že mu chce niekto ublížiť, prenasleduje ho alebo ho chce otráviť.
Môže zrazu cítiť, že všetkému rozumie, chápe celostný chod vesmíru, či má dôležitú úlohu odovzdať ostatným nejaké dôležité posolstvo alebo dokonca zachrániť svet.
K uvedeným vnemom sa môžu pridať aj neodbytné myšlienky, ktoré pacienta zamestnávajú celé dni – ostatným sa pritom môžu zdať hlúpe, bizarné alebo „mimo reality“.
Za týchto okolností je daná osoba odkázaná na všímavosť okolia, ktoré by malo zachytiť významné zmeny v jej vnímaní, prežívaní a správaní. V takomto rozpoložení totiž sama nie je schopná posúdiť jeho neadekvátnosť.
Rozvoj a prejavy schizoafektívnej poruchy sa líšia od pacienta k pacientovi. Dôležité znaky však zahŕňajú veľký záchvat depresívnej alebo manickej nálady a najmenej dvojtýždňové obdobie psychotických príznakov, pri ktorých nie je ovplyvnená nálada.
Prvými príznakmi porúch nálad môžu byť zo začiatku veľmi nešpecifické zmeny, ktoré v miernej forme pozná väčšina z nás:
Medzi symptómy, ktorým určite treba venovať pozornosť, patria napríklad:
Ak sa tieto príznaky objavujú samostatne alebo dokonca spoločne s prejavmi psychózy, je nevyhnutné vyhľadať okamžitú psychiatrickú pomoc.
.jpg)
Schizoafektívna porucha je podobne ako mnohé iné poruchy duševného zdravia výsledkom komplexnej interakcie genetických, biologických a environmentálnych faktorov. Nedá sa pripísať len jednej príčine.
Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že na schizoafektívnej poruche sa podieľa aj genetika. V prípade, že máte rodinnú anamnézu schizofrénie alebo porúch nálady, môžete byť vystavení vyššiemu riziku vzniku schizoafektívnej poruchy.
Nie je však podmienená výlučne genetikou – to znamená, že genetická predispozícia nezaručuje, že sa u vás ochorenie rozvinie.
Predpokladá sa, že nerovnováha v neurotransmiteroch, ako je dopamín a sérotonín, zohráva úlohu pri výskyte schizoafektívnej poruchy. Okrem toho, abnormality v štruktúre alebo funkcii mozgu takisto zvyknú prispievať k jej príznakom.
Rovnako aj problémy počas vývoja mozgu, pravdepodobne v dôsledku prenatálneho vystavenia infekciám, toxínom alebo podvýžive, môžu zvýšiť náchylnosť na schizoafektívne poruchy.
Stresujúce životné udalosti, trauma alebo užívanie drog či alkoholu, najmä počas kritických vývojových období, môže spustiť alebo zhoršiť príznaky u ľudí predisponovaných k schizoafektívnej poruche.
Na diagnostiku schizoafektívnej poruchy neexistujú žiadne laboratórne testy, takže lekári sa spoliehajú hlavne na vašu anamnézu a vaše odpovede na určité otázky.
Pri diagnostike môžete absolvovať zobrazovacie vyšetrenia mozgu (MRI) alebo krvné testy, ktoré vylúčia to, či vaše príznaky nie sú spôsobené iným typom ochorenia alebo drogami. Ak sa iná príčina nezistí, ujme sa vás psychiater.
Títo odborníci na duševné zdravie sú vyškolení na analýzu a liečbu duševných chorôb. Pri diagnostike pacienta s potenciálnou psychotickou poruchou používajú špeciálne navrhnuté rozhovory.
Na to, aby vám bola diagnostikovaná schizoafektívna porucha, by ste mali mať:
Liečba schizoafektívnej poruchy zahŕňa kombináciu liekov, psychoterapie a úpravy životného štýlu pre efektívne zvládnutie psychotických príznakov a zmien nálad.
Prognóza je celkovo priaznivá a pozostáva z komplexného prístupu k terapii, ktorý zahŕňa:
Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)
KBT je štruktúrovaná, na cieľ orientovaná psychoterapia, ktorá vám pomôže identifikovať a zmeniť negatívne vzorce myslenia a správania. Riešením týchto kognitívnych skreslení sa KBT zameriava na zlepšenie regulácie emócií a zručností pri zvládaní problémov.
Je to forma psychoterapie poskytujúca emocionálnu podporu a praktické vedenie, ktoré vám pomáha vyrovnať sa so životnými výzvami.
Zameriava sa na posilnenie vašich silných stránok a na vytvorenie podporného a empatického vzťahu. Na rozdiel od štruktúrovanejších alternatív je podporná terapia často menej intenzívna a sústreďuje sa na zlepšenie vašej celkovej pohody a stability.
Zapojenie rodinných príslušníkov môže zlepšiť komunikáciu, znížiť konflikty a poskytnúť podporu, čo je výhodné ako pre vás, tak aj pre vašich blízkych.
Takmer pri každom psychotickom záchvate je zároveň potrebná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení.
Vzhľadom na dlhodobú liečbu a možnú problematickú spoluprácu s pacientom je nutné dôsledné poučenie o príčinách, príznakoch a liečbe schizoafektívnej poruchy nielen dotknutej osoby, ale aj jej rodiny.
Pri pretrvávajúcej nespolupráci volia psychiatri tzv. depotnú liečbu antipsychotikami, čo je injekčná forma terapie podávaná raz alebo dvakrát mesačne, pričom obsah liečiva sa v organizme uvoľňuje postupne a pacient tak základné psychofarmakologické liečivo nemusí užívať každý deň.
.jpg)
Na schizoafektívnu poruchu si môžete na Slovensku vybaviť invalidný dôchodok v prípade, že je miera postihnutia dostatočne závažná a výrazne ovplyvňuje schopnosť vykonávať prácu. Invalidný dôchodok sa priznáva na základe posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne.
Postup na získanie invalidného dôchodku je nasledovný:
Obsah na Lekar.sk vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov a konzultácií s odborníkmi. Použili sme nasledovné zdroje
Celiakia môže viesť k bolestiam brucha, hnačkám a ďalším nepríjemným príznakom, ktoré strpčujú každodenný život. Zistite, či máte ako silný…
Schizoafektívna porucha je psychiatrická diagnóza, pri ktorej súčasne dochádza k závažným zmenám vnímania, myslenia, emocionálneho prežívania a správania. Pacient môže trpieť halucináciami…
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v prvom roku pandémie COVID-19 vzrástla celosvetová prevalencia úzkosti a depresie o masívnych 25…
