24.04.2025 • 6 minút na prečítanie

Skleróza multiplex

Skleróza multiplex (SM), známa aj ako roztrúsená skleróza, je chronické autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré postihuje mozog a miechu. Hoci presná príčina nie je úplne známa, pri roztrúsenej skleróze imunitný systém omylom napáda ochranný obal nervových vlákien – myelín, čo vedie k poruchám prenosu nervových signálov. 

Skleróza multiplex je ochorenie s mnohými tvárami – každý pacient môže mať odlišný priebeh, príznaky aj reakciu na liečbu.

Svetový deň sklerózy multiplex 

Svetový deň sklerózy multiplex bol ustanovený v roku 2009 Medzinárodnou federáciou pre sklerózu multiplex na 30. mája. Odvtedy sa stal dôležitým dňom na zvýšenie povedomia o tejto chorobe a na podporu pacientov na celom svete. 

Ochorenie v číslach

Odborníci na roztrúsenú sklerózu upozorňujú na nepresnosti v počte slovenských pacientov trpiacich sklerózou multiplex. Pre presnejšie údaje by bol potrebný centrálne vedený register pacientov so SM, ktorý na Slovensku zatiaľ chýba. 

Existujúce registre u nás nie sú dostatočne vyplňované, čo vedie k neúplným a nepresným štatistikám. Výskyt roztrúsenej sklerózy je vyšší najmä v severnej Európe a Severnej Amerike. 

cca 16 000 ľudí na Slovensku trpí sklerózou multiplex
1 600 až 2 000 pacientov každoročne na Slovensku pribudne
cca 2,8 milióna ľudí na svete trpí sklerózou multiplex
4 : 1 pomer žien a mužov so sklerózou multiplex

Variácie ochorenia

Najčastejšie formy sklerózy multiplex

Poznáme 4 najčastejšie formy či štádiá sklerózy multiplex. Delia sa podľa zhoršovania alebo zlepšovania stavu:

1. Klinicky izolovaný syndróm

Ide o úplne prvý výskyt neurologických príznakov smerujúcich k diagnóze roztrúsenej sklerózy. Trvá najmenej 24 hodín.

2. Relaps-remitujúca forma 

Striedanie zhoršení (relapsov) a zlepšení (remisií), táto forma je najčastejšia. 

3. Sekundárne progresívna forma 

Plynulý pokles funkcií, často po rokoch trvania relaps remitujúcej formy, no je prítomných menej relapsov.

4. Primárne progresívna forma 

Stav sa zhoršuje od začiatku, bez jasných relapsov a remisií.

Benígna a malígna forma sklerózy multiplex

Pri skleróze multiplex sa pojmy malígna a benígna nepoužívajú v onkologickom zmysle, ale slúžia na označenie rýchlosti a závažnosti priebehu ochorenia.

CharakteristikaBenígna formaMalígna forma
PriebehPomalý, miernyRýchly, agresívny
PostihnutieMinimálne alebo žiadne aj po 10 – 15 rokochVýrazné postihnutie v priebehu krátkeho času (2 – 5 rokov)
Relapsy a remisieRelapsy sú zriedkavé a obdobia remisie dlhéŤažké a časté návraty ochorenia
Aktivita pacientaČasto samostatný a aktívnyStrata schopnosti samostatného fungovania
Frekvencia výskytuČastáZriedkavejšia
PrognózaZvyčajne dobrá s minimálnym vplyvom na život pacientaNepriaznivá

Príznaky a symptómy

Aké sú príznaky sklerózy multiplex?

Príznaky sa môžu výrazne líšiť od pacienta k pacientovi a často sa objavujú vo „vlnách“ – teda počas relapsov.

Hlavné príznaky sklerózy multiplex:

  • Únava – aj po minimálnej námahe
  • Poruchy zraku – rozmazané alebo dvojité videnie
  • Mravčenie, slabosť – najmä v rukách a nohách
  • Závraty, poruchy rovnováhy
  • Problémy s pamäťou a sústredení
  • Močové ťažkosti a svalové kŕče

Fázy sklerózy multiplex 

Skleróza multiplex je ochorenie, pri ktorom sa už v úvode súčasne uplatňujú zápalové aj degeneratívne procesy. Okrem zápalu dochádza k trvalému poškodeniu nervových vlákien a postupnej atrofii (ubúdaniu tkaniva) mozgu a miechy. Kedysi sa predpokladalo, že zápal predchádza degenerácii, dnes však vieme, že tieto procesy prebiehajú paralelne už od prvých prejavov ochorenia. 

Preto je včasná diagnostika kľúčová – len včasnou liečbou možno spomaliť rozvoj poškodenia. Napriek pokroku v medicíne sklerózu multiplex zatiaľ nedokážeme vyliečiť, no dostupná liečba výrazne zlepšuje prognózu.

Je skleróza multiplex smrteľným ochorením?

Skleróza multiplex sama o sebe nie je považovaná za smrteľné ochorenie, ale môže v pokročilých štádiách viesť k už veľmi závažným zdravotným komplikáciám. U väčšiny ľudí je dĺžka života so sklerózou multiplex normálna

Príčiny / spúšťače

Prečo vzniká skleróza multiplex? 

Presná príčina vzniku sklerózy multiplex zatiaľ nie je úplne známa, no odborníci sa zhodujú, že ide o kombináciu genetických predispozícií a vonkajších faktorov. Mechanizmus, prečo presne ochorenie vznikne, nie je známy, no známy je autoimunitný podklad. 

Náš imunitný systém má za úlohu zabíjať baktérie a vírusy a všetko „cudzie“, čo sa do nášho tela dostane. Pri skleróze multiplex však za cudzie považuje myelín, ktorý chráni nervové vlákna a zabezpečuje rýchly prenos signálu. 

Je skleróza multiplex dedičná ?

Ak má niekto v rodine príbuzného so SM (napr. rodiča alebo súrodenca), riziko vzniku ochorenia je mierne vyššie – ale stále relatívne nízke.

V bežnej populácii je riziko asi 0,1 – 0,2 %. Ak má sklerózu multiplex rodič alebo súrodenec, riziko stúpa na 2 %.

Rizikové faktory

  • genetická predispozícia 
  • infekcia vírusom Epstein Barrovej (infekčnej mononukleózy)
  • nedostatok vitamínu D
  • fajčenie
  • obezita
  • nezdravý životný štýl
  • ženské pohlavie je SM postihnuté 2-krát častejšie ako muži

Diagnostika

Ako sa skleróza multiplex diagnostikuje? 

Na potvrdenie roztrúsenej mozgovomiechovej sklerózy je potrebná kombinácia klinických príznakov, zobrazovacích a laboratórnych nálezov. Diagnostika býva častokrát plná otáznikov a musí byť cielená, aby sa ochorenie nezamenilo s iným. 

Súčasťou diagnostiky sklerózy multiplex je:

  • Zhodnotenie podľa McDonaldových kritérií
  • Neurologické vyšetrenie: Lekár hodnotí reflexy, rovnováhu, zrak, koordináciu a svalovú silu.
  • Magnetická rezonancia (MRI): Zobrazí ložiská zápalu a poškodenia (plaky) v mozgu a mieche.
  • Lumbálna punkcia (odber mozgovomiechového moku)
  • Vyšetrenia evokovaných potenciálov: Merajú rýchlosť prenosu signálov v nervových dráhach.
  • Laboratórne krvné testy: Na vylúčenie iných ochorení s podobnými príznakmi (napr. infekcie, autoimunitné choroby).

Liečba, prevencia, kontrola

Ako sa skleróza multiplex lieči? 

Liečba roztrúsenej sklerózy je individualizovaná – to znamená, že každý pacient môže potrebovať iný prístup v závislosti od typu a priebehu ochorenia. 

  • Chorobu modifikujúca liečba – cieľ je spomaliť progresiu ochorenia a znížiť počet relapsov.

Injekcie do kože: interferóny, glatiramer acetát,

Biologická liečba podávaná do žily: Ide o látky, ktoré cielene ovplyvňujú imunitný systém a spomaľujú priebeh ochorenia. Patria sem monoklonálne protilátky ocrelizumab, natalizumab a iné.

Perorálne lieky (užívané ústami) s liečivami: kladribín, dimetylfumarát, diroximelfumarát

  • Akútna liečba relapsu – používame kortikosteroidy

Kortikoidy (prednizón) sa používajú na rýchlu úľavu pri relapsoch, pretože potláčajú zápal.

  • Plazmaferéza – výmena krvnej plazmy 

Používa sa, ak kortikosteroidy pri akútnom vzplanutí ochorenia nezaberajú. Princípom je čistenie krvi od autoprotilátok, ktoré bojujú proti myelínu. 

Na zmiernenie špecifických príznakov:

  • Svalová spasticita – svalová relaxancia (napr. baclofen)
  • Únava – stimulanty (napr. modafinil)
  • Problémy s močením – lieky na reguláciu moču
  • Bolesti – analgetiká, antiepileptiká pri neuropatických bolestiach
  • Fyzioterapia a rehabilitácia môžu pomôcť pri zlepšení motorických funkcií.

Cieľom je zlepšiť pohyblivosť, koordinačné schopnosti a znížiť svalové kŕče.

  • Psychosociálna podpora

Psychoterapia a podporné skupiny sú dôležité na zvládanie emočných a psychických problémov, ktoré strach z choroby prinesie do života každého pacienta.

Zatiaľ experimentálna, no sľubná liečba, pri ktorej sa imunitný systém vybuduje nanovo. Princípom je zničenie starého imunitného systému, ktorý napáda myelín, podanie kmeňových buniek, z ktorých sa vytvoria nové biele krvinky a zníži sa tak progresia ochorenia. 

Existuje prevencia sklerózy multiplex?

Aktuálne bohužiaľ neexistuje žiadny overený spôsob, ako zabrániť vzniku a rozvoju sklerózy multiplex. Spolupodieľať sa na tom však môžeme zdravým životným štýlom, dobrou kondíciou a pravidelným chodením na preventívne prehliadky.

Praktické informácie

Skleróza multiplex (SM) sa najčastejšie vyskytuje u mladých dospelých, obvykle vo veku medzi 20. a 40. rokom života. Je to ochorenie, ktoré zvyčajne začína v produktívnom veku, kedy je najväčšia pravdepodobnosť, že sa objavia prvé príznaky.

Skleróza multiplex môže postihnúť aj deti, hoci je to oveľa zriedkavejšie. Skleróza multiplex u detí sa nazýva pediatrická skleróza multiplex

Skleróza multiplex – s čím si ju môžeme zameniť?

  • ALS – v oboch prípadoch sa môže objaviť svalová slabosť, nestabilita pri chôdzi alebo zhoršená koordinácia.
  • Tetánia má na rozdiel od sklerózy multiplex iný pôvod, a to v nedostatku vápnika a horčíka. Príznaky ako svalová slabosť a zášklby sú však podobné. 
  • Svalová dystrofia niektoré formy svalových dystrofií sú časté v mladom veku, preto ich príznaky môžu často imitovať príznaky roztrúsenej sklerózy.
  • Mŕtvica – obe ochorenia môžu spôsobiť náhlu slabosť jednej strany tela, poruchy reči, stratu citlivosti, závraty, problémy s rovnováhou alebo zhoršené videnie.
  • Nedostatok vitamínu B12 môže spôsobiť neurologické problémy, ako je zhoršenie koordinácie, slabosť a brnenie končatín či problémy s pamäťou.

Covid a skleróza multiplex nemajú veľa spoločného, no niektoré jeho prejavy, ako sú únava či pri ťažkých formách neurologické príznaky, mohli a môžu pripomínať sklerózu multiplex. Rovnako tak akékoľvek vírusové ochorenie môže prejavy roztrúsenej sklerózy zhoršovať. 

Komplikácie

Komplikácie sklerózy multiplex prichádzajú najmä pri vážnejších stavoch, ak je rozvoj ochorenia už významný alebo pri neliečenej SM. 

Medzi možné komplikácie patria: 

  • problémy s chôdzou, rovnováhou a koordináciou môžu viesť k ochrnutiu alebo neschopnosť chodiť a nutnosti použiť invalidný vozík 
  • slabosť svalov 
  • rozmazané videnie až strata zraku 
  • zhoršená pamäť 
  • psychické problémy 
  • poruchy močenia a trávenia 

Strava

Pri skleróze multiplex je dôležité jesť vyváženú stravu, ktorá podporuje nervový systém a imunitu. Odporúčajú sa omega-3 mastné kyseliny (ryby, orechy), antioxidanty (ovocie, zelenina), vitamín D (ryby, vajcia), vláknina a probiotiká (celozrnné výrobky, jogurt) a zdravé tuky (olivový olej, avokádo). 

Je dobré vyhýbať sa spracovaným potravinám a nadmernému cukru. Dôležitá je aj dostatočná hydratácia. Konzultácia s lekárom alebo dietológom je vždy odporúčaná.

Autorom textu je: Redakcia portálu lekar.sk