Ako ovplyvňuje našu psychiku vojna s koronavírusom?

Ubehli takmer 4 týždne od vyhlásenia výnimočného stavu v krajine spojeného s prísnymi bezpečnostnými opatreniami s cieľom zabrániť nekontrolovateľnému šíreniu koronavírusu medzi populáciou Slovenskej republiky. Mnohí z nás ostali uväznený vo svojich domovoch. Bojíme sa o svojich najbližších, najmä seniorov, ktorí sú ohrození oveľa ťažším priebehom ochorenia s väčšou mierou smrtnosti. Navyše, nevieme, kedy sa to všetko skončí, a tak čelíme veľkej miere neistoty. Mnohí z nás začínajú zápasiť aj s existenčnými problémami kvôli dramatickým dopadom opatrení na takmer všetky podnikateľské oblasti a zamestnanosť.  

Strach je súčasťou našich životov, či chceme, či nie. Vie byť dobrým pomocníkom, ale aj zlým pánom. Je našou výhodou, ak sme schopní ustávať určitú mieru strachu bez toho, aby nás to výraznejšie vyviedlo z rovnováhy. To je však výsledkom spôsobu bytia a vedomých rozhodnutí vystavovať sa priebežne prichádzajúcim strachom, čeliť im s motívom zvyšovania frustračnej tolerancie. Ak takto žijeme, potom nás náročné situácie nezastihnú takpovediac nepripravených. Nie každý však takto funguje. Je časté, že ľudia sa radšej strachom vyhýbajú pokiaľ sa len dá a ich vnútorná disponovanosť na časy, kedy sa im už jednoducho nevyhnú, je potom nižšia. Tak či onak, všetci sa občas ocitáme aj v situácii, kedy sme paralyzovaní strachom. V tom momente sa už toho veľa spraviť nedá, lebo naša psychika je celkom ovládnutá emóciou a prístup k racionalite je výrazne obmedzený. Takýmto situáciám sa však dá predchádzať napríklad aj tak, že svoje myšlienky nenecháte nekontrolovateľne bujnieť a negatívne rozmýšľanie jednoducho stopnete. Ak našu myseľ pustíme na špacírku negatívnym smerom, dokáže sa zatúlať aj na miesta, odkiaľ sa už len veľmi ťažko vraciame späť. Úzkosť je reakciou organizmu na ohrozenie, ktorého pôvod nepoznáme. Preto sa oplatí zakaždým skúmať, čoho sa to vlastne bojíme. Každé nové zistenie, každý nový objav, nás posunú kúsok bližšie k porozumeniu sebe. Tým, že budeme naše strachy viac poznať, budeme schopní ich aj viac kontrolovať. 

Ďalšia skupina ľudí síce nerieši existenčné problémy, je však zavalená obrovským množstvom pracovných povinností, ktoré táto kríza priniesla. Ako zvládať prácu a rodinu v tejto vypätej situácii?  

Myslím si, že je tu niekoľko  skupín ľudí. Niektorým kríza poskytla možnosť akéhosi dovtedy nepoznaného oddychu (svet sa spomalil) a iným okrem psychických záťaží, ktoré nám všetkým bežia v pozadí v mysliach, aj viac povinností. Zvládnuť prácu a rodinu je hlavne otázkou dobrej organizácie. Ak toho máme veľa, je organizácia času a aktuálnych priorít o to náročnejšia. Nemenej  dôležité je však vnímať aj svoje reálne možnosti a nevyčerpávať sa až príliš aj za cenu toho, že niečo neurobíme.    

Média a informácie sú dôležitou súčasťou našich čias, zároveň nás však môžu zahlcovať, a teda byť aj unavujúce. Dupľom je to tak v čase pandemickej krízy, kedy sú viac-menej negatívneho charakteru. Vedieť so sebou prináša aj možnosť upokojiť sa, a tak sa za informáciami načahujeme ešte o čosi viac ako inokedy. Je však dôležité ustriehnuť si pritom svoju vnútornú hranicu. Skonfrontovať sa so sebou, vnímať ako to na nás dopadá a čo to s nami robí. Aj tu platí známe, že niekedy menej znamená viac. Nápomocné je regulovať si množstvo informácii a púšťať ich do seba len dovtedy, pokiaľ sme v tom ešte komfortní. 

Deti s nami kráčajú životom a pritom sa opierajú o nás, spoliehajú sa na nás. Ako im sprostredkovať, čo sa deje? Dôležité je použiť jazyk zrozumiteľný ich veku a vnímaniu a čo najpravdivejšie im povedať, o čo ide. Odpovedať priamo na ich otázky, ak o to vôbec budú mať záujem, pretože deti žijú pre moment tu a teraz a s budúcnosťou si veľmi hlavy nelámu, na rozdiel od nás, dospelých. Plán robia rodičia, deti sa mu buď radi prispôsobia, alebo ho odmietajú. Pokiaľ budeme my rodičia situáciu zvládať, deti sa k nám pridajú a my tak budeme zdrojom ich pokoja a bezpečia. Ak my situáciu zvládať nebudeme, bude sa diať opak. Chcem povedať, že najdôležitejšie nie je to, ako im to vysvetlíme. Deti aj tak vnímajú viac, ako si so situáciou poradíme my sami, a to bude aj ich východiskom. 

Stres spôsobený obmedzením slobodného pohybu a obmedzením možností realizovania toho, čo nás teší, iste vplýva na naše prežívanie. Taktiež zmena zaužívaného životného rytmu, ktorý má vplyv na pocit bezpečia do toho výrazne vstupuje. Tých faktorov, ktoré sú súčasťou zmeny, ktorú so sebou korona vírus priniesol, je veľa a u rôznych ľudí vytvárajú rôzne variácie. Niektorí ich dokážu zvládať lepšie, ba dokonca ich vedia využiť vo svoj prospech a k svojmu rastu. U iných  však má tento stres za následok zvyšovanie konfliktnosti vo vzťahoch. Osobne si myslím, že sa týka viac vzťahov, ktoré už boli nejako narušené predtým, a táto situácia problémy len zvýraznila. Respektíve sa to týka ľudí, ktorí sa nenaučili konfliktom predchádzať a riešiť ich. Vymyslieť rýchle a efektívne riešenie celkom nejde, ale pomáhať môžu overené recepty na prevenciu. Napríklad, nesnažiť sa v tejto náročnej dobe riešiť dlhodobé, hlboké vzťahové problémy a nerobiť zásadné životné rozhodnutia. Energiu je lepšie venovať skôr na prežitie bežnej každodennosti. Nevieme ovplyvniť náš náprotivok, ale môžeme sa ako jednotlivci pokúšať udržiavať v dobrej psychickej kondícii, a tak prinášať do vzťahu viac kľudu a nezvyšovať napätie. Domáce násilie zrejme hrozí, ten potenciál tu vzniká, ale u nás to zatiaľ štatistiky nepotvrdili. V porovnaní s rokom 2019 je toto číslo dokonca nižšie. Obmedzenie súvisiace s pandémiou zasahujú každého z nás rozličným spôsobom a je na nás, ako s tým budeme pracovať. 

Sú zatvorené školy a škôlky. Tieto inštitúcie však tlačia na domáce vzdelávanie, s ktorým veľká väčšina z nás má malé skúsenosti. Ako motivovať deti do učenia? 

Mám za to, že najlepšia rodičovská motivácia je príkladom. Neváhala by som ju použiť ani v tejto situácii. Povedzte deťom, čo od nich chcete, čo od nich potrebujete, a požiadajte ich o spoluprácu. Pozvite ich do  riešenia spoločných úloh. Rozdeľte si ich. Vy máte svoje úlohy a deti majú zase svoje. Ak sa cítia súčasťou a dôležitým článkom rodinného systému, býva to pre nich motivujúce. Majú pocit, že aj na nich záleží a vtedy ich veci aj viac bavia. Použite radšej partnerský, rovnocenný spôsob uzatvárania dohôd namiesto autoritatívneho. Dôvera viac motivuje a zaväzuje, ako keď zadávate úlohy a preberáte zodpovednosť. 

Praktickou pomôckou by mohlo byť už spomínané stanovenie si priority a usporiadanie úloh podľa ich dôležitosti. Jednoducho, zvládnuť sa dá len toľko, koľko nám naša kapacita umožní.  Byť s tým ešte aj spokojný je bonus navyše a aj známka akejsi osobnostnej zrelosti. Často je zdrojom problému práve to, že chceme zo seba vyťažiť viac, ako je reálne možné. U každého z nás sú lepšie a horšie dni, a tak niekedy zvládneme viac, inokedy zas menej. Aj túto realitu života je dobré mať na zreteli. V ťažkých časoch, kedy nedokážeme ovplyvniť vonkajšie okolnosti, pomáhajú jednoduché veci.  Ak nemôžem ovplyvniť chod sveta, môžem získať vplyv nad niečím menším, napríklad nad svojim dňom. Znižuje to pocit životnej bezmocnosti. Plán je dobrou pomôckou. Naplánovať si deň a večer sa pozrieť na odškrtané položky zoznamu prináša pocit akejsi stability. Zaspávam s tým, že vo svojom malom svete som to dnes zvládla! 

Na Slovensku je veľa jednočlenných domácností. Patrí sem nepochybne veľká skupina ľudí, ktorí majú pestrý spoločenský život a mnoho sociálnych kontaktov. To však v dnešnej situácii nie je možné. Ako zvládať samotu a osamelosť? 

Mám viacero klientov, ktorí žijú single život a korona krízu prežívajú podľa ich rozprávania dosť odlišne. Sú takí, ktorí sú z toho smutní až depresívni a len počítajú dni a hodiny do konca, a aj takí, ktorí mi vravia, že krízu vnímajú iba niekde na pozadí svojho prežívania. Vraj pre nich nie je tým najdôležitejším bodom, hoci žijú sami. Nedá sa preto ani táto skupina zovšeobecniť. Dalo by sa však predpokladať, že keď máme niekoho, s kým zdieľame svoj život, je to jednoduchšie. Sú ľudia, ktorí sú  aktuálne v životnej etape, kedy sú pre nich sociálne kontakty mimoriadne dôležité. Takých táto zmena zasiahla výrazne, lebo zmarenie kontaktu so sociálnou skupinou im neumožňuje, respektíve pozastavuje možnosti realizovania životných plánov. Trpezlivosť je to slovo, ktoré naberá v týchto časoch na význame. Máme možnosť sa hnevať, alebo si ju trénovať. Všetko je otázkou pohľadu na situáciu, a pre ten sa môžeme jednoducho rozhodnúť, vybrať si uhol, z ktorého sa budeme dívať. 

Vnímanie situácie sa výrazne mení, keď sa nás to už dotýka bytostne. Dovtedy máme pocit, že sa snáď iba prizeráme, že sa to deje len niekde vôkol. Ohrozenie je však oveľa väčšie, keď nemoc zavíta až priamo do našej domácnosti a zasiahne nás alebo niekoho z blízkych. Vtedy musíme siahnuť hlbšie do vnútorných rezerv a odtiaľ načerpať. Človek však dokáže v krízových situácia zabojovať a zvládnuť veci, ktoré by možno ani sám nepredpokladal. Aj kvôli takýmto zisteniam môžu byť zložité životné situácie pre nás aj ziskové. Vraví sa, že najväčším problémom každého človeka je ten, ktorý práve rieši. A tak všetci  riešime ten náš problém, ktorý nám korona vírus priniesol. Verím, že najlepšie ako vieme. 

Ďakujeme za rozhovor. Viac informácií o Mgr. Márii Kubišovej nájdete na jej stránke www.vztahovaporadna.sk.