Lockdowny prinútili rodiny žiť spolu často na malej ploche dlhodobo, čo spôsobilo obrovské psychické napätie popri ekonomických dopadoch pandémie. Práve tieto aspekty sa prelínajú a vysokou mierou prispeli k nárastu psychických podlomení najmä detí a adolescentov, ale aj k veľkému nárastu psychiatrických pacientov. Klinická psychologička MUDr. Patrícia Vesel Ganoczyová z I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach sa venuje aj téme psychického zdravia detí a dospievajúcich mladých ľudí v tejto súvislosti. Ako teda pandemická kríza ovplyvnila ich prežívanie a ako je potrebné venovať pozornosť ochrane ich duševného zdravia?
Napriek tomu, že sa pri ochorení COVID-19 považujú deti a mladí ľudia za tých menej zraniteľných, práve na nich mala pandémia dlhotrvajúci dopad. OSN vydala v polovici apríla prehľad ohrození a vplyvov, ktoré môže mať táto situácia na mládež po celom svete. Aj keď majú mladí ľudia po zdravotnej stránke väčšiu pravdepodobnosť prekonať vírus len s miernymi príznakmi, hrozí, že v niektorých častiach sveta budú práve oni tými najviac zasiahnutými z dlhodobého hľadiska. Deti sú totiž okrem rizika ochorenia a prenosu nákazy ohrozené najmä sociálno-ekonomickými dopadmi a negatívnym vplyvom posunutia realizácie aktivít.
Hrozí napríklad, že sa zvráti pozitívny trend poklesu chudoby z posledných rokov a podľa odhadov približne 44 až 66 miliónov detí môže celosvetovo upadnúť do extrémnej chudoby. Navýšilo by sa už teraz obrovské číslo 386 miliónov v roku 2019. Okrem toho až 188 štátov zaviedlo celoplošné uzatvorenie škôl, ktoré ovplyvnilo viac ako 1,5 miliardy detí a mladých ľudí. Napriek tomu, že viac ako dve tretiny krajín súčasne zaviedli národné platformy dištančného vzdelávania, v krajinách s nízkymi príjmami je tento podiel iba 30 percent, čo môže mať dlhodobý negatívny efekt práve na deti z najchudobnejšieho prostredia.
Tieto skutočnosti môžu mať následný dopad aj na zdravotný stav detí, ktoré nebudú mať dostatočný prístup k potravinám a výžive. Na stravu v školských zariadeniach sa v súčasnosti spolieha až 368,5 milióna detí z 143 krajín sveta. Osobitne zraniteľní sú aj detskí utečenci a deti vysídlené v rámci štátu, ako aj deti vo väzbe a v krajinách, kde aktuálne prebieha konflikt. Značné sú aj negatívne dopady na duševné zdravie mládeže.
Klinická psychologička MUDr. Patrícia Vesel Ganoczyová sa vo svojej praxi aktuálne stretáva „so širokým spektrom psychických porúch, jednak od tých neurovývinových, ktoré nesúvisia s prostredím (celé autistické spektrum, poruchy pozornosti, hyperkinetický syndróm), ale stretávam sa aj s deťmi, ktoré sú často nejakým spôsobom traumatizované, prešli šikanou, boli svedkom alebo obeťou násilia. Diagnostikujeme tiež nutkavé poruchy, depresie, rôzne úzkostné stavy, fóbie či poruchy príjmu potravy, ale aj ďalšie.“ V neposlednom rade sú deti počas pandémie v zvýšenej miere ohrozené násilím alebo zneužívaním, ktoré môže hroziť v ich najbližšom okolí, ako aj na internete, kde môžu byť vystavené nevhodnému obsahu a online predátorom.
Na zvrátenie týchto rizík a minimalizáciu ich dopadov sa vo väčšine štátov postupne zavádzajú opatrenia v oblasti sociálnej pomoci, zabezpečenia prístupu k potravinám a zdravotnej starostlivosti, či implementácia nových foriem výučby. OSN zastrešuje viaceré medzinárodné projekty v tejto oblasti, čím sa snaží pomôcť prekonať túto situáciu tým najzraniteľnejším.
Podľa zistení z medzinárodného prieskumu, ktorý celosvetovo realizoval Detský fond OSN UNICEF sa predpokladá, že viac ako jeden zo siedmych dospievajúcich trpí nejakou už diagnostikovanou psychickou poruchou. V priemere jeden z piatich vo veku 15 až 24 rokov zároveň uviedol, že sa často cítil deprimovaný alebo strácal záujem o dianie okolo seba. Takmer 46 tisíc detí a mladých ľudí vo svete umiera každoročne v dôsledku samovraždy. Je jednou z piatich najčastejších príčin úmrtí v rámci tejto vekovej skupiny.
Za posledné dva roky pandémie nárast výskytu ťažkostí eskaloval, posunuli sa do nižších vekových kategórií, prípadne došlo k prehĺbeniu porúch. Dlhotrvajúca pandémia komplexne preveruje kopingové stratégie detí a dospievajúcich, ale i dospelých.
Prvá a druhá vlna spočívala v tom, že deti a dospievajúci zápasili s novou situáciou, v niektorých chvíľach to bol pre nich šok, neskôr nastúpila izolácia, strata kontaktu s rovesníkmi, ochudobnenie o aktívne trávený voľný čas. Nastúpila rezignácia, apatia, letargia, dnes dochádza u adolescentov až k vyhoreniu, s ktorým sme sa stretávali v strednom veku. Nie je možné striktne určiť, ktorej vekovej kategórie sa súčasná situácia dotkla najviac; celogeneračne sme prišli do kontaktu so stratou od materiálnej cez existenciálnu až po nehmotné záležitosti. Nemožno teda povedať, kto trpí najviac, ale k najohrozenejším určite patria adolescenti. Aj bez nejakej vonkajšej krízy prechádzajú existenciálnymi otázkami hľadajúc svoju identitu. Krízy a frustrácie z vonku im ťažkú situáciu ešte zhoršujú.
Zvládanie problémov závisí aj od toho, či je dieťa introvertné alebo extrovertné. To prvé má tendenciu akúkoľvek záťaž či frustráciu prežívať vo vnútri, čo môže viesť k úzkostným stavom či depresii, extrovert negatívne emócie externalizuje, čo vedie napríklad k poruchám správania. Skrytejšie poruchy je ťažšie odhaliť, introvertné deti možno zbytočne dlho zápasia s ťažkosťami sami.
Poznatky potvrdzujú, že pandémia a neštandardné situácie viedli k zvýšenému výskytu závislostí a násilia v rodinách. „Z mojej praxe takúto skúsenosť s násilím v domácom prostredí nemám, skôr registrujem disfunkčné vzťahy v rodine, kde členovia nie sú naladení tak, aby sa zaujímali o seba navzájom. Pokiaľ ide o závislosti, či už od drog alebo alkoholu, s tým sa stretávam veľmi často. Je to obrovský rizikový faktor, ak je tomu dieťa vystavené,“ uviedla psychologička. Jedným z dôvodov, prečo siahnuť po omamných látkach, je enormný tlak, očakávania od rodičov, čo v kontexte osobnostných predpokladov môže viesť k orientácii týmto smerom.
Stres, rôzne výzvy, psychická záťaž, frustrácie, neštandardné situácie. O tom, čo pandemický život priniesol, je potrebné s deťmi predovšetkým hovoriť. Je určite dobré, ak má dieťa možnosť diskutovať s rodičom, vyjadriť vlastný postoj. Otvárajme i témy, ktoré možno nie sú úplne príjemné, ale je to pre dieťa dôležité. Samozrejme treba prihliadať na kapacitu a slovník dieťaťa.
„Čo nevieme primárne ovplyvniť, je potrebné konštruktívne spracovať. Neučíme deti ventilovať negatívne emócie a to už dlhodobo. Vnímam to ako pomerne závažný problém. Dieťa potom negatívnu emóciu pokladá za niečo neprípustné, pridáva sa k tomu pocit hanby, viny, smútok, že takú emóciu má. Pretlak emócií je potrebné ventilovať, čím možno predchádzať ďalším ťažkostiam a psychickým problémom,“ konštatovala MUDr. Patrícia Vesel Ganoczyová.
Niekedy v prípade signálov stačí rozhovor s dieťaťom a potom pozorovať, či sa niečo nezlepší, ale netreba sa obávať vyhľadať čo najskôr odbornú pomoc, pretože tak sa problém včas identifikuje. Nejde tu o nedôveru voči rodičom, ale niekedy môže mať rodič veľa pozitívnych úmyslov, ale nevie ako reálne dieťaťu pomôcť. Odborníci vedia, ako to zvládnuť, aby sa dieťaťu pomohlo v domácom prostredí.
Nárast psychických ťažkostí a porúch u detí a mladistvých je v poslednom období neodškriepiteľnou skutočnosťou. Aj podľa výskumu pracoviska UNLP vyplýva, že pokusy o samovraždu stúpli za posledný rok o 20%, čo je alarmujúce. S týmito prípadmi sa stretávajú skôr akútne psychiatrické lôžka, výskyt všetkých psychických porúch však eskaloval. O duševnom zdraví sa však začalo v poslednom období hlasnejšie a otvorenejšie hovoriť a došlo k pozitívnemu posunu v tejto oblasti.
„Platforma je určite širšia, aj záujem je väčší, čo je veľmi dobré. Aj médiá o duševnom zdraví informujú verejnosť oveľa viac. Je potrebné tejto problematike venovať pozornosť a rozširovať i preventívne programy. Viem si celkom dobre predstaviť, že študenti psychológie by neodmietli formu praxe prípravou nejakých zážitkových seminárov alebo workshopov pre deti. Priestor pre prevenciu je tu veľký,“ pripomenula MUDr. Patrícia Vesel Ganoczyová.
Je verejne známa skutočnosť, že pedopsychiatrov je na Slovensku okolo päťdesiat, čo je rekordne málo. Lôžka, liečebne, denné stacionáre sú poddimenzované, nehovoriac o tom, že veľa školských psychológov a výchovných poradcov robia svoju prácu zodpovedne a veľmi dobre, ale nestačia na veľkosť školy. To vedie ku kontraproduktívnemu triedeniu prípadov podľa akútnosti či dôležitosti.
Napriek poddimenzovaniu služieb pomoc je dostupná aj vo forme liniek pomoci, detskej dôvery duševného zdravia, kontaktov na webových stránkach – v prípade potreby netreba váhať obrátiť sa na nich.
Duševné zdravie detí sa počas pandémie zhoršilo
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v prvom roku pandémie COVID-19 vzrástla celosvetová prevalencia úzkosti a depresie o masívnych 25…
Aké sú deti s autizmom? Boja sa, keď sa my nebojíme a nesmejú sa, keď sa my smejeme. Spektrum autistických…
Vplyv alkoholu na telo nemusíte nutne pocítiť hneď, napriek tomu začína od okamihu, keď si dáte prvý dúšok. Ak pijete,…
