V zime najčastejšie prepuknú ochorenia z prechladnutia horných a dolných dýchacích ciest, ale aj pohybového aparátu, srdcovo-cievneho systému a kože. Najlepším liekom na virózy a ochorenia spojené so zimným obdobím je prevencia. Zvýšte si celkovú odolnosť organizmu otužovaním, pravidelným cvičením, pobytom na čerstvom vzduchu, častým vetraním a vyšším príjmom vitamínov a minerálov.
V zimnom období najčastejšie prepuknú vírusové ochorenia alebo ochorenia z prechladnutia horných a dolných dýchacích ciest. Vyskytujú sa ľahké infekcie ako nádchy. Ale aj ťažké, život ohrozujúce ako zápal pľúc – najčastejšie u osôb, ktoré majú nedostatočne vyvinutú funkciu imunitného systému.
V zime sa vyskytujú aj ochorenia pohybového aparátu, srdcovo-cievneho systému a kožné problémy. Ktoré sú najčastejšie sezónne ochorenia?
Studený vzduch je hlavný spúšťací faktor astmy, ktorá sa prejavuje sipotom a dýchavičnosťou. Ľudia s astmou by mali byť v zime obzvlášť opatrní. V extrémne chladnom období sa odporúča ostať doma v teple. Ak sa nedá, musia si kryť nos a ústa šatkou, ktorá bráni priamemu vniknutiu studeného vzduchu do dýchacích ciest.
Ide o bežný stav zhoršujúci sa v zime, keď vlhkosť vzduchu je nízka. Mazové žľazy v pokožke pracujú počas zimných mesiacov pomalšie, produkcia tukov klesá. V dôsledku toho sa zmenšuje prirodzený ochranný film a z pokožky uniká viac vlhkosti.
Na chladné obdobie nie sú vhodné ľahké, hydratačné emulzie a krémy, ale skôr mastnejšie a hutnejšie prípravky. Pred odchodom von je potrebné na to myslieť a aplikovať ochranný krém aspoň pol hodinu pred odchodom, aby mal krém čas vsiaknuť do pokožky.
Raynaudov syndróm je stav, keď prsty na rukách a nohách v chlade menia farbu a sú veľmi bolestivé. Ide o vplyv chladu na malé cievy v okrajových častiach tela, ktoré na chlad reagujú vazokonstrikciou, stiahnutím samotnej cievy.
Vo vyšších štádiách dochádza k poruche citlivosti končekov prstov a niekedy aj k poruche výživy prstov, čo má za následok rozvoj otvorených rán. Výskyt nie je veľmi raritný, v ťažších prípadoch je pacient nastavený na vazodilatačnú liečbu, ktorá zabezpečí lepšie prekrvenie spomínaných častí tela.
Pacientom s týmto ochorením sa preventívne odporúča dostatočné krytie prstov končatín teplým oblečením. Nevhodné je fajčiť a piť kávu.
Mnoho ľudí trpiacich artritídou udáva bolestivosť kĺbov v zime, aj keď nie je jasné, prečo to tak je, keďže jedinými príznakmi, ktoré sú ovplyvnené počasím, sú bolesť a stuhnutosť kĺbov. Neexistuje žiadny dôkaz, že zmeny v počasí spôsobujú poškodenie kĺbov.
Ide o poranenie organizmu, ktoré vzniká pôsobením nízkych teplôt na kožu a podkožie. Najviac náchylné miesta na tvorbu omrzlín sú okrajové časti ľudského tela, najmä prsty končatín, nos a uši vďaka menšiemu objemu, väčšej ploche a vzdialenosti od jadra organizmu.
Počas vývoja omrzlín dochádza postupne k centralizácii krvného obehu, strate citu v končatinách, poškodeniu tkaniva, až jeho strate.
Zápal očnej rohovky, tzv. snežná slepota, vzniká v horách pôsobením UV žiarenia na nechránené oči. Môže sa prejaviť aj po 6 až 8 hodinách po pobyte na slnku, napr. v noci. Príznaky zvyčajne miznú do 48 hodín. Po ťažkom zápale aj niekoľko týždňov.
Môže sa prihodiť každému, kto sa pohybuje dlhšie na snehu bez ochrany zraku. Príznaky sú sprevádzané bolestivými a opuchnutými očami, pocitom cudzieho telesa v oku.
Účinná liečba predstavuje aplikáciu očných kvapiek alebo mastí spolu liekmi tíšiacimi bolesť. Najlepšia liečba je prevencia – nosenie slnečných okuliarov s kvalitným UV filtrom.
Podľa Dr. Bryana Schwartza z Heart Institute at Good Samaritan Hospital v Los Angeles, ktorý sa zaoberal problematikou epidemiológie sezónneho výskytu infarktu myokardu, je výskyt tohto ochorenia v zimnom období vyšší až o 36 %. Presná príčina neexistuje.
Existuje predpoklad zníženej aktivity a nezdravého stravovania obyvateľstva v zimnom období. Zároveň vyššia fyzická, ale najmä psychická záťaž pre organizmus spôsobí navodenie depresie.
U pacientov liečených na vysoký krvný tlak a ochorenie srdca dochádza k nepravidelnému užívaniu liekov. Z dôvodu nižšej vonkajšej teploty má organizmus snahu udržať si správnu telesnú teplotu, v dôsledku čoho sa zvýši výkon celého srdcovo-cievneho systému.
Spánok
Ľudia, ktorí spia denne menej ako sedem hodín, sú náchylnejší podľahnúť vírusom spôsobujúcim prechladnutie alebo chrípku. Dostatočný spánok a odstránenie spánkového dlhu patrí k základným preventívnym opatreniam. Optimálna dĺžka spánku je 7 až 8 hodín denne.
Spánok a imunitný systém človeka sú úzko prepojené. Vedci z amerického Pittsburgu zistili že ľudia, ktorí spia menej ako sedem hodín denne, boli náchylnejší podľahnúť vírusu spôsobujúcemu prechladnutie. Nedostatok spánku oslabuje organizmus, imunitný systém je menej výkonný. Najnovšia štúdia nadväzuje na výskum reakcie ľudí s nedostatkom spánku na vírus chrípky, ktorý naznačil podobné výsledky.
Čerstvé ovocie a zelenina
Jedzte viac čerstvého ovocia a čerstvej zeleniny. Zima a tma môžu byť prirodzeným lákadlom príjmu nezdravých a najmä tučných jedál, keďže sa organizmus pripravuje na zimu a núti nás vytvárať si tukové zásoby. Základom je v tomto období udržať si pravidelný príjem ovocia a zeleniny, aj v kombinácii s tučnejšími jedlami. Odporúčaná dávka je päť porcií ovocia a zeleniny denne.
Aktívny pohyb
Osoby, ktoré pravidelne športujú a doprajú si aspoň dvadsať minút pohybu denne, znížia u seba riziko ochorenia údajne až o 50 %. Počas pravidelných tréningov dôjde k zvýšeniu počtu imunitných buniek, ktoré lepšie zvládajú útok infekčných častíc.
V prípade ochorenia sú symptómy ochorenia oveľa miernejšie ako u osôb netrénovaných. Cvičenie pomáha udržiavať primeranú hmotnosť, znižuje krvný tlak a priaznivo vplýva na činnosť srdca.
Otužovanie
Tým, že telo učíme zvykať na náhle zmeny teploty bez ohrozenia zdravia, zvyšujeme pohotovosť ciev, ktoré potom dokážu rýchlo a pružne reagovať na pôsobenie chladu. Správnym otužovaním sa nielen zníži pravdepodobnosť, že získame nejakú bakteriálnu alebo vírusovú infekciu, ale ak už aj ochorieme, ochorenie máva ľahší a rýchlejší priebeh.
Základom otužovania je domáce otužovanie, čo znamená sprchovanie studenou vodou. Najlepšie je začať vlažnou vodou a postupne ju ochladzovať. Ráno je vhodné, mali by sme sa otužovať dvakrát dlhšie ako večer. Večerné otužovanie je doplnkové.
V zimnom období sa stačí otužovať 1 až 3 minúty denne, v lete 3 až 5 minút. Otužilým sa takýmto spôsobom stane človek približne o rok.
Očkovanie
Najúčinnejšia a najefektívnejšia forma prevencie proti chrípke. Princípom očkovania je tvorba špecifických protilátok, ktoré zabraňujú vzniku ochorenia, prípadne zmierňujú jeho priebeh a znižujú nepriaznivé dôsledky chrípky.
Vakcíny sa od iných očkovacích látok odlišujú tým, že ich zloženie sa každoročne mení podľa aktuálnych kmeňov vírusu chrípky cirkulujúcich v predchádzajúcej sezóne, preto je potrebné očkovanie vykonať každoročne. Ochranný účinok vakcíny nastupuje až dva týždne po aplikácii.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ochoreniam navodeným chladným počasím vieme predchádzať. Hlavne svedomitým prístupom k vlastnému zdraviu, ktorý zahŕňa rozvoj pohybovej aktivity, správne stravovanie a vhodné obliekanie. Preventívne opatrenia pomáhajú predchádzať rozvoju akútneho ochorenia a možným závažným komplikáciám, ktoré so sebou choroby v zime prinášajú.
Ako behať v zimných mesiacoch? Nechajte si poradiť od skúsených atlétov a trénerov Vladimíra Handla, bývalého majstra republiky v skoku…
Hoci podľa odborníkov je beh v chlade pre telo menej stresujúci ako beh v horúčavách, prípravu na zimu netreba podceniť.…
Je známe, že ovocie má najvyššiu výživovú hodnotu, keď sa zbiera dozreté a konzumuje bezprostredne po odtrhnutí. Domáce ovocie je pre…
