Vnútorné lekárstvo tvorí základ mnohých ďalších odborov medicíny. Jeho cieľom je stanovenie správnej diagnózy a navrhnutie účinnej terapie, ktorá by mala dosiahnuť vyliečenie alebo aspoň potlačenie najpálčivejších prejavov choroby. Interné vyšetrenie okrem zisťovania anamnézy pozostáva zo základných a špeciálnych vyšetrovacích metód doplnených laboratórnymi vyšetreniami.
Vnútorné lekárstvo je špecializovaný odbor medicíny, ktorý sa v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti zaoberá prevenciou, vyhľadávaním, diagnostikou, liečbou, rehabilitáciou a určovaním prognózy vnútorných chorôb.
Odbor vnútorné lekárstvo zaisťuje koordináciu a integráciu pri zovšeobecňovaní poznatkov zo všetkých odvetví internej medicíny a z hraničných medicínskych odborov. Tým, že sa zaoberá chorobami vnútorných orgánov, tvorí základ mnohých ďalších odborov medicíny, ktoré sa zameriavajú na konkrétny orgán, napríklad:
Zmyslom lekárskeho snaženia je stanoviť správnu diagnózu, určiť, resp. navrhnúť zodpovedajúcu liečbu a vyjadriť prognózu, teda vývoj choroby. Diagnostický proces znamená skúmanie, presné premýšľanie, rozlišovanie a jasné rozpoznávanie a rozhodovanie.
Celý proces stojí na štyroch základných pilieroch:
Tento postup platí nielen pre vnútorné lekárstvo, ale aj pre ostatné medicínske odbory. Rozdiel je v častiach, na ktoré sa zameriava v jednotlivých pomocných vyšetreniach.
Rozhovor lekára s pacientom (z gréckeho anamnesis, čiže rozpomínanie), pri ktorom lekár získava súbor všetkých údajov o zdravotnom stave chorého od jeho narodenia až po súčasnosť, je najdôležitejšou časťou vyšetrenia. Udáva sa, že až 70 % úspechu stanovenia správnej diagnózy je vďaka kvalitne odobranej anamnéze.
Rozdelenie anamnézy:
Ako vidno z rozdelenia, tento rozhovor je obsiahly a podrobný, zameriava sa na všetky oblasti života pacienta. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že obsahuje množstvo zbytočných otázok, ktoré nesúvisia s ochorením, ale opak je pravdou. Preto je dôležité odpovedať na všetky otázky pravdivo a pred lekárom nič nezatajiť. Skreslené, neúplné alebo chýbajúce informácie môžu mať negatívny vplyv na stanovenie konečnej diagnózy.
K základným fyzikálnym vyšetrovacím metódam patrí vyšetrenie pohľadom, pohmatom, poklepom a posluchom. Na ich vykonanie stačia lekárovi vlastné zmyslové orgány a nie je potrebná zložitá technika.
Vyšetrenie pohľadom je vyšetrenie chorého zrakom. Už na prvý pohľad môžu byť jasné niektoré zmeny na ľudskom tele, ktoré nasmerujú lekára k stanoveniu presnej diagnózy (napr. zmena farby kože, prítomnosť opuchov a iné).
Vyšetrenie pohmatom na diagnostiku využíva hmat. Umožňuje lekárovi informovať sa o stave teploty, napätí a vlhkosti kože, o útvaroch uložených pod kožou a brušnou stenou alebo bolestivosti jednotlivých častí tela. Pohmatom je možné zistiť zväčšenie pečene, sleziny a iných patologických stavov.
Vyšetrenie poklepom – metóda, pri ktorej sa klepe na jednotlivé časti tela priamo alebo nepriamo (na priložený prst) a sleduje sa kvalita poklepového zvuku.
Vyšetrenie posluchom je fyzikálna metóda využívajúca ako zmyslový orgán sluch. Lekár počúva buď priamo uchom priloženým na povrch tela, alebo pomocou fonendoskopu (napríklad odchýlky pri dýchaní, činnosť srdca, prítomnosť črevnej peristaltiky).
Vyšetrenie pomocou čuchu sa používa na zistenie pachov z úst vyšetrovaného. Prítomný zápach upozorní lekára na ochorenia zubov, ústnej dutiny, pečene, obličiek alebo na cukrovku.
Pomocné vyšetrenia indikuje lekár, keď potrebuje potvrdiť diagnózu, stanoviť rozsah chorôb, alebo častejšie aj pri záchyte choroby ešte pred jej vypuknutím v rámci preventívnej prehliadky. Patrí sem celý rad metód, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií.
Laboratórne vyšetrenia – hematologické, biochemické, imunologické, mikrobiologické, histologické a cytologické. Medzi základné patria krvný obraz, sedimentácia, z biochémie je to glukóza, kreatinín, urea, pečeňové enzýmy, minerály a vyšetrenia moču. Výber ďalších laboratórnych vyšetrení sa určuje podľa príznakov ochorenia, s cieľom potvrdiť či vyvrátiť diagnostickú hypotézu.
Diagnostické zobrazovacie metódy – RTG, ultrazvuk, echokardiografia (ECHOkg, ultrazvuk srdca), počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MRI), pozitrónová emisná tomografia (PET).
Endoskopické metódy – endoskopia je v súčasnosti dokonale technicky prepracovaná diagnostická a terapeutická, metóda, ktorá využíva flexibilnú optiku (endoskopy, resp. videoendoskopy) na vyšetrenie rôznych častí a systémov ľudského tela. Napríklad ezofágogastroduodenoskopiou sa vyšetruje pažerák, žalúdok a dvanástnik, kolonoskopiou hrubé črevo, ERCP žlčové a pankreatické cesty, bronchoskopiou dýchacie cesty.
Bioptické vyšetrenie – lekársky zákrok, pri ktorom sa odoberá z tela človeka vzorka tkaniva, má v mnohých prípadoch zásadný význam pre konečné stanovenie diagnózy. Pri nádorových ochoreniach často pomôže nielen k určeniu typu nádoru, ale aj k určeniu stupňa a prognózy ochorenia.
Ďalšie vyšetrovacie metódy sú elektrokardiogram EKG, EKG Holter, meranie krvného tlaku, tlakový Holter, funkčné vyšetrenie pľúc (spirometria), záťažové testy (ergometria), srdcová katetrizácia a iné.
V praxi sa zvyčajne používajú ako základné vyšetrenia na internom oddelení:
Dôležitú úlohu v rozhodovaní o indikácii pomocnej vyšetrovacej metódy hrajú aj ďalšie faktory, predovšetkým cena vyšetrenia, záťaž a celkový prínos pre pacienta.
Na základe uvedených vyšetrení zhodnotí lekár zdravotný stav pacienta na začiatku a určí predbežnú diagnózu, ktorú potvrdí pomocnými vyšetrovacími metódami.
Diagnóza je stručné vyjadrenie výsledku vyšetrenia, teda oznámenie, či je vyšetrovaný zdravý, ohrozený určitou chorobou alebo či je chorý. Stanovenie správnej diagnózy, t. j. určenie a pomenovanie ochorenia je hlavným cieľom vnútorného lekárstva a kľúčovým východiskom účinnej terapie, ktorá by mala dosiahnuť vyliečenie, alebo aspoň potlačenie najpálčivejších prejavov choroby a zaistiť chorému čo najlepšiu kvalitu života.
Po stanovení diagnózy sa začína liečenie samotného ochorenia. S prihliadnutím na celkový stav pacienta a prítomnosť iných ochorení určí lekár najlepší a najšetrnejší spôsob terapie.
Lekár zvyčajne pozná zdravotný stav pacienta od začiatku, sleduje ho počas terapie, ale aj po vyliečení ochorenia. Podľa toho vie reagovať na zmeny, ak sa náhodou pacientov stav nelepší, vie zmeniť liečbu. To isté platí pri opakovaní problému po jeho odstránení.
Moderná medicína ponúka množstvo pomocných vyšetrení, ktoré sú čoraz dokonalejšie a presnejšie, čo vedie k tendencii podceňovať anamnézu a základné fyzikálne vyšetrovacie metódy. Často aj samotný pacient stráca trpezlivosť, ak má zodpovedať príliš veľa otázok predtým, než lekár siahne po iných vyšetrovacích metódach.
Povrchná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie však môžu viesť k nesprávne vytýčenému diagnostickému cieľu a postupu. Výsledkom môže byť stanovenie nesprávnej diagnózy a množstvo zbytočných vyšetrení. To finančne zaťažuje zdravotníctvo a poškodzuje samotného pacienta, ktorý strávi oveľa viac času v čakárňach, ambulanciách a nemocniciach a jeho vyliečenie sa takto odďaľuje.
Pomocou CT koronarografie je možné vytvoriť trojrozmerný obraz srdca a ciev. Využíva sa pri odhalení ischemickej choroby srdca, monitoringu bypassu…
Predstava vyšetrenia hrubého čreva mnohých z nás desí, no tento strach sa pre zdravie oplatí prekonať. Je možné, aby vyšetrenie…
CT alebo počítačová tomografia, je vyšetrovacia metóda, ktorá je rýchla, bezbolestná, neinvazívna a presná. Využíva röntgenovú technológiu na detekciu rôznych…
