Vysoký tlak krvi predstavuje záťaž a hrozbu pre celé telo. Zistite, ako znížiť diastolický tlak.
Krvný tlak pozostáva z 2 čísel – zo systolického a z diastolického tlaku. Diastolický tlak (inak nazývaný aj spodný tlak) je nižšia hodnota, ktorú vám ukáže tlakomer pri meraní krvného tlaku. Pri zápise (napr. do zdravotného záznamu) sa hodnota diastolického tlaku uvádza za lomkou.
Diastolický tlak je najnižším tlakom, ktorý vzniká počas srdcovej diastoly – teda pokojovej fázy srdcového cyklu. Počas diastoly sa srdce uvoľní a jeho komory sa plnia krvou. Srdce sa vtedy pripravuje na stiahnutie. Sťah srdca (systola) nastáva vždy pred aj po diastole.
Ideálna hodnota diastolického tlaku by mala byť 80 mmHg. U zdravého dospelého človeka by nemala byť vyššia ako 90 mmHg. Za vysoký spodný tlak sa považuje hodnota nad 90 mmHg – vtedy hovoríme o diastolickej hypertenzii.
Medzi systolickým a diastolickým tlakom je pomerne veľký rozdiel (čo sa týka ich hodnôt), avšak oba tlaky spolu úzko súvisia. Je možné povedať, že jeden bez druhého neexistuje. Obe čísla totiž vyjadrujú tlak krvi, ktorý vzniká počas 2 opakujúcich sa fáz srdcového cyklu.
Práca srdca je neustále striedanie systoly a diastoly. Počas systoly sa srdce stiahne (kontrahuje) a vypudí zo seba krv. Systolický tlak je teda sila, ktorú srdce vyvinie, keď zo seba vyvrhuje krv do ciev.
Diastolický tlak je tlak krvi nameraný v cievach počas diastolickej fázy. Počas diastoly sa srdcová svalovina uvoľní a srdce sa naplní krvou. Práve preto je diastolický tlak nižší.
Ideálne hodnoty celkového krvného tlaku by sa mali približovať k číslam 120/80 mmHg (čítame ako 120 na 80 milimetrov ortuťového stĺpca).
Stav krvného tlaku, či už systolického alebo diastolického, ovplyvňuje mnoho faktorov. Jeho zvýšenie teda vo väčšine prípadov nie je dané len jednou konkrétnou príčinou, ale kombináciou viacerých faktorov (tzv. multifaktoriálna podmienenosť).
Všeobecne najčastejšími a najvýraznejšími faktormi z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska sú – genetika, stres, fyzická aktivita a životospráva.
U ľudí s vysokým krvným tlakom (hypertenziou) sú typicky zvýšené obe hodnoty krvného tlaku (systolický aj diastolický tlak). U malej skupiny pacientov však dochádza k tzv. izolovanému zvýšeniu diastolického tlaku. Vtedy je hodnota systolického tlaku v relatívnej norme, zatiaľ čo diastolický tlak je zvýšený.
Za vysoký spodný tlak považujeme namerané hodnoty, ktoré sú vyššie ako 90 mmHg. Až v 90 % prípadov nepoznáme presnú príčinu vzniku diastolickej hypertenzie. hovoríme o tzv. primárnej alebo esenciálnej hypertenzii.
Príčinou jej vzniku môže byť niektorý z nasledujúcich faktorov (alebo ich kombinácia):
Okrem primárnej hypertenzie poznáme aj sekundárnu hypertenziu. Príčinou jej vzniku je nejaké iné konkrétne ochorenie (napr. ochorenia obličiek).
Vysoký diastolický tlak je veľmi nebezpečný, nakoľko poškodzuje malé cievy, môže viesť k srdcovému zlyhávaniu či k vzniku cievnej mozgovej príhody.
Za nízky diastolický tlak sú považované hodnoty nižšie ako 60 mmHg. Medzi príčiny, pre ktoré nízky diastolický tlak vzniká, patrí napríklad:
Príčiny, pre ktoré nízky diastolický tlak vzniká, sú však mnohokrát neznáme.
Pacienti s diastolickou hypotenziou sú ohrození menej. Na rozdiel od vysokého diastolického tlaku sa totiž vo väčšine prípadov nejedná o závažný zdravotný problém. Pre pacientov, ktorý ním trpia, však môže byť veľmi nepríjemný.
Príčinou sú príznaky nízkeho diastolického tlaku, medzi ktoré patrí:
Spôsobov ako znížiť spodný tlak je niekoľko. Zahŕňajú napríklad zmeny v stravovaní, užívanie liekov, zaradenie pohybových aktivít do každodennej rutiny a mnohé ďalšie.
Je však potrebné podotknúť, že tieto kroky nevedú len k zníženiu diastolického tlaku, ale k zníženiu tlaku ako celku. Ak chcete vedieť, ako znížiť diastolický tlak (a systolický zároveň), prinášame vám pár tipov čo robiť:
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje: