Steatóza alebo stukovatenie pečene prebieha bez príznakov a často sa odhalí náhodne pri preventívnej prehliadke. Ak vám steatózu pečene diagnostikovali, nemusíte sa báť. Ochorenie môžete zastaviť a dokonca aj zvrátiť pomocou vhodnej liečby a zdravých zmien v životnom štýle.
Pečeň je najväčšou žľazou ľudského tela a hlavným metabolickým orgánom, ktorý zabezpečuje detoxikáciu látok, tvorbu bielkovín a produkciu žlče. Je to jediný orgán, ktorý je schopný svoje poškodené bunky regenerovať a obnoviť. Stačí 25 % zdravého tkaniva pečene a môže sa zregenerovať celá.
Pečeň má mäkkú konzistenciu a je krehká, preto môže pri úrazoch často vzniknúť prasklina so silným, život ohrozujúcim krvácaním. Je uložená v pravej hornej časti brucha pod pravou klenbou bránice, pričom čiastočne presahuje až pod ľavú bránicovú klenbu.
Základnou stavebnou jednotkou pečene sú hepatocyty – pečeňové bunky, ktoré tvoria 60 % jej objemu.
Steatóza alebo stukovatenie pečene je veľmi častý jav, v kulinárstve dobre známy už mnoho storočí. Práve prekrmovaním husí alebo kačíc potravou bohatou na sacharidy sa totiž dosahuje výrazné stukovatenie ich pečene, čo sa potom využíva na prípravu chutných jedál.
V medicíne steatóza znamená hromadenie prebytočného tuku v pečeňových bunkách. Vnútro bunky je v takom prípade celé vyplnené tukom. Zdravá pečeň síce môže obsahovať malé množstvo tuku, avšak problém nastáva, keď je ním zasiahnutých viac ako 5 % pečeňových buniek. V extrémnych prípadoch ich môže byť stukovatených 90 až 95 %.
Existujú dva hlavné typy steatózy pečene:
Nealkoholická steatóza nesúvisí s konzumáciou alkoholu a často sa spája s obezitou, inzulínovou rezistenciou a metabolickým syndrómom. Postihuje 16 až 23 % populácie Európy, z toho 3 % prerastú do steatohepatitídy (zápal stukovatenej pečene s poškodením buniek), cirhózy alebo rakoviny pečene. U nás týmto ochorením trpí približne 20 % dospelých ľudí.
Alkoholová steatóza vzniká priamo v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu. Ak vypijete viac alkoholu ako dokáže vaša pečeň spracovať, môže sa vážne poškodiť.
Stukovatenie pečene vám môžu spôsobiť rôzne faktory, ktoré možno kategorizovať na alkoholické a nealkoholické, pričom každý z nich je ovplyvnený životným štýlom, genetickými faktormi a činiteľmi vonkajšieho prostredia.
Nadmerná telesná hmotnosť je jednou z najčastejších príčin, ktoré vedú k hromadeniu tuku v pečeňových bunkách. Dochádza k nemu preto, že pečeň je preťažená spracovaním tukov z ich zvýšeného príjmu, čo spôsobí, že ich začne ukladať.
Inzulínová rezistencia je výsledkom blahobytného spôsobu života, ktorý zahŕňa málo pohybovej aktivity, zvýšený príjem cukrov a nadmernú hmotnosť.
Ide o jav, pri ktorom bunky tela nereagujú dostatočne na inzulín, čo zapríčiní vyššie hladiny inzulínu a cukru v krvi. Tento stav má často za následok fakt, že pečeň premieňa prebytočný cukor na tuk, ktorý sa hromadí v jej bunkách.
Diéty bohaté na nasýtené tuky a cukry spôsobujú zvýšenú tvorbu tukov a ich ukladanie v pečeni. Tieto typy diét môžu tiež podporovať priberanie na váhe a inzulínovú rezistenciu, čo ďalej prispieva k stukovateniu pečene.
Určité genetické mutácie a dedičné stavy vás môžu predisponovať na stukovatenie pečene. Napríklad varianty v génoch PNPLA3 a TM6SF2 boli spojené práve so zvýšeným rizikom steatózy.
Tieto stavy zvyknú spôsobiť nerovnováhu v metabolizme tukov. Rýchly úbytok hmotnosti môže viesť k uvoľneniu mastných kyselín z tukového tkaniva, ktoré potom pečeň spracováva a skladuje. Podvýživa môže zmeniť jej metabolizmus, čo následne opäť prispieva k hromadeniu tuku.
Steatózu môžu navodiť aj lieky. Napríklad analgetiká, nesteroidové antiflogistiká, neuroleptiká, celkové anestetiká, hypolipidemiká, antibiotiká, niektoré cytostatiká, antimalariká, antiepileptiká, anaboliká, androgény, estrogény, statíny a toxické látky (organické rozpúšťadlá alebo ťažké kovy).
Tieto lieky môžu zmeniť metabolizmus lipidov alebo zapríčiniť priamu toxicitu pečene, čo má za následok steatózu.
Chronické nadmerné pitie alkoholu je hlavnou príčinou alkoholovej steatózy pečene (AFLD). Metabolizmus alkoholu v pečeni má na svedomí produkciu mastných kyselín a triglyceridov, čo spôsobuje hromadenie tuku.
Stukovatenie pečene často postupuje ticho, a to najmä v počiatočných štádiách, takže je ťažké odhaliť ho bez lekárskeho vyšetrenia. Často sa zistí náhodne počas rutinných krvných alebo zobrazovacích vyšetrení vykonaných z iných dôvodov.
S postupom ochorenia sa však niektoré príznaky steatózy pečene zvyknú stať zreteľnejšími a môžete pozorovať:
Stukovatenie pečene výrazne zvyšuje riziko vzniku aterosklerózy, ktorá vyplýva z prítomnej poruchy metabolizmu tukov a jej komplikácií. Ide hlavne o cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu, zlyhanie obličiek a periférne cievne problémy, ktoré môžu byť príčinou predčasného úmrtia.
Medzi ďalšie ťažkosti, ktoré môže steatóza spôsobiť, patrí:
Pri steatohepatitíde dochádza okrem hromadenia tuku v pečeňových bunkách aj k ich zápalu a poškodeniu. Vyskytuje sa približne u 10 % pacientov so steatózou a môže prerásť až do cirhózy alebo rakoviny pečene.
Chronický zápal a poškodenie pečeňových buniek môže vyústiť do fibrózy, kedy sa v pečeni tvorí zjazvené tkanivo. Fibróza tak narúša funkciu celého orgánu.
Cirhóza je pokročilé štádium fibrózy pečene, ktoré sa vyznačuje rozsiahlymi jazvami vážne ovplyvňujúcimi jej činnosť. Môže viesť k jej zlyhaniu a výrazne zvýšiť riziko úmrtnosti a komplikácií súvisiacich s pečeňou.
Steatóza, najmä keď progreduje do steatohepatitídy a cirhózy, zvyšuje riziko vzniku hepatocelulárneho karcinómu (HCC), najbežnejšieho typu primárnej rakoviny pečene.
Stanovenie diagnózy stukovatenia pečene zahŕňa komplex klinických postupov. Lekár vám zmeria základné antropometrické údaje, medzi ktoré patrí:
Ďalej u vás posúdi rizikové faktory steatózy, ako je obezita, cukrovka, vysoký cholesterol, metabolický syndróm a konzumácia alkoholu. Prehodnotí aj rodinnú anamnézu ochorenia pečene a užívanie určitých liekov.
Nasleduje podrobné fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom si lekár bude všímať zväčšenú pečeň, zožltnutie očí a kože alebo malé krvné cievky viditeľné pod kožou.
O funkcii pečene vedia veľa napovedať laboratórne testy, na ktoré vám odoberú vzorku krvi. Z krvi sa zisťujú pečeňové enzýmy, ktorých zvýšené hodnoty môžu naznačovať zápal alebo poškodenie orgánu.
Ďalej sa meria hladina cukru v krvi, ako aj hladina lipidov vrátane cholesterolu a triacylglycerolov, ktoré môžu pomôcť identifikovať metabolický syndróm a rizikové faktory pre stukovatenie pečene.
Na diagnostiku sa využívajú aj zobrazovacie techniky. Najbežnejším je sono pečene. Ďalšie, špecifickejšie vyšetrenia sú CT a magnetická rezonancia, ktoré poskytujú informáciu o presnom množstve tuku v pečeňovom tkanive.
Najpresnejším spôsobom, ako zistiť steatózu, a jediným vyšetrením na dôkaz steatohepatitídy, je biopsia pečene. Tá sa však realizuje iba v odôvodnených prípadoch.
Liečiť treba v prvom rade príčinu steatózy. Ak vediete sedavý spôsob života, je potrebné to zmeniť – začnite sa hýbať a pokúste sa schudnúť. Dôležité sú režimové opatrenia, ako je pravidelná fyzická aktivita a diéta na pečeň.
Ak máte cukrovku 2. typu a poruchu metabolizmu tukov, liečba sa zameriava na ovplyvnenie týchto ochorení – nasadenie liekov a správnu diétu. Treba zároveň vylúčiť konzumáciu alkoholu.
Okrem režimových opatrení v súčasnosti existujú aj lieky, ktoré vplývajú na správnu činnosť pečene, tzv. hepatiká. Jedným z nich je silymarín, výťažok z rastliny menom pestrec mariánsky. Avšak bez celkovej zmeny životného štýlu budú lieky neúčinné.
V strave sa treba vyvarovať chemických prísad a konzervačných látok. Mali by ste úplne obmedziť konzumáciu:
Jedlo by počas dňa malo byť rozdelené aspoň do piatich menších dávok.
Vaša potrava by ďalej mala obsahovať zdroje probiotických baktérií (napr. kefír), ktoré znižujú riziko vzniku pečeňovej cirhózy, a zdroje omega-3 viacnenasýtených mastných kyselín – ryby.
Pozitívny vplyv na ochorenie má aj tzv. stredomorská strava bohatá na obilniny, zeleninu, ovocie a rastlinné tuky (olivový, ľanový, repkový olej, vlašské orechy, ryby) a obmedzenie nasýtených mastných kyselín – červeného mäsa a sladkostí.
Uprednostňovať treba chudé mäso (králičie, kuracie, teľacie), príprava jedla je najvhodnejšia dusením a varením. Tuk pri varení je nutné obmedziť na minimum. Z ovocia sú vhodné banány, jablká, marhule, broskyne či citrusy, zo zeleniny najmä mrkva, zemiaky, zeler a petržlen.
Naopak, vyhýbať by ste sa mali hruškám, bobuľovitému ovociu, zo zeleniny strukovinám, aromatickej a nafukujúcej zelenine, ako je kapusta, kel, cibuľa, cesnak, šošovica alebo fazuľa. Z vajíčka je najvhodnejšie konzumovať iba bielok.
Pri písaní článku boli použité tieto zdroje:
Clevelandclinic: Fatty liver disease